Čosi vo vnútri narazilo o jej hrudný kôš. Chytila sa za srdce a zažmurkala. Zatmelo sa jej pred očami. Uprostred temnoty začula rinkot reťazí, ktoré sa napínali. Nevidela, okolo čoho sú omotané, ale počula pravidelný dych tvora, ktorý v nich bol uväznený.

Urobila jeden krok vpred. Studená voda vôkol nej čľupla pod jej nohami...

Oheň v peci hlučno zapraskal. Leah prudko otvorila oči a obrátila hlavu. Uvidela, ako sa v kovových zhrdzavených dvierkach roztiahla diera, akoby to bol obraz na plátne a niekto ho práve rozrezal. Vyzeralo to presne ako portál, ktorý sa zjavil, keď vyvolávala Stephanie. Cez čiernu dieru sa postupne začala von vyťahovať paprča s ostrými nechtami.

Keď rozoznala známy škrekľavý smiech, stuhla na mieste. Z ilúzie pece sa vytiahol prízrak v podobe Romaine.

„Si taký hlupák, Raum," vyškerila sa na démona. „Vedela som, že stačí iba chvíľku počkať a určite sa s ňou spojíš. Možno ti v pekle do hlavy prilejú viac rozumu."

Leah ustúpila, no prízrak ju zatiaľ ignoroval. V prstoch krútil tenké svetlé vlákno, ktoré sa slabo odrážalo od fiktívneho ohňa z pece. Maine sa vrhla priamo na havranieho démona, ktorý s ním začal bojovať.

Leah sa krčila pri stene a uvedomovala si, že je v kaši. Démon ju odniesol nevedno kam, zrejme boli ukrytý v časopriestore medzi ich svetom, no ona netušila, ako sa odtiaľto dostať. Prízrak, ktorý sa posledné dni ukrýval, sa teraz zjavil, nebezpečnejší než predtým.

Videla, ako sa jej predchodca uhýba útokom a chcela mu pomôcť, no jej jediná zbraň, Jas, bola u nej doma v stolíku. Nenosievala ju so sebou, aby ju nemali za psychopatku. Tam jej teda nepomôže, pomyslela si trpko.

„Môj pán bude veľmi rád, keď sa vrátim s tvojou hlavou."

„Maggorath, ktorý mi kedysi slúžil, sa opovážil vztiahnuť ruku proti mne."

„Si slabý a senilný, Raum. Všetci sme od začiatku vedeli, že keď si začal byť posadnutý obyčajnou špinavou smrteľníčkou, neskončí sa to dobre."

Démon pozrel na Leah. Ich pohľady sa na moment stretli.

„Uteč, Leah," povedal jej. „Nedovoľ, aby náš rod zahynul."

Skríkla, keď zazrela, ako sa ruka prízraku zaborila do jeho tela. Svet vôkol nej zahrmel. Múry miestnosti začali praskať. Jeho ilúzia sa začala lámať. Leah zdvihla hlavu a uvidela nad sebou iba čiernu hviezdnatú oblohu.

Miestnosť nemala ani dvere, ani okná, existovala iba cesta nahor.

„Najprv ty a potom to dievča. Aspoň ju nebude mať kto chrániť. Potom konečne nastane poriadok," škrekotal prízrak.

„Keď znova povstanem, ty a Maggorath budete prví, čo budú pykať za zradu, Araneus."

„K svojej moci sa už nikdy nedostaneš, Raum. Neexistuje žiadny démon so zdravým rozumom, ktorý by ťa poslúchal."

Leah sledovala ako sa maska Romaine začala rozpadať spolu s havraňou ilúziou. Už vedela, že to nie je Maine, tá by sa takto nikdy nesprávala. Prízrak pred ňou začal konečne nadobúdať svoju pravú podobu. Teraz už verila Luciusovým slovám, že to je skutočný démon.

