Od momentu ako Romaine prestala chodiť do školy, ju už nevidela. Keď ju pochovávali, truhla bola zatvorená. Nikdy by jej ani len nenapadlo, že by to nebolo skutočné. Videla predsa všetkých tých ľudí, ktorí sa s ňou prišli rozlúčiť, ktorí za ňou ronili slzy. A videla i to, aké to malo zničujúce následky na ostatných.

„Len chcem mať istotu. Povedal si, že ma skryté veci priťahujú. Stále si myslím, že Romaine žije. Preto Araneus vzala na seba jej podobu, pretože to vo mne vyčítala."

„Si strašne zlá klamárka, Leah," zamračil sa Lucius. „Skutočne si po celý čas verila, že je nažive? Sama si sa utápala vo vine počas posledných dvoch-troch rokov, nielen, že si neverila, že Maine žije, ty si bola presvedčená o tom, že zomrela tvojou vinou."

„To nie je pravda."

„Skutočne mi teraz klameš do očí? Počul som, čo rozprávala tvoja triedna, keď volala s otcom, počul som, že si doma nejedávala, prestala si sa o seba starať. Tak sa nespráva človek, ktorý verí, že všetko je v poriadku."

„Ale..."

„Vieš čo si myslím? Našla si spôsob, ako uniknúť svojej vine. Ešte aj po celej tejto dobe si nedokázala akceptovať, že si skrátka urobila chybu. Ale teraz ti zablikala pred očami nádej v podobe toho, že Maine žije. Preto sa toho teraz chytáš ako topiaci slamky. Pretože ak Romaine stále žije, nebude existovať zlá Leah, že?"

Leah zovrela pery. Mal pravdu, ako inak? Radšej by si ale nechala vyrezať jazyk, než aby mu to mala priznať.

„Nauč sa veci akceptovať, Leah. Neutekaj pred nimi. Tvoja kamarátka je mŕtva. Bodka. V tvojom tele koluje démonická krv. Bodka. Namiesto toho, aby si míňala svoju energiu tým, že sa snažíš tieto fakty odmietnuť a oklamať samú seba, nauč sa ich konečne prijať."

„Nedokážem to urobiť," povedala.

Neplakala. Snažila sa o to takmer tri roky. Nešlo to.

„To nie je o tom, či to dokážeš alebo nedokážeš urobiť, Leah," povedal jej. „Ty to skrátka musíš urobiť, ináč to neprežiješ. Buď sa naučíš akceptovať svoje chyby a poučíš sa z nich, alebo sa budeš až do konca života utápať vo vlastných klamstvách a vine."

Leah zmĺkla a sklonila hlavu. Keď o tom rozprával, zdalo sa to jednoduché a logické. No aj tak stále nevedela, ako to urobí. V jej tele skrátka neexistoval spínač, ku ktorému mi pristúpila a cvakla ním. A od toho momentu by bolo všetko vyriešené a v poriadku.

„Nikdy nebudeš taká ako predtým," prehovoril Lucius do ticha. „Ale to je úplne prirodzené. Keby sa ľudia nevyvíjali a nemenili, neboli by pánmi tvorstva."

Ako akceptovať vlastné negatívne vlastnosti, ktoré sú zdrojom všetkého zlého vo vašom živote?

Ako nájsť vo svojom vnútri mier, keď nedokážete odpustiť sami sebe?

Leah pomaličky zdvihla hlavu. Nemala odpovede. Znamenalo to ale, že zlyhala? Čo ak niektoré odpovede človek hľadá celý život?

Lucius vstal a potom prešiel k poličkám. Leah si všimla, že na voľnom mieste medzi knihami spala schúlená fretka. Myslela si, že ju znova kamsi ukryl, no zrejme po posledných udalostiach usúdil, že nie je až taká vzácna, aby sa oplatilo zakaždým ju niekam nosiť.

Vzal ju do rúk a dovolil jej zmeniť sa na knihu. Keď mu otvorené stránky pristáli v dlaniach, začal nimi pomaličky listovať.

„A teraz pôjdeme na cintorín, Leah."

Otvorila ústa.

„Ale nie kvôli tomu, aby sme sa hrali na vykrádačov hrobov, ale kvôli tomu, aby sme vypátrali Araneus," povedal a obrátil k nej knihu.

Leah vstala a podišla bližšie. Vzala si knihu do rúk a začala čítať.

Araneus.

