Tyler

Výstúpil som z auta a utekal som k dverám, dažďu som sa však aj tak nevyhol. Tenisky mi zapískali o podlahu. Nemohol som si pomôcť, no vždy, keď som počul ten otrasný zvuk, striaslo ma. Bolo päť hodín popoludní a mal som presne hodinu na to, aby som našiel knihu o Abrahámovi Lincolnovi a na to, aby som sa včas dostal na baseballový tréning.

Knihovníčka ma už dobre poznala, lebo som nikdy neodkladal knihy na miesto. Sťažka som zo seba dostal, že potrebujem knihu na projekt z dejepisu. Predtým než ma zaviedla do šiesteho radu, nezabudla sa uškrnúť a pretočiť očami. To pre ňu bolo typické.

Keď som konečne našiel knihu Poctivý Abe (Honest Abe) od Sarah Huntovej (nech už to je ktokoľvek), bolo 17:30. Otočil som sa na odchod a uvidel som dievča, ktoré ronilo slzy. Plakala potichu, asi preto, že sme sa nachádzali v knižnici, no počul som ju ajtak, lebo sedela blízko mňa.

Najprv som tomu nerozumel, sedela sama a jediné čo mala na stole okrem knihy boli kľúče od auta. Rozmýšlal som, že sa jej opýtam, čo sa stalo, no rozmyslel som si to, lebo nerád riešim problémy ostatných. Predtým než otočila knihu na ďalšiu stránku, rukávom si utrela oči, no a vtedy som si uvedomil, že plače kvôli knihe.

"Ale prečo?" opýtal som sa sám seba. Prešiel som okolo nej najtichšie ako som dokázal. Do knihy bola tak začítaná že vôbec nevnímala okolitý svet. No a potom som sa pobral ku dverám, ktorými som predtým vošiel. Za túto návštenu knižnice som zistil: 1.) Kniha, ktorú čítala sa volá Outsideri 2.) Do konca jej ostávalo už len pár strán 3.) takže dúfam, že ju čoskoro dočíta, pretože si ju chcem prečítať aj ja 4) dúfam, že si nevšimla, vysokého chalana v premočených teniskách, ktorý na ňu zízal 5.) no a nakoniec som zistil to, že meškám na tréning

PÍP PÍP PÍP. Brunetka prestala čítať, tak ako ostatní pozerajúc sa na mňa, ako sa snažím dostať von, keď som si uvedomil, že tú pripomienku som mal nastavenú kvôli knihe, ktorú som tam nakoniec aj tak zabudol.