Štíhle ladné telo patrilo žene. Namiesto pokožky však mala po sebe zvláštne vlákna, akoby sa práve vyliahla z kukly moruše. Leskli sa lepkavou vlhkosťou a Leah sa obrátil žalúdok. Žena sa pohla, pod kožou jej ihrali kosti, na chrbte mala okrúhle jamy, akoby jej niekto do pokožky otlačil kovové gule. Od pása nadol bolo jej telo tvorené bruškom pokrytým odstávajúcimi pŕhlivými chĺpkami, z ktorého vyrastali štyri páry nôh.

Žena so štyrmi lesklými očami sa zahnala znova po Raumovi. Leah nechápala, prečo bol tak slabý. Nedokázal ani len odraziť jej útok. Snažil sa ju odohnať svojimi krídlami, ale ona ich svojim klepetom driapala ako papier. Navôkol lietali kusy čiernych pier.

Keď padol na zem, ešte žil. Leah si však bola istá, že dlho nevydrží. Ilúzia útulnej izby s horiacou pieckou sa načisto rozpadla.

Pavúčí démon sa otočil k Leah.

„Bolo tak ťažké ťa nájsť. Tá suka ťa pred nami ukryla dobre. Zrejme tušila, kým je. Až do samého konca nám nechcela prezradiť, ako ťa máme nájsť. Teraz ti už ale nikto nepomôže."

Leah vykríkla od strachu. Jej hlas sa zmenil na nezrozumiteľné zaškriekanie. Natiahla ruky k nočnej oblohe, no zistila, že má namiesto nich krídla. Zrazu sa cítila ľahšia, stúpala do výšky. Prízrak zavrešťal a chňapol po nej klepetom, no vytrhol jej iba pár chvostových pier.

Potrebovala sa vrátiť. Potrebovala povedať Luciusovi, čo sa stalo a čo všetko sa dozvedela. Mávala krídlami naprieč nočnou oblohou, studený vietor jej pomáhal uháňať rýchlejšie, odfukoval jej husté snehové vločky z cesty.

Keď uvidela známe detské ihrisko, zniesla sa nižšie. Zdalo sa jej, že v diaľke zazrela mohutnú žiariacu líšku. Letela za ňou a uvidela Luciusa. Stál uprostred ulice, obzeral sa navôkol, v rukách mal jej vlastný malý batoh.

Zniesla sa ešte nižšie a poľahky dosadla na jeho plece. Obrátila k nemu svoju hlavu a slabo ho ďobla zobákom do ucha.

Obrátil k nej tvár: „Leah?"

„Musíme sa ukryť. Ihneď," zašepkala.

„Satomi!" vykríkol.

Zrazu bola pri ňom, dva chvosty za ňou povievali. Lucius mávol rukou a ona zazrela, ako k nim utekal Seth spolu s Laurou.

Vzduchom sa ozval dunivý zvuk, akoby niekto z nich udrel do obrovského gongu. Svet vôkol nej sčernel.

Keď otvorila oči, bola v Luciusovej obývačke. Znova vo svojej ľudskej podobe, hoci bolo vôkol nej rozsypaných niekoľko čiernych pierok. Ostala sedieť na koberci a pritiahla k sebe svoje kolená. Nechvelo ju od zimy, ale z toho, čo sa práve odohralo.

Bola si istá, že ten démon z pavučín myslel jej mamu. Bola to tá najúžasnejšia mama na svete, je jasné, že musela niečo tušiť. Preto jej nechala ten posvätený krížik, ktorý ju chránil. Skryla si tvár do dlaní a jej odhodlanie neplakať sa rozpadlo ako Raumova ilúzia staromódnej miestnosti.

„Čo sa stalo?" opýtal sa jej Lucius.

„Sme tu chránení?"

„Áno," prikývol. „Nikto neprerazí túto bariéru. Nebolo by to o tom, že by to nedokázali, ale že nás nevidia. Nevie o tom, že tu niečo je."

„Stretla som sa s tým démonom, čo môže za toto všetko," povedala.

Rukami si utierala slzy, ktoré sa jej drali na povrch. Nevadilo jej, že si zamaže tvár zafúľanými rukami.

„Volá sa Raum. Som polovičná. No medzi mnou a ním je niekoľko generácií. Zjavil sa tam prízrak. Araneus. Bola to pasca. Čakal, či so mnou ten démon nenadviaže kontakt. Poľavil v ostražitosti a dostal sa až k nám. Napadol ho. Myslím, že ho zabije. A oni sú tí, čo zabili aj moju mamu."

