Jas po strete s Fizzou zacvendžal. Vyletel Leah z ruky a ona nahlas zahrešila. Sledovala, ako sa šmýka po podlahe, až kým nenarazil do steny. Po čele jej stekali kvapôčky potu. Lucius sa znova zahnal a ona jeho útok odrazila lakťom. Fizza vyzerala zblízka nebezpečne. Leah sa už raz presvedčila o tom, aká vie byť smrteľná.

„Nestačí to. Si pomalá," karhal ju Lucius. „Démon nebude čakať nato, kým sa otočíš na protiútok. Akonáhle zistia, že ti chýba jedno oko, budú to brať ako tvoju slabú stránku. Musíš sa naučiť brániť aj zľava. Hoci z tej strany nič nevidíš. Práve preto, by si útok mala z tej strany stále očakávať."

Keď sa čepeľ znova mihla nebezpečne blízko jej hlavy, schmatla ho za zápästie a snažila sa mu ju vyraziť. Bol príliš mocný a ona bola už vyčerpaná. Tlačil čepeľou stále k nej a ruka sa jej triasla. Už sa dlhšie neubráni.

Prestal na ňu tlačiť a Fizza mu vypadla z ruky. Padla na zem s tupým zadunením.

„Čo sa stalo?" pustila mu ruku. „Prečo si prestal?"

„Si príliš slabá."

„Nie, pokračujme!"

„Nemá to význam," povedal. „Nemám pocit, že by sme urobili za posledné týždne nejaký pokrok."

Zdvihol zo zeme svoju Fizzu a ukryl ju v puzdre. Laura k nemu podišla a podala mu uterák. Leah sledovala, ako zavadil o jej ruku, kým si ho vzal. Ich dotyk trval o niekoľko sekúnd dlhšie, než by sa patrilo. Laura na neho pomaly zaklipkala mihalnicami. Dúhovky sa jej začervenali – mala zase hlad. Leah nečakala nato, kým vyjdú na poschodie, a odvrátila sa.

Vystrela dlaň a privolala svoj Jas. Zdvihol sa zo zeme a priletel k nej ako krotký vtáčik. Krútila ho v prstoch a premýšľala.

Nikdy nebola atletický typ, no dúfala, že po týždňoch tréningu a behania jej to pôjde lepšie. Ibaže, bojovať s jedným okom bolo ťažké. Jej zorné pole sa omnoho zúžilo a nakoľko periférnym videním nemohla zachytiť Luciusov pohyb, otáčanie hlavy ju stálo drahocenné stotiny.

Vrazila päsťou do steny. Aj ona mala pocit, že sa nikam nepohli. Možno niektoré z pohybov teraz robila automaticky, ale stále prehrávala. Keby sa pri nej zjavil démon, ktorý by mal nadľudskú rýchlosť, zbavil by sa jej skôr, než by sa vôbec stihla nadýchnuť.

Položila Jas na konferenčný stolík v obývačke a potom si s tvárou v dlaniach sadla na gauč. Bolo to frustrujúce. Akokoľvek sa snažila, nedokázala nič zmeniť. Mala byť polovičný démon, no namiesto toho, aby sa jej polovice dopĺňali, ju iba znevýhodňovali.

Démonická časť jej mala pomôcť získať nadľudské schopnosti, no iba ju obmedzovala v boji s magickými posvätenými predmetmi. A jej ľudská časť naopak spôsobovala, že bola až príliš pomalá a nemotorná.

V rovnocennom súboji nemá šancu. Nebola natoľko vytrvalá, ani silná. Nikdy nevyhrá, dokiaľ nezíska moment prekvapenia. No ako šokovať niekoho, kto prežil desiatky súbojov s démonmi bez toho, aby prišiel o čo i len vlások? Ba možno i horšie, čo ak už mal za sebou desiatky zranení, ktorého ho urobili skúsenejším? Človek sa predsa najlepšie učí na vlastných chybách. Leah si vlastné chyby nemohla dovoliť, pretože ju mohli stáť život.

Seth prešiel obývačkou a zmizol v kuchyni. Ani sa len na ňu nepozrel. Odkedy im skutočne potvrdila, že je polovičná, bol Lucius jediný, kto sa s ňou reálne rozprával. Obaja démoni sa jej vyhýbali a Satomi nevidela niekoľko dní. Lucius povedal, že ju vyslal pátrať po démonovi, no ona tomu neverila.

Znova privolala Jas a pohadzovala si ho v ruke.

Bolo to presne tak, ako hovorili. Báli sa jej, pretože bola polovičný démon. Nie kvôli tomu, že by bola nebezpečná, ale preto, aby si ich nemohli spojiť dohromady. Báli sa toho, čo sa stane, ak sa raz niekto dozvie, že o nej vedeli a nepokúsili sa ju hneď namieste zabiť.

