„Och," povedal. Slová ako „to ma mrzí" mu ale uviazli na jazyku. Leah nepovažovala za potrebné, aby ich vyslovil. Slová útechy nestačili nato, že niekto nosil po smrti vášho rodiča jeho oko vo svojom výstrihu.

„Pochopil si vôbec niečo, čo povedala? Nerozumela som jej ani slovo."

„Viem, ako mám počúvať jej veci. Po pár návštevách som už akosi zvyknutý... Povedala mi presne to, čo som potreboval. Ani viac, ani menej. Presne to, čo sa rovná veľkosti našej platby.

Spomenula hierarchiu. Znamená to, že ten prízrak nie je Romaine. Tí nemajú žiadne rebríčky. Môže sa stať, že si ich niekto zotročí, ale sú pre nich neefektívni. Sú príliš slabí. Bude to nejaký démon. Iba služobník toho, kto stojí vyššie. Zrejme nám bude vedieť pomôcť iba tvoj otec."

„Môj otec o ničom nevie," povedala Leah. „Veď to sama povedala. Vie iba o tom, že moju mamu zabili."

Keď si nato pomyslela, rozochveli sa jej dlane. Keby to bolo možné, priala by si, aby si až do svojej smrti myslela, že bola naozaj iba chorá. Možno sa troška hnevala, že jej otec nepovedal pravdu, ale začínala ho chápať. Snažil sa ju chrániť. Obzvlášť po tom, čo sa stalo s Romaine a všetkými ľuďmi, na ktorých jej záležalo.

Lucius sa chvíľku hrabal v taške a potom z nej vytiahol niečo, čo pripomínalo obväz popísaný rôznymi znakmi. Zobral pohár s jej okom a potom ho celý zabalil do obväzu.

„Čo to robíš?" opýtala sa ho Leah.

„Všetko, čo vidia jej oči, vidí aj ona, keď sa k nej vrátia. Nechcem, aby zistila, kde sme, či s kým sa stretávame. V jej rukách je to až príliš nebezpečná zbraň. Nikdy to oko už neodhaľ, rozumela si?"

Podal jej zabalené oko naspäť a potom naštartoval motor. Leah cítila, že nie je vo svojej koži a reči veštice sa mu nepáčili. O niečom premýšľal počas celej cesty, ale odmietal sa s ňou o to podeliť. O pár minút neskôr zastali pred jeho domom a on ju viedol dnu. Pre istotu ju pridržiaval, hoci mu povedala, že určite neodpadne.

Vybehol hore do izby a o potom sa vrátil s obväzmi. Nadvihol Leah vlasy, aby jej mohol omotávať obväz cez prázdnu očnú jamku.

„Bude lepšie, keď to budeš mať previazané. Pokiaľ nato nechceš pútať pozornosť, mala by si si nechať na tú stranu padať vlasy. Ak niekto zbadá, že pobehuješ bez jedného oka, budeš musieť priveľa vysvetľovať."

„Zistili ste niečo?" objavila sa pri nich Satomi.

Vtedy si všimla, že Lucius maskuje jej chýbajúce oko a vzdychla: „Och, nevedela som, že to dopadlo až tak zle."

Lucius sa otočil k Leah: „Chceš im to povedať?"

Leah prikývla.

Seth, ktorý stál na schodoch, zišiel dole a zastal uprostred obývačky s prekríženými rukami. Laura doteraz mlčky sedela v kresle a poctivo ich ignorovala, no napokon odložila svoju rozčítanú knihu a narovnala sa v kresle.

„Povedala nám, že Leah bola zrodená z krvi démona," prehovoril.

„Čo to môže znamenať?" opýtal sa Seth. „Keby bola démonom, nemohol by som sa z nej kŕmiť. Ale išlo to."

„Ale magické predmety proti démonom na ňu účinkovali," zapojila sa Satomi.

Leah si sadla na gauč a žmolila svoje prsty. Zhovárali sa o nej, akoby tam ani nebola, no nevadilo jej to. Vlastne ich ani poriadne nevnímala. Celý svet sa s ňou krútil a ona nevedela, čo mala robiť. Práve jej povedali, že je démonom, že jej mama bola zavraždená a že je na rade. Pretože musí zaplatiť za niečo, o čom nemá ani potuchy. A prišla o oko.

Laura pootvorila pery. „Je polovičná," pošepla.

Lucius sa zamračil: „Iné vysvetlenie neexistuje."

Seth prekrížil ruky na hrudi: „Poloviční démoni neexistujú. To by bolo číre bláznovstvo."

„Existujú. Sú len veľmi veľmi vzácni," hovorila Laura.

Z nejakých príčin zrazu všetci šepkali a to Leah ešte viac rozrušilo.

