Dvere na Luciusovej pracovni treskli. Leah sa zľakla a schmatla obväzy. Rýchlo ich omotala okolo pohára a potom ho napchala do skrinky. To už sa kroky vedúce po schodoch nebezpečne blížili. Sadla si naspäť na svoje miesto a prevrátila asi dvadsiatku strán naspäť, aby to vyzeralo, že iba začala so svojim čítaním.

Do obývačky sa vrútil Lucius. Zdalo sa, že si vôbec nevšimol, čo dovtedy robila.

„Blackbournová," povedal teatrálne. „Tá tvoja písomka z dejepisu je jedna obrovská katastrofa."

Pozrela ponad jeho plece na vitrínku v rohu. Presklené dvierka na nej zostali pootvorené.

Zovrela pery.

„Prečo sa staráš do mojich písomiek, keď už aj tak nebudem chodiť do školy?"

„O tom sa budeme musieť baviť ešte predtým, ako začne tvoj posledný semester. Dúfam len, že ti štúdium zápiskov pôjde lepšie, než bifľovanie teórie," fľochol po nej okom.

Vtedy mu oči padli na zošit, ktorý držala v rukách a pristúpil ešte bližšie. „Pečate?" nadvihol obočie.

„Seth povedal, že mám talent na nebojovanie," mykla plecami. „Možno by som sa mala namiesto útokov s nožmi učiť kúzla."

Prižmúril oči a ona okolo seba vytvorila štít. Nemôže si dovoliť, aby jej tentoraz prečítal myšlienky. Už niekoľko dní sa jej darilo úspešne kryť svoju misiu. Znova okom nervózne preskočila na presklenú skrinku v rohu.

Lucius sa otočil.

Chlad jej zalial celé telo, keď videla, ako prikročil bližšie k vitrínke a zatvoril na nej dvierka. Potom sa obrátil naspäť k nej a v očiach mu blčal hnev.

„Čo si tu robila?"

„Čítala si," zaklamala mu do očí.

„Fajn," odpovedal ľadovým hlasom. „Tak si môžeš popakovať svoje veci a vrátiť sa domov."

Zízala na neho, šokovaná. Nemohla sa vrátiť domov.

„Čo je?" nadvihol obočie. „Je to tvoje rozhodnutie, nemôžem ti brániť."

„Nemôžem ísť domov."

„A prečo nie?"

„Mali sme predsa dohodu."

„Dohodu, ktorú si porušila. Povedali sme, že mi budeš slúžiť, že ma budeš poslúchať. Nemôžem spolupracovať s niekým, kto nerešpektuje moje želanie. Tak familiári nefungujú."

„Nie som tvoj familiár."

„Myslím, že som bol na teba zrejme príliš mäkký," podišiel ešte bližšie. „Dodrž svoju časť dohody, alebo sa mi strať z očí."

Dokázala by fungovať na vlastnú päsť? Učil ju síce bojovať, občas si čítala z jeho čarodejníckych kníh, ale to nestačilo. Sama veľmi dobre vedela, aká mizerná bola v súboji. Mohla by sa sama niekde skrývať, ale kam by šla? Vrátila by otcovu amnéziu naspäť? Čo ak sa Araneus znova zjaví a zabije ich oboch? Jej otec predsa za nič nemohol.

„Ak odídem..."

„Skončíš na listine hľadaných bytostí s tučnou vypísanou odmenou. Nájdem ťa a ulovím ako svoju trofej."

„Ale to je vydieranie," ohradila sa.

„Je konečne čas dospieť, Leah."

Zovrela pery. Nenávidela ho. Ukrutne. Bol arogantný, tváril sa ako top lovec démonov na svete a popritom na cintoríne ani len nedokázal ochrániť Jacoba.

Nemala na výber. Lucius vedel o nej príliš mnoho nato, aby bolo jednoduché ujsť mu. A ona nemala kam ísť. Kam by šla? Nemôže zostať s otcom a riskovať aj jeho život. Dohoda bola, že ju Lucius bude trénovať.

Lucius podišiel bližšie. Očakávala nejaký úder, ako vtedy, keď sa mu priznala, že vyvolávala duchov, ale on ju nenapadol. Namiesto toho jej vychmatol zápisník z ruky, prešiel popri nej a zastal na schodoch.

