Keď vystúpili z auta, prešli po dláždenom chodníku rýchlo dovnútra. Leah videla, že v salóniku pri recepcii postávalo mnoho ľudí. Niektorí boli oblečení slušne, iní, naopak, zase až príliš výstredne.

„Lucius, Leah!"

Po červenom koberci k nim cupkala Satomi. Mala na sebe biele kimono s dlhými rukávmi a voľné nohavice výraznej červenej farby, ktoré mala previazané hneď pod prsiami. Rovné čierne vlasy mala zviazané v jednoduchom chvoste, ktorý jej sedel na chrbte.

„Konečne ste prišli," zvolala teatrálne. „Poďme, tvrdnem tu už celú večnosť."

Leah sa vybrala za Luciusom a Satomi, ktorí kráčali k výťahom. Nastúpila s nimi dovnútra a Lucius stlačil tlačidlo. Keď boli konečne sami, otočil sa k Satomi.

„Niečo zaujímavé?"

„Dačo sa deje. Veľa démonov je dnes nervóznych," pošepla.

„Čo Nathaniel?"

„Zdá sa, že dnes nepríde."

„To je dobre," odvetil.

Výťah cinkol a oni spoločne vystúpili. Prešli cez sklenené dvere a potom pomaly kráčali chodbou vystlanou dlhým tenkým kobercom, až kým neprešli na jej koniec. Leah zazrela otvorené leštené dvere, z ktorých bolo počuť vravu.

„Pamätaj si, čo som ti hovoril," zavrčal na ňu Lucius predtým, ako vošli dnu.

Ocitli sa vo veľkej zasadacej miestnosti, uprostred ktorej boli obrovský okrúhly stôl s otvorom v strede. Leah uvidela viac ako desiatku stoličiek. Niektoré už boli obsadené. Lucius si vybral jednu z voľných a prešiel k nej, aby si mohol sadnúť. Leah by bola išla s ním, ale Satomi ju chytila za ruku a potom pomaly prešli za jeho chrbát, kde ostali ticho stáť.

Spojila si za chrbtom ruky, oprela sa o stenu a čakala, čo sa bude diať. Do začiatku im zostávalo necelých pätnásť minút. V hlave si prehrávala Luciusove slová, len ticho stáť a na nič nereagovať.

„Lucius, dávno sme sa nevideli."

Žena sediaca o niekoľko miest ďalej sa nahla dopredu, aby na neho lepšie videla. Mala tmavé kučeravé vlasy a celá bola zaodetá v čiernom. Pohľad tmavých očí podtrhnutých čiernou linkou skĺzol po Luciusovi a zastal na Leah. Oblizla si pery a snažila sa na ňu nedívať. Sklopila pohľad k zemi.

„Shakti," kývol jej na pozdrav.

„A čo to máš za nový objav?"

Leah prudko zdvihla hlavu. Pohľady ostatných lovcov boli upriamené na ňu. Nervózne prestúpila z nohy na nohu a premýšľala nad tým, či sa jej darí zachovať si kamenný výraz ako jej Lucius kázal. Bála sa, že ak sa neovládne a na povrch vyplávala Rauni, zistia, kým je v skutočnosti.

Satomi ju chytila za ruku a stisla jej prsty.

„To je Leah," povedal Lucius a mávol rukou. „Využívam ju ako posla."

„Necítim z nej žiadneho démona," pokračovala Shakti vo svojom rýpaní. „Nevedela som, že si na také mladé dievčatká."

Posmievala sa mu, že je na mladé dievčatká, no v skutočnosti jej zrejme iba závidela. Bolo jasné, že mala po štyridsiatke. Vyzerala stará a na tvári mala množstvo vrások. Leah sa nadýchla. Mala sto chutí jej to vmiesť do tváre.

„Neopováž sa čosi povedať," ozval sa Luciusov hlas v jej hlave. „Ak sa vzbúriš proti môjmu želaniu, nebudú nás už viac rešpektovať."

Leah znova sklopila pohľad. Hrýzla si do pier tak silno, až mala pocit, že jej prasknú.

„Mám pocit, že fetiš na mladú krv tu má niekto iný," Lucius si podoprel bradu a potom sa s lenivým úsmevom pozrel na Shakti. „Tvoj spoločník istotne nie je démon."

Leah pozrela na chlapca, ktorý sedel po pravej strane Shakti. Bol určite iba o pár rokov starší od Leah, mal svetlé blond vlasy ostrihané nakrátko, belasé oči, ktoré jej pripomínali Cedrica. Bol oblečený takisto v tmavých veciach a Leah si vtedy uvedomila, že sú oblečení rovnako, pretože to je ich uniforma.

„To je Dominik, môj kolega," odvetila. „Stal sa exorcistom iba nedávno."

Exorcistom? Leah si ich so záujmom obzerala. Takže Shakti si so sebou ako bodyguarda nepriniesla nejakého démona, ale svojho kolegu. To vysvetľovalo, prečo nestál za ňou pri stene, ale sedel vedľa nej ako seberovný.

