„Ale dnes som v tebe prečítal i niečo iné, Leah," prstami prešiel od kolena k jej stehnu. „Dnes som tam vycítil závisť."

Leah sa pozerala na Lauru, ktorá teraz stála pri Luciusovi, a rozkladala šálky s kávami. Do niektorej prisypala cukor, do inej dvojnásobnú dávku kávy. Nemiloval ju? Veď vyzerali úplne ako starí manželia, keď si tam v dokonalej synchronizácii podávali lyžičky a mlieko, akoby to robili každé ráno už večnosť.

„Myslel som, že ho nenávidíš," pokračoval Seth vo svojom provokovaní.

Jeho dotyk bol elektrizujúci. Leah cítila, ako energia z jeho prstov tancovala po povrchu jej tela. Kým tí dvaja k nim stáli chrbtom a venovali sa príprave kávy, akoby to bol ten najdôležitejší čarodejnícky rituál na svete, Sethova dlaň pokračovala nahor po jej stehnách.

„Používaš na mňa svoju mágiu," pošepla mu.

„Nemôžem zato," odvetil jej.

To, ako jej to hovoril potichu do ucha, ju privádzalo do šialenstva. Kdesi v jej vnútri sa začala rodiť túžba. Taká, ktorú pociťovala často, keď bola v Cedricovom náručí. Lucius jej povedal, že démoni ako on to majú v sebe, no stále mala pocit, že to bolo akoby ju ovládal. Ale Lucius povedal aj to, že by ho mala vedieť odmietnuť.

Problémom však bolo, že už viac nemala dôvod nato, aby to urobila. S Cedricom sa to skončilo a ona sa cítila osamelá. Končili sa Vianoce, sviatky, ktoré by ste mali stráviť so svojimi najbližšími, a ona sedela v ošarpanej kuchyni svojho učiteľa sledujúc, ako je schopný si to rozdať so svojou démonkou, kým ona musela sedieť za stolom ako poslušná dcéruška a nemala právo na nič.

„Nepotrebujem ťa donútiť, aby som dostal to, čo chcem," pošepol jej Seth. „Na svete je tak veľa ľudí a tak veľa z nich to urobí dobrovoľne, že nemá zmysel ich manipulovať. Zbytočná strata energie."

Chytila mu ruku a odtiahla ju. Srdce jej prudko búšilo. Spomenula si nato, aké boli Sethove bozky vtedy v škole. Hoci sa ju snažil iba obalamutiť natoľko, aby zabudla na Jacoba a nepodnikla niečo na vlastnú päsť.

„Som hladný, Leah," pošepol jej.

Mykla sa, keď jej jemne zahryzol do ucha, no on už sa odtiahol a než stihla zareagovať, Lucius s Laurou sa obrátili k stolu. Rozhádzali vôkol nich šálky a ona si vzala tú svoju. Už tu toľkokrát na doučovaní pila kávu, že sa ani nemuseli pýtať, koľko chce cukru a mlieka. Objala prstami horúcu šálku a pritiahla si ju k sebe.

„Čo robievate počas vianočných prázdnin?" opýtala sa, aby odviedla pozornosť od svojej červenajúcej sa tváre.

„Nič extra," mávla rukou Laura.

„A čo ty, Lucius?" obrátila sa k nemu. „Nemal by si byť so svojou rodinou?"

Lucius o svojej rodine vôbec nehovoril. Bolo správne predpokladať, že už žiadnu nemá? Povedali, že sa vyhýba vzťahom s ľuďmi, aby to raz niekto nemohol zneužiť proti nemu. Bolo lepšie začať sa správať, akoby ani tá jej neexistovala?

„To by som sa mohol opýtať aj ja teba," strelil jej naspäť. „Ak sa pýtaš nato, čo budem dnes robiť, tak dneska máme program."

„My?" nadvihla obočie.

„Doobeda musím opraviť ešte nejaké písomky a potom môžeme trénovať. Potom sa musíme dohodnúť, ako sa objavíme na stretnutí, kam sa chystám tesne pred koncom tohto roka."

„Aké stretnutie?"

„Volajú to síce Novoročný večierok, ale od neho to má skutočne ďaleko. Je to stretnutie lovcov z nášho okrsku, ktorí ešte stále pokračujú vo svojej činnosti. Stretávame sa niekoľkokrát do roka, aby sme si mohli vymeniť informácie, zistiť, čo sa deje a poprípade si zadeliť nejakú prácu. Bude fajn, keď sa tam ukážeš so mnou. Každý jeden z nás si môže zobrať dvoch bodyguardov."

„Nebude to nebezpečné?"

„Samozrejme, že bude. Uvidíš sa s ľuďmi, ktorí zabíjajú démonov, niektorých majú aj skrotených. Budú sa zaujímať, kým si. No budeš menej podozrivá, keď ťa tam vezmem, ako keby som ťa schovával a niekto nás potom zahliadne."

„Čo ak sa začne o mňa niekto zaujímať?"

„Budeme vedieť, kto to je. Možno medzi nimi bude niekto, pod kým je démon, ktorý ťa prenasleduje. Laura, Leah bude potrebovať slušné šaty. Nič prehnané a okázalé."

„Určite sa niečo nájde," usmiala sa na neho.

Leah si zahryzla do pier.

„Zase si prestala jedávať?" opýtal sa jej Lucius.

Pozrela na neho, uvedomujúc si, že jej raňajkami a obedom boli iba dva hrnčeky kávy. Chuť do jedla sa jej stále nevrátila, hoci na obed a večeru toho občas troška zjedla. Premýšľala nad tým, či nejedla preto, lebo nemala chuť, alebo preto, že to vďaka svojej démonickej časti ani nepotrebovala.

