Laita

Limuzína nás nezobrala domov, ale do ZVUŠKY, - Základnej Vampírske umeleckej školy, lebo tam je deň otvorených dverí a Sha má sólo na klavíri. Idú tam s nami aj Hiro a Reiji. Podľa mňa to nedopadne dobre.

,,Laita, už sa musím ísť prezliecť, o chvíľu mám vystúpenie."povedala Sha a utiekla do šatne. Ani nie minútka prešla a Sha už hrala na klavíri v krásne ozdobenom kostýme.Zo začiatku boli jej melódie prekrásne, ako keby upíri zbor hral, no potom sa jej trochu poplietli ruky a začala hrať aj iné tóny.niekedy sa jej aj celá sloha nevydarila a to Reijiho pobúrilo, ale skrýval sa za falošným úsmevom. Sha spanikárila. No ja som nečakala a rukami som jej naznačovala že nech nemá trému, nech sa nebojí. vyzerala som pri tom ako bláznivá zmoknutá sliepka, ale pre sesternicu urobím všetko. Moje šialená posunková reč pomohla a ona už hrala čisto a bezchybne. Po ukončení jej predstavenia si ju zavolal nech prehodia spolu reč. Tušila som že to nedopadne dobre.,,Ešte že si sa opravila, inak by som sa za teba veľmi hanbil. ale aj tak sa trochu hanbím. ja nie som robot, nemôžem byť dokonalá, veď nikto nie je. Už mám po krk tvojho sekírovania." vyšlo zo Shi. ,,Tak to stačí!"povedal nahnevane Reiji a vylepil She facku. ta z plačom povedala: ,,To poviem ockovi." a hneď na to sa teleportovala. O nemalú chvíľku prišiel Hiro zo slovami: ,, Sha mala pravdu. Chceš aby bol každý dokonalý, neustále hľadáš na ľudoch chyby, vyžívaš sa v tom keď ich opravíš. ale predstav si, nie každý je ako ty." povedal Hiro a ani som netušila že vie byť takýto, schmatol ma za ruku a teleportovali sme sa. Reiji tam zostal a mal v očiach slzy.,, Hiro mal pravdu. ach prečo som to urobil."Medzi tým sme sa teleportovali domov. Hiro mi povedal: Počkaj tu, ja ju idem nájsť. A nech sa o tom nedozvie Shu, zúril by. Kapišto? ,, Dobre, ale pod podmienkou že ak ju nájdeš prídeš z ňou hneď tu." povedala som,lebo Shu mám veľmi rada. Chcela som ísť z Hirom, ale keby sa to dozvedel ocko že nie je doma Shu ani ja, určite by z toho robili cirkus. tak nech ide radšej Hiro sám, má lepšie skúsenosti. Hiro ju odišiel hľadať. Prešli minúty, hodiny a on sa vrátil sám. ,, Po She niet ani jednej stopy.Neviem čo povieme Shuovi." ale keďže Shu väčšinu času prespí, mali sme viac času na hľadanie. A potom som si spomenula na jej obľúbené miesto. Boli to krásne záhrady neďaleko školy. Tam vždy chodievala keď bola smutná.,,Poď Hiro, viem kde Sha." povedala som a teleportovali sme sa do tých záhrad. Mala som pravdu. Sha sedela na lavičke a bola veľmi smutná. Pribehli sme k nej a začali sme ju upokojovať. , Nič si z toho nerob, veď ty za nič nemôžeš." nečakala som a pridal som sa. Nebuď už smutná, všetko sa vyrieši. Keď to vravíte vy..." povedala Sha a už mala aj úsmev na tvári.

,, No poďme domov dievčatá. Po takom namáhavom dni si treba odpočinúť." povedal Hiro. Keď sme prišli domov čakal nás Reiji a ospravedlnil sa. ,, Odpusť mi Sha, neviem čo to do mňa vošlo. Sľubujem že budem lepším ujo, odpustíš mi? Jasné." povedala Sha a objala Reijho." Potom som si šla ľahňúť a nakoniec som aj zaspala.