Nahnevala sa a hodila nôž do steny. Presvišťal vzduchom a vrazil do omietky. Čepeľ sa prehla a zadrkotala.

V obývačke sa objavil Lucius. Vytrhol jej Jas von a hodil jej ho naspäť. „Bol by som rád, keby si mi nedemolovala dom," povedal. „Keď ho raz budem vracať z prenájmu, nemôže byť zdevastovaný."

Nekomentovala jeho poznámku, iba zachytila nôž do dlane a sklopila hlavu.

„Nebudeš silnejšia, pokiaľ sa nenaučíš prijať samú seba," prehovoril do ticha.

Otrávene na neho zazrela.

„Si polovičný démon, ale ešte ani raz som z teba poriadne necítil tvoju moc. Po tom, čo ťa Raum skutočne prebral k životu, som očakával, že z teba bude omnoho viac vyžarovať. Ale odvtedy, ako si sa zmenila na havrana, si ju už ani raz nepoužila."

„Nebola som odvtedy zahnaná do rohu," odvrkla.

Obaja vedeli, že to bola lož.

„Aj teraz si bola. A predsa sa nič nestalo. Neveríš tomu, že by ti Fizza mohla skutočne ublížiť?"

„Samozrejme, že verím. Už to raz urobila."

„A predsa sa bojíš prejaviť naplno."

„Mám milovať svoju stránku, ktorá je pôvodom všetkého, čo v mojom živote nefunguje?"

„Je to tvoja súčasť, Leah. Musíš sa naučiť akceptovať to."

„Choď dopekla s týmito filozofickými sračkami," odvrkla.

„To je slovník, čo som tu už dávno nepočul," odvetil sarkasticky. „Zdá sa, že po našom tréningu je jedinou ostrejšou vecou iba tvoj jazyk."

„Ako mám prijať svoju démonickú časť? Démoni sú zlí. Namiesto toho, aby som odhalila, že mám nejakú super démonickú schopnosť, mám tak maximálne paniku zo svätenej vody a krížov. Vďaka. Je to, akoby sa moje polovice zhodli na tom, že mi musia všetko sťažiť."

Nadvihol obočie.

„Ak teraz povieš, že sa správam hodne dospelo, tak ťa asi zabijem."

„Len do toho, ak si myslíš, že to dokážeš," povedal jej. „Hodne dospelé."

Leah vyletela z gauča ako strela. Očakával jej útok a poľahky ho odrazil. Bolo tak ľahké uhádnuť jej pohyby, keď bola rozzúrená.

Odskočila od neho, v tele jej bublala zlosť. Provokoval ju, ale sám povedal, že s emóciami sa nikam nedostane. To sa už naučila. Pri súboji sa musela sústrediť. Musela vnímať, čo sa deje vôkol nej, nemohla sa strmhlav hádzať do súpera.

„Je na tebe toľko vecí, ktorým stále nerozumiem."

Zvesil z krku jednu zo svojich šnúrok s príveskom a hodil ju po nej. Leah sa po ňom zahnala a schmatla náhrdelník do dlane. Sykla a uskočila, kov ju popálil na pokožke. Keď s jemným cinkotom dopadol na podlahu, kľakla si vedľa neho a oko sa jej rozšírilo. Siahla znova po prívesku a on ju opäť popálil. Zmätená ho pustila a sedela pri ňom.

„Spoznávaš ho?"

„To je môj stratený prívesok," povedala. „Bol síce predtým na retiazke, ale tá sa pretrhla. Ako si ho našiel?"

„Pátral som po ňom už dlhšie. Predpokladal som, že ťa chránil. Ibaže, teraz ťa páli. Vtedy si ho nosila."

„Čo to znamená?"

„Znamená to, že hoci bol predtým posvätený, magické predmety ti nevadili. Myslím, že tvoja démonická časť bola dovtedy zapečatená. To by súhlasilo s tým, prečo ťa ten pavúčí démon vystopoval až tak neskoro."

„Vo sne so mnou nadviazal kontakt až po tom, čo som stratila ten krížik," spomenula si Leah. „A potom sa všetko zhoršilo ako nastal červený spln."

„Vedma povedala, že si bola za takej noci zrodená, nie? Také niečo povedal aj Raum. Môže byť, že červený spln má na teba magické účinky. Možno si vtedy najsilnejšia."

„Tak to mám celkom smolu. Nespomínam si, že by som počas svojho života prežila tak veľa krvavých zatmení."

„Nie sú vôbec také časté, ako by sa nám hodilo," prekrížil si ruky na prsiach a oprel sa o stenu. „Jediná možnosť je skúsiť urobiť to isté, čo urobila tvoja matka, ibaže opačne."

„A to je?"

„Pokúsiť sa zapečatiť tvoju ľudskú časť."