Už niekoľko hodín sedeli v aute a po prázdnych cestách uháňali naspäť s Leah do jej minulosti. Satomi sa premenila na psa a potom sa usadila Leah na kolenách, kde si spokojne odfukovala. Seth s Laurou sedeli vzadu.

Vonku bola tma a cestu im osvetľovali iba vianočné výzdoby domov a pouličné lampy. Bol Silvester. O niekoľko hodín nočná obloha zakvitne stovkami ohnivých kvetov.

„Lucius, ak nás niekto na tom cintoríne chytí..."

„Neprivolávaj na nás smolu, Laura. Satomi bude strážiť. Ak niekto pôjde, zmätie ho a získa nám čas, aby sme mohli utiecť. Nič sa nestane."

Laura odfrkla.

„Čo myslíš, kedy tam bude najmenej ľudí? Predsa na Nový rok, keď budú všetci čumieť na oblohu. Navyše nám ten rachot pomôže zamaskovať prípadný lomoz počas otvárania hrobu alebo súboja."

Leah bola nervózna a vyľakaná. Dnes v noci bude mať ona hlavnú úlohu. V rukách nervózne žmolila svoj amulet, ktorý jej kedysi daroval Lucius. Čierny kamienok uprostred sa stále upokojujúco leskol, no Leah vedela, že dokiaľ ho nebude mať na krku, bude jej úplne nafigu.

S Luciusom sa dohodli, že sa dopravia na cintorín, kde na Araneus zavolá, aby ju mohli spoločnými silami poraziť. Čakala na ňu, chcela ju zabiť už dávno, no Lucius ju skrýval vo svojom dome a amulet spôsoboval, že aj keby ju našla, nedokázala jej ublížiť. Preto ho musela zvesiť z krku.

Tentoraz bude prvý raz bojovať s démonom naostro. Žiadne hranie sa s Luciusom pri súbojoch s nožmi, ktoré im nemôžu ublížiť.

Snažila sa nejako rozptýliť a tak si namiesto toho prehrávala v hlave udalosti z posledných dní. Často myslela na všetkých tých lovcov zo zasadnutia, ich rozhovory. A hlavne na démonov, ktorí za nimi stáli.

„Kto je vlastne ten Nathaniel?" opýtala sa. „Všetci o ňom rozprávali, ale vôbec sa tam neukázal."

Laura so Sethom stuhli namieste. Lucius na moment kŕčovito zovrel volant, ale potom sa spamätal a ruky uvoľnil. Vyhodil smerovku a zišiel z diaľnice. Ešte niekoľko minút a budú na mieste.

„Nebol na stretnutí?" opýtala sa Laura.

„Nebol," Satomi prikývla a mykla chvostom. „Zrejme mal na práci dôležitejšie veci."

„Kto je to?"

„Nathaniel bol môj bývalý pán," povedala jej Satomi. „Ale to bolo ešte predtým, ako som padla na zlú stranu."

„Bola si jeho služobnica?"

„Bola som jeho familiár," povedala. „Pomáhala som mu v boji s nadprirodzenom. Pár rokov dozadu založil spoločnosť Paranormal Research Society, alebo skrátene P. R. S. Zostavil tímy vyšetrovateľov a potom chodieval na miesta jeho klientov, kde údajne malo strašiť, aby to dokázal."

„Keď som bola menšia, pamätám si, že som takú šou pozerala v telke."

„Spolupracoval s televíznym štábom. Vďaka tomu získal aspoň trocha stabilného príjmu a vybudoval si meno."

„Nechodievali tam aj médiá?" uvažovala Leah nahlas. „Bol tam taký starý chlap, ktorý rozprával o veciach, ktoré sa tam stali, aj keď mu zaviazali oči."

Lucius sa uchechtol: „Aubrey. Ten by nespoznal démona ani keby ho videl na vlastne oči. Nerád ti kazím radosť, ale bol tak „fake", že to nie je ani možné. Všetko si vymýšľal, alebo pripravil dopredu. Had."

„Toto môžem potvrdiť," zapojil sa Seth. „Niekoľkokrát som ho stretol, ale nikdy si neuvedomil, kto v skutočnosti som."

„Neodsúdili ho potom za podvod?" opýtala sa Leah. „Veľmi som to nesledovala, ale zdalo sa mi, že som o tom zahliadla nejakú reportáž."

„Bolo to na začiatku Nathanielovej novej kariéry."

