„Vedela som, že si to nemohla po celý čas predstierať," zaškerila sa Maine. Jej ľudská schránka začala pomaly opadávať a Leah si uvedomila, že to bol pavučinový kokón vyformovaný do postavy dospelej Romaine. „Čo ma napokon prezradilo?"

„Boli len dve možnosti," zhodila zo seba Leah zakrvavený kabát a potom lepkavými rukami znova pevne zovrela Jas. „Pri hrobe mojej mamy môže čakať iba skutočná Romaine, alebo démon, ktorý pozná moju minulosť a prenasledoval ma."

„Takže si len zvolila jednu možnosť z dvoch?"

Nechaj mŕtvych umrieť.

„Pokiaľ Romaine skutočne žije a odpustila mi, nevidím žiadny dôvod, prečo by za mnou nemohla prísť už skôr."

Áno, to bolo ono. Zrazu to bolo úplne jasné a Leah nechápala, ako jej to po celý ten čas nemohlo napadnúť. Boli s Maine najlepšie kamarátky. A najlepšie kamarátky si predsa odpúšťajú.

Pred Leah sa teraz týčil obrovský pavúk. Z miesta, kde však mal mať hlavu, nahor vyrastala ženská hruď s ľudskou hlavou a dlhými vlasmi. Okrem svojich dvoch ľudských očí mala nad koreňom nosa ďalší pár.

„Po celý ten čas, som sa bála, že si buď ozajstná Romaine, alebo nebezpečný démon."

Ale ani jedna táto možnosť nebola správna. Lucius jej povedal, že iba mocný démon, alebo démon vzniknutý z človeka, mohol na seba vziať ľudskú podobu. Ona sa nedokázala premeniť, svoju ľudskú formu vytvárala tým, že sa zavrela do stvrdnutej pavučiny. Nebola silným démonom.

„Lucius!" skríkla Leah.

Vedel, čo chce. Jeho pery sa roztiahli do úsmevu: „Nocte."

Uprostred temnoty po špinavej hladine prešla Rauni. Pozrela sa Leah do očí a jej odporné tretie oko na čele sa zúžilo.

„Teraz som ti dobrá, však?" opýtala sa jej.

„Na tom nezáleží," odvetila Leah. „Pretože si v mojom vnútri a ja rozhodnem, či ťa vypustím na povrch, alebo nie."

„Fajn," vzdychla Rauni a na moment sklopila zrak. Prešla popri Leah, no po niekoľkých krokoch sa zastavila a znova na ňu pozrela. „Raz príde čas, keď budeš svoje rozhodnutia ľutovať."

„Keď ten čas príde," obrátila sa k nej Leah, „vtedy Lucius dodrží svoj sľub a obe naraz umrieme."

Rauni rozprestrela svoje čierne krídla. Zdali sa omnoho majestátnejšie, než predtým.

Leah vykríkla, keď jej pečať zablikala. Celým jej telom sa preliali vlny ohňa, blúzka na chrbte sa pretrhla a jej z lopatiek vyrašili obrovské krídla. Pocítila, ako sa jej oko na čele roztvorilo a ako sa jej vyzuli čižmy, keď sa jej nohy premenili na vtáčie pazúry.

„Konečne si sa prejavila vo svojej skutočne forme," uškrnula sa na ňu démonická pavúčica. „Môj pán bude veľmi spokojný, keď pred jeho nohy hodím tvoje mŕtve telo."

Leah ju počúvala iba jedným uchom. Toto isté jej robil Lucius. Slovne sa ju snažil vyprovokovať, aby stratila nervy a potom sa bezhlavo vrhla do boja. Ale teraz bola už omnoho skúsenejšia, neurobí tomu pavúkovi radosť.

Kútikom oka pozrela na Luciusa, ktorý postával pri bariére. Kruh sa nezruší, až kým ho neukončí jeho tvorca, alebo dokiaľ neumrie. Musela teda pavúka buď poraziť, alebo ho prinútiť, aby to urobil. Jedna úloha nemožnejšia, než druhá.

Alebo skúsi odhaliť jeho pravú identitu a Lucius tak získa informácie, ktoré potrebuje nato, aby ju porazil na diaľku, bez možnosti, aby sa jej dotkol priamo.

Pozrela sa na démona, ktorý stál na svojich ôsmich nohách a odhadoval ju. Vyzerala síce, že sa nehýbe, ale Leah zazrela, ako sa vôkol nej na mesačnom svite odrážajú tenké, ale zato pevné nite pavučiny. Ak sa do nich zamotá, nepodarí sa jej vyslobodiť.

Namierila Jas a hodila. Čepeľ preletela popri pavúčici, no ona sa jej vyhla. Jas vletel do prázdna, kde sa odrazil od nepriehľadnej bariéry. Leah vystrela dlaň a privolala ho, vrátil sa naspäť a hladko pristál v jej rukách.