„Zbaľ si veci a vypadni."

„Vieš, že nemám kam ísť."

„Myslím, že som to povedal dosť jasne."

„No tak. Sú to len stupídne pečate, o ktorých som si čítala. Ak ich vedel lovec, ktorý ich písal, istotne ich vedia aj ostatní," povedala. „Mám sa predsa naučiť všetko, čo je v tých knihách popísané."

„Mala si sa pečate naučiť preto, aby si vedela, ktorú použiť a nie preto, aby si ich konzultovala s okom v pohári!"

„Chcela som sa konečne niekam pohnúť."

„Ty si sa nechcela nikam pohnúť. Hľadala si spôsob, ako zapečatiť svoju démonickú časť, pretože sa jej bojíš."

V oku sa jej zaleskli slzy. Zovrela pery, aby zablokovala vzlyk, ktorý sa jej dral na jazyk a dlane zovrela v päste. Podišla k nemu bližšie.

„Povedal si mi, že som polovičná a kvôli tomu ma chcú všetci zabiť. Čo je zlé na tom, že sa chcem chrániť? Čo je zlé na tom, že chcem túto svoju stránku pred nimi ukryť?"

„Snažíš sa to teraz pekne zaobaliť, ale bezpečnosť je tá posledná vec, na ktorú myslíš," odsekol jej.

„To nie je pravda."

„Mám ti dať príklad? Čo takto keď si išla so svojim milovaným Cedricom do jeho sekty? Alebo keď si prišla na cintorín, hoci si tam nemala čo robiť?"

Leah sa zasekol dych: „Opovažuješ sa vyhadzovať mi na oči Jacoba? Bol si to ty, kto ho nedokázal zachrániť."

„Bola si to ty, čo sa mi priplietla do cesty a vďaka tomu som musel dávať pozor na jedno decko navyše."

„Zabil si ma. Hodil si po mne nôž a nestihol si ho zastaviť. A to si hovoríš lovec? Zabiješ nejakého démona iba keď máš šťastie. Obetoval si Jacoba len preto, aby si sa nestal vrahom."

„Škoda," povedal. „Keby som to bol tušil, mohol som ťa nechať umrieť. Ušetril by som si tým kopec starostí."

„Tak ma zabi," povedala. „Aspoň sa ma zbavíš a môžeš si moju lebku vystaviť do poličky medzi ostatné haraburdy, ktoré tu máš," kývla hlavou k vitrínke.

„Ja rozhodnem, kedy ťa zabijem," povedal.

Myslela si, že ju teraz nechá na pokoji, ale mýlila sa. Schmatol ju za ruku a ťahal nahor. Bránila sa, no nepomáhalo to. Bola útla a slabá.

Dotiahol ju do svojej svätyne. Bolo tam síce šero, ale vďaka slabému svetlu z okna mohla vidieť na písacom stole pred ním rozhádzanú kopu papierov, zrejme písomky, ktoré opravoval, kým nenatrafil na tú jej.

Mávol rukou a miestnosť naplnil pach vosku a škvrčanie knôtov. Oheň sviečok sa rozhorel príjemným oranžovým svetlom. Chvíľku bola prekvapená, že také niečo vôbec dokáže, no on ju vliekol ďalej a nedbal nato, že zastala.

Najprv si myslela, že jej čosi hovorí, no potom si uvedomila, že si mrmle zaklínadlo. Strhol ju za ruku a ona stratila rovnováhu. Potkla sa o neho a letela k zemi. Natiahla dlane k podlahe a tvrdo dopadla. Vyčnievajúce staré parkety jej oškreli ruky. Sykla a pokrčila kolená, aby sa mohla vytiahnuť naspäť na nohy, no Lucius sa na ňu pozrel a stíchol.

Jeho čary boli hotové.

Vôkol Leah na zemi zasvietil tenký kruh, prešiel okolo nej a potom z jeho okrajov začali dovnútra po podlahe vyrastať fosforeskujúce ornamenty. Rozlievali sa do zložitých symbolov, až kým nezastali pri jej tele.

Nakreslil magický kruh.

Chcela sa pohnúť a dokázať mu opak, no nešloto. Bola paralyzovaná.