Leah pochopila. Pre démonov nebolo miesto za okrúhlym stolom.

„Prečo teda svoje dievča neposadíš medzi nás?" opýtala sa ho.

„Prestaň do neho vŕtať, Shakti," ozval sa starší muž, ktorý sedel presne krížom oproti nej.

Leah v jeho črtách tváre rozoznala znaky pôvodného amerického obyvateľstva. Pomohlo jej k tomu aj oblečenie, ktoré mal na sebe. Hoci si myslela, že Shakti je z osadenstva v zasadacej miestnosti najstaršia, tento pán musel mať už viac ako šesťdesiat. Za jeho chrbtom stálo krehké bledé dievča s blond vlasmi a slnečnými okuliarmi. V rukách držalo slepeckú palicu.

Leah premýšľala nad tým, ako môže starého pána ochrániť slepé dievča, no podľa zasadacieho poriadku zrejme nebola obyčajným človekom. Vyzerala byť anjelsky krásna a dobrá, istým spôsobom jej troška pripomínala Lauru.

„Môžem vŕtať do kohokoľvek chcem, ďakujem. Lucius zjavne porušuje naše spoločenské pravidlá, keď človeka nechal stáť. Stoličiek je tu predsa dosť."

Leah sa zamračila, ale podarilo sa jej spamätať a znova vyrovnať tvár. Žena chcela zúfalo vedieť, kým je v skutočnosti a hnevalo ju, že to nemôže zistiť. Preto na ňu dookola poukazovala, aby ho prinútila o nej prehovoriť.

„Leah by bola pre teba čerešnička na torte," uškrnul sa Lucius. „Je posadnutá."

„Necítim z nej démona," zopakovala.

Leah neušlo, že sa na ňu zrazu nepozerala s odporom, ale so slizkým záujmom. Pripadala si ako myš, nad ktorou sa už zalizuje had.

„Vynašiel som novú pečať, ktorá dokáže jej démona zatlačiť vo vnútri."

„Prečo si ho jednoducho nevymietol?" opýtala sa. „Pre mňa by to bola záležitosť na pár minút. Môžem ti s tým pomôcť. Doniesol si ju sem, pretože si si s ňou nevedel rady?"

„Doniesol som ju sem, aby som ti ukázal, že možno nebudete takí dôležití, ako si myslíš," vrátil jej paľbu.

„Lucius, o čom to hovoríš?" opýtal sa ho starý Indián. „Nemôžeš démona väzniť v tele toho dievčaťa. Musíš ho vyhnať."

„Prečo si to myslíš, Manu?" opýtal sa ho.

„To je jednoduché. Aby bola jej duša slobodná."

„Ale ona je. Démon ovláda iba jej telo, nikdy nemal dosah na jej dušu. Namiesto toho, aby som ho vyhnal do pekla a on sa potom vrátil a posadol niekoho ďalšieho, bude teraz žiť v nej až kým neumrie a potom sa od nej oddelí a padne do pekla."

Jeden z mužov stojacich pri stene zahvízdal. Leah postrehla v jeho očiach vražednú karmínovú – démon. Porušil svoju kamennú masku a muž, ktorý sedel pred ním, sa na neho nahnevane otočil. Čosi na neho skríkol v jazyku, ktorému nerozumela, a démon v bolestivých kŕčoch spadol na zem.

Zdalo sa, že nikto ďalší si túto scénu nevšímal. Všetci boli obrátení k Luciusovi, teraz sa v ich pohľade miešali vlny údivu a odporu.

„Leah je môj pokusný králik," odvetil. „Stavím sa, že Nathaniel sa bude o túto metódu zaujímať."

„Vždy som vedela, že sa tá jeho zvrátenosť nalepí na ľudí, ktorí s ním pracujú," odvetila Shakti podráždene.

„Bojíš sa o svoj džob?" nadvihol obočie. „S takým životopisom sa nikde inde už neuchytíš."

Shakti vyskočila na nohy a treskla päsťou po stole. Leah si až vtedy uvedomila, že jedna z jej rúk pôsobila v rukáve čierneho saka neprirodzene. Rozoznala kovovú protézu, ktorú mala namiesto ľavej ruky a zalapala po dychu.

„Leah..."

Zažmurkala a potom pomaly vydýchla. Musí sa upokojiť, ak nechce skončiť ako ten démon, ktorý sa ešte stále zvíjal na koberci. Lucius sa k nej možno správal príšerne, no tajne dúfala, že by ju nikdy tak nepotrestal pred očami ostatných. Ak sa nechcela dozvedieť pravdu, musí sa naučiť nereagovať.

Dominik chytil Shakti za zápästie a usadil ju naspäť. Jej zvraštená tvár na okamih zjemnela. Bolo jasné, že jej bol ten chlapec blízky. 

Preto do nej Lucius tak vŕtal?