„Čo robí teraz? Tá otravná ženská, čo sa s tebou hádala, vkuse rozprávala o tom, že sa hrá na vedca."

„Pretože práve to robí," odvetil Lucius. „Založil tajný labák, v ktorom robí pokusy na démonoch a ostatných nadprirodzených bytostiach."

„Neznie ako tajný, keď o ňom vieš," mykla plecom Leah.

„Zúčastňoval som sa na jeho pokusoch. Raz za čas s ním stále spolupracujem. Všetci si z neho uťahujú, ale ani jeden z nich v jeho výskumnom centre nikdy v živote nebol. V skutočnosti sa ho boja. Už pochopili, že sa s ním nemôžu merať, no to im nebráni v tom, aby ho aspoň slovne nepodrážali zakaždým, keď nie je v ich prítomnosti."

„Takže si jediný, kto o tom vie?"

„Je ich niekoľko. Zamestnanci, investori, ktorí sa rozhodli zúčastniť tohto šialenstva a dávajú mu peniaze. Musí ich informovať o výsledkoch."

„A oni si to nechávajú pre seba?"

„Nathaniel vie veľmi dobre odhadnúť ľudí. A väčšina z jeho investorov je natoľko inteligentná, že si tieto informácie nechá pre seba. Ako výhodu pred ostatnými. Alebo sa im skrátka pozrie do mysle a prečíta si, či udržia jeho tajomstvo. Ak to aj neurobia, vymaže im pamäť. Šach-mat."

„Čo vlastne v tom laboratóriu robia?"

„Čím menej o tom budeš vedieť, tým lepšie," odvetil stroho.

Leah si zahryzla do pier a potom sa odvrátila. Samozrejme, aj on si nechá tieto informácie pre seba. Po tom všetkom ale mala pocit, že Lucius s Nathanielom nikdy nebol priateľ. Dokonca z neho cítila akýsi odpor.

„Sme na mieste," odvetil Lucius.

Leah preglgla. Cez okno zazrela murovanú klenbu s akýmsi duchovným nápisom o večnom živote duše, v ktorom bola zasadená kovová brána cintorína.

Vždy, keď prišla na cintorín, udialo sa niečo, čo nedopadlo dobre. Aj vďaka tomu teraz pocítila v žalúdku ťažkú tvrdú hrču, ktorá jej zabraňovala poriadne sa nadýchnuť.

„V pohode?" opýtala sa jej Laura.

Leah strhla jej ruku zo svojho ramena a preglgla. Nemôže im znova ukázať, aká si pripadá slabá. Pochopila to v momente, keď videla všetkých lovcov na stretnutí. Bolo to o tom, klamať ostatných, aká je silná a nad vecou. Robila to celú strednú, nemôže to byť také ťažké aj pri nich.

Vyčistila svoju myseľ a vystúpila z auta.

„Seth, vezmi lopatu," prikázal mu Lucius.

„To nemyslíš vážne..."

„A čo si myslíš, že kto bude kopať? Keby som to mal byť ja, boli by sme tu do zajtra."

„Nechcem byť ja tým psychopatom, ktorý chodí v noci vykopávať hroby."

„Tak v tom prípade máš smolu," odvetil Lucius.

Chvíľku na seba zazerali a Leah z nich začínala byť unavená. Chlapi. Neustále sa snažili dokázať si, ktorý z nich je lepší.

„Môžeme už ísť?" naježila sa Leah. „Ak to nechce urobiť, prečo mu to jednoducho neprikážeš, aby ho jeho pečať donútila urobiť to, aj keď nechce?"

„Leah," prehovorila Laura. „Ani jeden z nás nemá pečať."

„Ako to myslíš? Veď mu predsa slúžite."

„Áno, ale neuzavreli sme žiadnu dohodu. Sme s ním dobrovoľne."

Leah sa prudko obrátila k Luciusovi. Myslela si, že tú prekliatu pečať, akú mala ona, dal každému démonovi. Len nemusel potláčať ich démonickú moc, nakoľko ju neodmietali ako ona.

„A Satomi? Je tvoj familiár," povedala.

Satomi pokrútila hlavou: „Bola som Nathanielov familiár. Po tom, čo som sa zmenila zo zlatej líšky na čiernu, moja pečať sa zlomila. Uzavrel ju s bytosťou svetla, nie s bytosťou temnoty. Musela som ísť."

Bola jediná, ktorá nebola pri ňom slobodná.