Rýchlo to zo seba dostala vonku. Vedela, že len čo jej z hrdla vyjde prvý vzlyk, už sa viac nezastaví. Nadýchla sa, no šlo to ťažko. Hrdlo sa jej stiahlo, nedovoľovalo jej už viac rozprávať. Mala v ňom obrovskú hrču a nemohla takmer ani dýchať.

„To nás mrzí," povedala Laura. Jej hlas ale znel akosi zvláštne kovovo a vzdialene.

Leah sa snažila zastaviť nekonečný prúd sĺz a trhane dýchala. Buď ju skôr či neskôr dostanú, alebo dostane ona ich. Spomenula si na všetky tie príbehy o tom, že pomsta nikam nevedie. Bola odhodlaná presvedčiť sa o tom na vlastných chybách. Dúfala, že toho démona zabijú oni. Ona sa zase postará o prízrak, ktorý ju prenasledoval a jej pána, ktorého spomenula.

„Nebudem môcť získať oko pre vešticu. To znamená, že moje nikdy nedostanem naspäť," schovala tvár do dlaní.

„To budeme riešiť inokedy," mávol rukou Lucius, no nepomáhalo to.

Laura so Sethom sa pomaly vytratili z obývačky. Počula, ako kráčali nahor po schodoch, zrejme tam niekde mali izbu, kde spávali. Satomi vyletela von z dverí, asi odišla strážiť pre prípad, že by sa niečo pokazilo. Teraz boli s Luciusom v obývačke úplne sami.

Chytila ho za ruku: „Chcem ťa o niečo požiadať, Lucius."

„Závisí od toho, či budeš schopná zaplatiť mi," prehovoril nahlas a mávol rukou.

Pravdepodobne to bol jeho pokus o žart a zľahčenie situácie v histórii, ale Leah nato nemala náladu. Stiahla ho za rukáv ešte nižšie, až kým nekľačal s tvárou sklonenou na jej úrovni. Mlčky hľadel do jej prázdnej očnej jamky, Raum jej dal dole obväz, no nevrátil ho. Lucius presunul pohľad a v osamotenej zelenej dúhovke sa stretol s odhodlaním.

„Určite skúsia napadnúť ľudí, ktorí sú mi blízki, aby ma dostali. Keď sa zbavia Rauma, nebude nikto, kto by ma mohol ochrániť. No ja to už viac nemôžem riskovať. Nechcem byť ukrytá a čakať, kým znova niekto umrie. Potrebujem sa naozaj naučiť chrániť a bojovať. Chcem vystopovať toho démona, ktorý je zodpovedný za smrť všetkých ľudí, na ktorých mi kedy záležalo."

Lucius sa nadýchol, ale ona ho umlčala.

„Je tu ešte niečo. A ty si jediný, kto to dokáže reálne dodržať. Keď bude po všetkom, budem potrebovať jedinú vec. Chcem, aby si ukončil tento môj prekliaty rod. Jeho už dostali, keď zistia, že som mŕtva aj ja, celé to šialenstvo sa konečne skončí. Simone, Jacob a Romaine budú môcť konečne odpočívať v pokoji."

Díval sa na ňu svojimi prenikavými očami. „Si si skutočne istá, že to chceš?" opýtal sa.

Nespúšťala z neho svoj pohľad: „Áno."

„Dobre teda," povedal a potom k nej vystrel ruku. „Ale mám jednu podmienku."

„Akú?"

„Ja rozhodnem, kedy ťa zabijem. Toto právo a rozhodnutie bude vyslovene na mne. Ja budem tvojim pánom. Staneš sa démonom pod mojim velením. Budeš rovnaká ako Seth a Laura, hoci si iba polovičná. Budeš loviť spolu so mnou a poslúchať ma."

„Pokiaľ mi naozaj sľúbiš, že to fakt urobíš," chytila mu dlaň na znak súhlasu.

„Samozrejme, že urobím," odpovedal. „Som lovec odmien. Tvoj nepriateľ číslo jedna."