„Seth spomenul, že ma používanie mojej moci bude vyčerpávať," prehovorila. „Musím jesť normálne jedlo, alebo sa tiež kŕmiť ako oni?"

„Nato budeme musieť prísť časom," mykol plecom.

Absolútne jej neporadil. Odsunula sa na stoličke a vstala od stola. Omnoho radšej by trávila vianočné prázdniny ako ostatní smrteľníci, namiesto toho bola v spoločnosti týchto čudných ľudí a tvorov, ktorí ich ignorovali.

Odišla z kuchyne a potom prešla do obývačky. Potiahla kreslo po zemi k oknu a potom si do neho sadla. Hoci sa sneh roztopil, počasie vyzeralo byť príjemné. Slnko svietilo, no keď sa na kolená postavila do kresla a otvorila na moment okno, privítal ju studený vietor, ktorý jej štípal líca.

Mestečko zívalo prázdnotou. Boli predsa sviatky, všetci boli doma so svojou rodinou. A ona bola teraz tu. Rýchlo ho zatvorila a znova sa usadila v kresle.

Prízrak, alebo aby sa nedotkla Luciusa, démon, sa neukázal. Odkedy sa zjavil v skrýši, aby napadol Rauma, dal jej pokoj. Možno tam po celý čas ani nešlo o Leah, ale o neho. Povedali jej predsa, že spáchal strašný hriech tým, že splodil polovičného démona. Ktovie, čo s ním asi teraz bude. Žije ešte, alebo sa rozhodli zabiť ho a zhodiť do pekla?

Lucius ju neustále nútil trénovať, ale predsa neprejavil ani jediný náznak toho, že by pátral po démonovi, ktorý toto všetko spôsobil. Bolo to, akoby zabudol na svoju časť dohody, kvôli ktorej vstúpila k nemu do služby.

Bol čas prestať sa na neho spoliehať a namiesto toho začať pátrať na vlastnú päsť. Vedela, čo bude prvý krok: zistiť, ako zapečatiť démona vo svojom vnútri. Keď si počas prestávok pomedzi ich tréningy obzerala knihy a zápisky, ktoré u seba mal odložené, objavila i zväzok, ktorý sa venoval iba pečatiam a ich využitiu.

Počkala, kým Lucius vybehne hore do svojej svätyne, ktorú okrem čarov používal aj ako obyčajnú pracovňu. Laura vyšla hore po schodoch o pár minút neskôr a Leah dúfala, že nebudú pokračovať v činnosti, ktorú začali v kuchyni. Ak ich bude počuť až dole, nebude sa môcť sústrediť na text.

Seth sa zavrel do sprchy. Mala zhruba dvadsať minút nato, aby prešla ďalšie pečate z knihy. Momentálne bola asi niekde v polovici, no príležitostí pátrať bolo iba málo. Bol totiž iba jeden človek, ktorý s ňou mohol tieto pečate odkonzultovať a prezradiť, ktorá pečať jej démonickú polovičku skrývala počas uplynulých osemnásť rokov.

Keď začula zurčanie vody, vyskočila ku polici s knihami a vytiahla z falošnej obálky zápisník. Rozprestrela si blok o pečatiach na konferenčnom stolíku v obývačke a potom otvorila dvierka na vitrínke v rohu.

Malý sklenený pohárik obmotaný obväzmi popísanými zaklínadlami ticho spočíval v kúte. Lucius preniesol oko do obývačky, kde nevykonával žiadne rituály. A zavrel ho dozadu, aby sa omylom nemohol prevrhnúť a rozbiť. Hoci v tejto miestnosti spolu často bojovali, bola dosť ďaleko nato, aby ju zasiahli.

Vzala pohár do rúk a začula, ako voda v ňom zaločkala. Podišla ku stolíku a pritiahla si k nemu starú podložku pod nohy s vyšúchaným čalúnením. Postavila pohár na stôl a potom z neho opatrne odmotala obväzy, ktoré mu zakazovali vidieť okolitý svet.

Zelené očko v pohári sa rozkrútilo a po niekoľkých kratučkých sekundách zastalo na nej. Keď ju zazrelo, zrenička sa mu rozšírila. Mama ju vždy spoznala. Leah pohladila pohár a potom ho otočila k zápisníku.

„Sme už v polovici knihy," začala vysvetľovať. „Musíme ju celú prejsť a ak tam nič nenájdeme, budem musieť nájsť iné knihy. Je to známa pečať?"

Oko sa naklonilo dopredu a naspäť, akoby jej prikyvovalo.

„Fajn, potom by mohla byť v tomto zápisníku," odvetila jej. „Cítim v kostiach, že ju nájdeme."

Začala listovať v zošite a sledovala reakcie očka. Neustále behalo zo strany na stranu, čítalo riadky, ktoré tam boli, no Leah sa zdalo, že zatiaľ nenašli nič zaujímavé. Všetko to boli iba jednoduché pečate na elixíry, alebo nápady, ako bezpečne uzavrieť čarovné predmety. Nikde sa však nepísalo, ako uzavrieť svoju vlastnú démonickú polovičku. Keď už listovali asi polhodinu, Leah obrátila stránku na návod, ako zapečatiť démona do predmetu, ako je napríklad váza.

Oko v pohári sa zachvelo.

„Toto je ono?" opýtala sa.

Znova sa zatočilo.

„Ale tu píšu, že to musí byť do predmetu. Nedáva to zmysel."

Zelené očko znova vzrušene prikývlo.

„Ty si tú pečať upravila, aby sa dala použiť na mňa?" opýtala sa Leah neveriacky.