Pavúčí démon, ktorého pavúčie vlákna majú magickú moc. Pomocou nich sa dokáže zavesiť na jednu zo svojich obetí a po vlákne prechádzať medzi jednotlivými svetmi. Často sa vyskytuje hlavne v snoch svojich obetí, až kým ich chaotické správanie nespôsobí, že urobia niečo, čo im pomôže prichytiť ďalšie vlákno o svoju ďalšiu obeť a spriadať z neho sieť.

„Prechádza po vláknach?" opýtala sa Leah.

„Určite si ich videla," povedal jej. „Nevyberá si náhodné obete, ale ľudí, ktorí sú navzájom prepojení. Nedokázala sa k tebe dostať cez tvoju matku a keď bolo neskoro, vypátrala ťa cez tvojich priateľov."

„Prilepila vlákno k Maine počas jeden zo seáns," povedala Leah. „A prilepila vlákno na Simone, keď ju strčila zo schodov, potom na Jacoba a podarilo sa jej konečne dostať ku mne."

„A potom sa jej podarilo dostať až k tebe a vďaka tvojmu privolaniu až do tohto sveta."

„A toto všetko si mal po celý čas napísané v grimoári?"

„Áno, ale chýbal jeden kus skladačky. Čítaj ďalej."

Araneus si spriada svoje hniezdo v tele prvej obete, od ktorej išlo prvé vlákno. Keď upletie celú svoju sieť, po čase si nájde ďalšiu svoju obeť, s ktorou začne novú pavučinu a presťahuje sa do nového miesta, aby bola chránená pred nebezpečenstvom.

„Prvé vlákno?"

„Myslel som, že prvé vlákno bude v hrobe Romaine. Na mieste, kde bol pochovaný Jacob a Simone, sme nič nenašli."

„Kedy si to stihol?"

Lucius nadvihol obočie: „Skutočne si myslíš, že som sám chodieval otvárať hroby, aby som zistil, či tam nie je usadený obrovský pavúk?"

Leah mykla plecami.

„To ja som musela všetko prezrieť," odvetila Satomi.

Preto bývala s Luciusom počas posledných dní iba málokedy.

„Ale v hrobe Romaine nebolo žiadne hniezdo."

„Nie? Videli ste, čo tam bolo?" Leah preskočil hlas.

Satomi sa na ňu pozrela: „Ľudské ostatky, Leah."

Leah sklonila hlavu. Takže nemalo význam, aby sa vykradli na cintorín a zasahovali do miesta posledného odpočinku Romaine. Skutočne tam ležala a všetko sa skutočne odohralo. Zovrela pery a prsty sa jej zaťali v päste. Samozrejme, že to vedela. Snažila sa predtým iba utiecť, presne tak, ako povedal Lucius.

„No keďže sme žiadne hniezdo nenašli, znamená to, že musia existovať ešte ďalšie obete, kde si musela vytvoriť svoju skrýšu. No o žiadnych podozrivých úmrtiach som nepočul."

„Keďže vlákno od Maine nie je prvé, musí existovať ešte jedno," pochopila Leah. „Vlákno, ktoré spojilo jej predchádzajúcu obeť s ňou."

„Preto si musíš spomenúť, Leah. Koho ste sa snažili privolať, keď ste robili vašu úplne prvú seansu? Akého mŕtveho ste chceli vyrušiť?"

Leah si zahryzla do pier. Zdvihla k Luciusovi hlavu.

„Nie je to jasné?" povedala. „Môj prvý duch, ktorého som sa s Romaine snažila privolať, bola moja mama."

„Och," povedal len.

Dávalo to zmysel. Araneus sa jej zbavila, pretože bola polovičná a kým sa schovávala v jej hrobe a po svojich vláknach pátrala po ďalších obetiach, objavila sa ona a spolu s Romaine prišli na geniálny nápad, aby ju skúsili privolať.

Vtedy tam nebola žiadna Simone, ani Jacob, boli tam iba oni dve. Leah sa strašne bála a Maine sa ponúkla, že bude rozprávať. Preto sa pavúk nalepil najprv na ňu. Keby nebola taká zbabelá, bolo by po nej už dávno. Vlastná zbabelosť jej zachránila život.

„Takže si myslíš, že Araneus je ukrytá v hrobe tvojej mamy," skonštatoval Lucius.

„Musí to tak byť," odvetila. „Nebola som tam veky. Pochovali ju do jej rodného mestečka. Nie tam, kde sme bývali s ocom predtým, ako sme sa odsťahovali."

„Dobre," odvetil Lucius. „Budeme sa tam teda musieť vrátiť. A pripraviť nepriestrelný plán."