„Myslela som, že to bude väčšia zábava," prehovoril démon.

Jeho chlpaté nohy sa dali do pohybu a ona si uvedomila, že namiesto rúk mala ostré klepetá, ktorými sa teraz po nej zaháňala. Leah inštinktívne uskočila a mávla krídlami. Prúd vzduchu pavúčicu spomalil, no nestačilo to.

Natiahla ruku, ktorá sa jej premenila na pazúry, presne tak, ako to kedysi predtým videla u Setha. Znova hodila čepeľ, ktorá sa odrazila, no pavúk sa jej vyhol. Leah to však nevadilo. Jej tajný plán bol vrhať Jas takým smerom, aby prerezal jednu z jej pavučín zakaždým, keď sa jej podarí vyhnúť zásahu. Takto sa k nej bude môcť konečne dostať bližšie, aby jej ublížila.

Jas sa vrátil a ona ho znova vrhla vpred. Medzitým sa snažila krídlami pavúka zabávať a upriamovať na seba jeho pozornosť. Premýšľala, kde by mohlo byť jeho slabé miesto. Lucius jej povedal, že úder do srdca je pre démonov najistejší. Ak majú schopnosť regenerácie, nezabije ich to, ale je to dosť vážne zranenie nato, aby sa z neho rýchlo pozviechali.

Pavúk cvakol klepetami a Leah uskočila do strany. Prekotúľala sa po zemi a vrazila chrbtom do druhého náhrobného kameňa. Keby mali voľný priestor, bojovalo by sa im omnoho lepšie. Takto musela uskakovať nielen pred jeho atakmi, ale i pred vyčnievajúcimi náhrobnými kameňmi. Dúfala, že je to posledný raz, čo musí bojovať na cintoríne.

Očami znova pozrela na obrovského pavúka, ktorý sa za ňou zahnal klepetami. Pazúrom odrazila jeho útok a uskočila znova o krok vzad. Kde má srdce? Vo svojej ľudskej polovici, kde bije na ľavej strane hrudi, ako u ostatných ľudí, alebo sa nachádza niekde v jej pavúčej časti? Na biológii sa učili, že pavúk má svoje srdce uložené v brušku.

Cez jej klepetá sa nedostane, ale mala krídla. Bude sa musieť vzniesť do vzduchu a využiť moment prekvapenia, aby preletela ponad ňu a dosadla na jej bruško. S klepetami dozadu nedotiahne a to jej dá dostatok času nato, aby do nej bola vraziť Jas, poprípade ju roztrhať pazúrmi.

Keď jej klepeto nebezpečne blízko cvaklo pri Leah, znova zahodila Jas. Prefrngol tesne popri hlave démonky a prerezal ďalšiu z pavučín. Leah slabo videla, ako čosi jemné dopadlo vo vzduchu, no vidieť jej vlákna bolo veľmi ťažké. Nie vždy ich zahliadla, musela sledovať hlavne kliešte svojho oponenta, ktoré odpudzujúco cvakali.

Natiahla sa po Jas a jeho čepeľ sa obrátila. Letel znova k Leah, ale démonka vrazila klepetom a on odletel do trávy. Obrátila k dýke nahnevane hlavu a Leah preglgla. Chcela ju zabiť nožom, nechcela svoju ruku strčiť do toho hnusného chlpatého brucha pavúka, no zjavne nemala na výber.

Odrazila sa od zeme a vyletela nahor ako šíp. Vedela, že nad jej hlavou nebezpečne elektrizuje bariéra, no potrebovala iba kúsok, aby sa mohla vyhnúť jej klepetám a dopadnúť za ňu. Pavúčica k nej obrátila hlavu a sledovala, ako letí ponad ňu. Stačilo sa už iba vzniesť dole a sadnúť na jej zadnú časť pavúčieho tela.

Jej krídla narazili do tenkých vlákien a Leah zastala vo vzduchu. Kopala nohami, no nedokázala sa dostať späť na zem. Pavučina bola lepkavá a držala ju na mieste. Začala mávať krídlami, no vôbec to nepomohlo. Namiesto toho sa iba bezmocne metala vo vzduchu.

„Si taká naivná," zasmiala sa na nej pavúčica.

Leah rukou privolala Jas a ten sa znova vrhol na démonku, no ona ho tentoraz neodrazila. Podarilo sa jej ho chytiť do klepeta a teraz bola bez zbrane. Druhé klepeto sa nebezpečne približovalo.

„Myslela si si, že som taká hlúpa a nevšimnem si, ako mi prerezávaš sieť?"

Leah zovrela pery. Myslela si, že to bol dobrýplán.