Čaute. Volám sa Laita,môj otec sa volá Laito a mama sa volá Kika. V našom dome bývajú aj moji ujovia a sesternica Sha - Shuova dcéra. Z ujov mám najradšej  Hira, lebo je ku mne vždy dobrý a jeho protikladom je môj ujo Reiji ktorý chce aby som bola dokonalá. Citujem:,, Laita si budúca hlava rodiny a musíš sa tak aj správať." Nechápem prečo s toho robí takú vedu. No prejdime na inú tému. Porozprávam vám ako som sme zo Shou išli prvý krát do školy.

Toto je Laita:

  Laita 

      Dnes je najhorší deň v mojom živote. Idem do základnej nočnej školy vampírov. Prázdniny sa skončili a od dneška sa bude v škole trápiť aj Sha.A aby toho nebolo málo mojim triednym učiteľom je Reiji. A taktiež tam učí Hiro ale on je triedny She. Musím chodiť do špeciálnej triedy lebo som prvorodená čo znamená že som budúca hlava rodiny a musím sa viacej vzdelávať. Konečne som sa prinútila vstať s postele. Obliekla som si uniformu. Moje ohnivé vlasy som si nechala rozpustené a na hlavu si ešte dala klobúk s červenou mašličkou. Zliezla som dole schodmi a sadla si za stôl.,, Dobre ráno." Zasmiala som sa a pozrela na všetkých sediacich pri stole.Rýchlo som sa naraňajkovali a zabalila si desiatu.,, Super. Už len 5 minút do odchodu. Keďže mám ešte 5 minút to znamená, že tých pár minút môžem ešte spať."Hodila som sa na gauč a rukou si zakryla oči.,, Hej Lai-chan"Ozval sa dievčenský dosť naštvaný hlas.,, Čo je Nee-san?"Len aby ste vedeli. Sha a ja si dávame také prezývky. ,, Zdvihni svoj zadok a uráč sa dostaviť do limuzíny." Popadla som tašku a s blondínkou menom Sha sme nastúpili do limuzíny. Po asi 1 minúte prišiel Reiji a Hiro. Učitelia, pf vôbec tak nevizerajú. Teda Hiro nie. On proste dá všetkým jednotky a ďalej nerieši. A Reiji? Ten má večné týra doučkami, našťastie doma a zlými známkami. V limuzíne panovalo ticho. Na Hirovi bolo vidno že je sklamaný že sa prázdniny skončili.

      Reiji mal poker-face a Sha bola vysmiata že ide prvý krát do školy. Dala som si do uší slúchadlá a vošla do domu hrôzy.,,Lai-chan" začula som veselý dievčenský hlas.,, Christa-san"Skríkla som a objala ju.,,Za tie prázdniny si sa nezmenila. Stále máš ten úchylný úsmev, úchylný prízvuk a tvoj milovaný klobúk." " Prišla k nám Kara aj so svojou partiou namyslených princezničiek.,,Tebe nieje trápne nosiť toto na hlave?"Kara je krasokorčuliarka tak ako ja a je tiež prvorodená.,, A tebe nieje trápne nosiť na ksichte pavianiu riť?" Usmiala som sa a odišla do triedy. Počula som ešte jej vrčanie.,, Dúfam že sa nezmení na vlkodlaka." Nad touto myšlienkou som sa rozrehotala.  V momente keď som vošla do triedy začalo zvoniť. Pozrela som sa na rozvrh hodín.,,Ach nie. Prvú hodinu máme upíropis a navyše ho učí Reiji." Svoju nenávisť k upíropisu som zdedila po svojom ujovi Hirovi. Našťastie hodina bola len zoznamovacia, lebo do našej školy prišli noví žiaci. Predstavili sa a potom sme si všetci kreslili. Zatiaľ čo prvá hodina bola voľná,druhá už nie. Mali sme chémiu a keďže môj triedny je Reiji, učí ma skoro všetky predmety.určite sa pýtate: ,,Chémia a tak skoro?" Hneď vám na to odpoviem. My upíri sme veľmi múdri, keď prídeme do školy takmer všetko vieme a potom si len opakujeme. Preto tá chémia. Opakovali sme si prvky a nanešťastie ma Reiji vyvolal k tabuli. Ako je známe po celej škole, Reiji dáva veľmi zákerné otázky. Niekedy aj také čo ešte nevieme. ,,Takže milá Laita, povedz nám aká je chemická značka zlata." No a práve v tej chvíli mi to vypadlo. ,,Laita, mi čakáme."povedal nedočkavo Reiji. ,,Keďže som tvoj ujo, pomôžem ti." povedal a tresol ma z učebnicou po hlave. ,, Au". vykríkla som. ,,No vidíš že to ide."ozval sa Reiji z úsmevom na tvári. Ja som si až v tej chvíli uvedomila prečo ma udrel a usmiala som sa. Cez veľkú prestávku som sa stretla zo Shou a Christou. Ja, Christa a Sha sme tie naj kamošky, aj keď je Sha moja sesternica. Hovoríme si všetky tajomstvá, a ďalšie veci. No prestávka už skončila a ja musím bežať do triedy. Ako tretiu hodinu sme mali fyziku. Učiteľ ktorý nás učí tento predmet strašne pŕska a navyše sedím v prvej lavici. Počas svojej prednášky ma tak opŕska ako keby som si dala pätnásť minútový kúpeľ. Po skončení hodiny mi dala Sha doniesla uterák zo slovami: ,, Tu máš, ale myslím si že to asi nebude stačiť." Po týchto slovách sme sa s Shou začali smiať ako zmyslov zbavené. Prichytil nás pri tom jeden učiteľ známy pod menom Francúz (je to upír z Francúzska)a povedal:,, Čo tu Jobité devčata? Čó sa tú smejéte ják kjavy." Ako tak ďalej rozprával, my sme sa ešte väčšmi smiali. Francúza to urazilo a vzal nás do riaditeľne. ,,Ach to bude ale brúser."zľakla som sa. ,, Neboj sa, my sa s toho nejako vykrútime."povedala Sha pokojne. Sha bola vždy pohoďáčka.  Vošli sme do riaditeľne a tam nás nás čakal riaditeľ. Keby pohľady zabíjali, ja aj Sha by sme už boli dávno mŕtve. ,, Prečo ste sa smiali tuto pánovi Vandrovi!? Mali by sa mu odvďačiť sa to čo pre vás robí. Veď meral takú diaľku len aby sem mohol prísť. Toto si zaslúži vysvetlenie."povedal riaditeľ z nahnevaným hlasom.,,Videli sme ako mačka naháňa psa a potom pes mačku."vyšlo zo mňa ani neviem prečo. ,, No to sa zdá byť dosť vtipná situácia, ale pánovi Vandrovi sa aj tak ospravedlnte." povedal riaditeľ a my sme boli šťasné že nám to prešlo. ,, Prepáčte pán Vandra" povedali sme jednohlasne.,, Tó nis, tejás ked je už vsetko vysvetléne mozéte ist do tjiedý." Išli sme teda to triedy Sha do svojej a ja tiež.

    Keď som vošla začalo zvoniť a spolužiaci sa už balili. Pri tom vybavovaní v riaditeľni tak rýchlo ubehol čas, že prešli dva hodiny a ja som mohla  aj Shou vypadnúť zo školy. .  Myslela som si že to bude ten  najhorší deň, ale naopak. Zo Shou sme si užili kopec zábavy. Teším sa na ďalšie dni v škole.  

Ps. Tento príbeh so mnou písali: laita_sakamaki, sha_sakamaki určite im dajte follow, sú skvelé. ĎAKUJEM