„Čo to znamená?" opýtala sa.

„Existuje mnoho tried a druhov démonov," začal jej rýchlo vysvetľovať Lucius. „Sú tu démoni, ktorí boli nimi od začiatku. Alebo potom padlí anjeli, ktorí boli zhodení do pekla. Omáčky okolo toho poznáš."

„Potom sú tu démoni ako my," ozvala sa Laura. „Boli sme kedysi ľuďmi, ale premenili sme sa na démonov."

„Čiže som sa zmenila na démona?"

„Nie," povedala Laura. „Myslíme si, že si polovičná. Si démon aj človek zároveň."

„Ako je to možné?"

„Také niečo sa stane iba keď má démon dieťa s človekom."

„Ale to nedáva zmysel," pokrútila hlavou Leah. „Môj otec je normálny. Keby nebol, zistil by, čo sa so mnou deje."

„Podľa mňa je tam rozdiel niekoľkých generácií," uvažovala Laura nahlas. „Preto má oslabené schopnosti a slabé reakcie na magické predmety."

„Veštica možno niečo také spomenula. Že musia zaplatiť daň za svojho predka."

„Potom to sedí. Niekedy v minulosti sa do vašej ľudskej krvi zamiešal démon."

„Uvedomujete si, čo hovoríte?" ozval sa konečne Seth. „Ak je to pravda, tak má malér. A my budeme v ešte väčších sračkách, keď niekto zistí, že sme o nej vedeli."

„Nezistí," povedal Lucius rozhodne.

„Nezistí? Spamätaj sa, Lucius. Tá ženská vie, kým je. Vie, že si s ňou ty. Myslíš si, že keď zabalíš jej oko ako darček, nedozvie sa už nič viac? Podľa mňa už dávno vie, že sme spolu. Ak za ňou ktokoľvek príde, s radosťou mu to vykváka a on jej s nadšením odovzdá naše oči. Kľudne aj všetky."

„Je dosť prefíkaná nato, aby vedela, čo jej informácie vedia spôsobiť. Neverím tomu, že by to každému ihneď roztrúbila."

„A čo ak sa mýliš?"

„Prestaňte ma strašiť. Do prvého apríla máme ešte ďaleko," ozvala sa Leah.

Všetci sa na ňu bez slova pozreli.

„My nežartujeme, Leah," povedala Laura potichu. Podišla k nej bližšie a potom si pred ňu čupla na zem. „Ak hovorila pravdu a my zistíme, že v tebe koluje krv démona, bude to veľmi vážne."

„Ale prečo?"

„Pretože mať dieťa s démonom je jedno obrovské tabu," pokračoval za ňu Lucius.

„Mnoho démonov nedokáže mať deti. Ak sme aj boli ľuďmi, schopnosť rozmnožovať sa po našej premene strácame. Niektorí démoni sa delia, ale nikdy to nie je to isté ako keby vynosili dieťa. Sú to vždy iba kúsky ich tela, len majú vlastné vedomie. Nemajú vlastnú dušu."

„Takže niekedy dávno mal nejaký démon dieťa s človekom a z toho vzišla potom moja mama a ja?" opýtala sa Leah.

„Je to možné."

„Bohovia zakazujú mať deti s démonmi, je to veľký hriech," prehovorila Satomi. „Preto sa mnohí démoni nemôžu rozmnožovať. Bohovia nemôžu riskovať, že by sa svet zaplnil malými démonmi. Porušila by sa rovnováha medzi dobrom a zlom."

„To by nebolo ani také hrozné. Mnohí z nich to skrátka ani nechcú," prehovoril Lucius. „Mať potomka s človekom je pre démonov obrovská potupa. Ľudia boli odjakživa iba ich nástroje, nikdy ich nepovažovali za rovnocenných. Ak sa niekedy stalo, že sa narodil kríženec, zabil ho buď vlastný démon, alebo ho lovili ostatní. Niekedy dokonca i samí ľudia."

Leah preglgla. V ústach jej vyschlo.

„Tým, že ste poloviční, nikdy nebudete mať schopnosti ako plnokrvní démoni a nikdy sa vám nedostane odpustenia ako ľuďom," pozrel sa na ňu Lucius vážne. „Neustále ich zabíjali, preto sa poloviční démoni skrývali. Nikdy som sa so žiadnym nestretol, no v našej komunite je pár ľudí, ktorí o nich počuli a snažia sa ich vypátrať. Je to pre nich ako stratený poklad. A to všetko robia len preto, aby získali svoju odmenu, samozrejme. Za také niečo sú ochotní naše služby využiť i démoni."

Laura ho chytila za plece. Uvedomil si, čo hovorí, ale bolo až príliš neskoro.

Leah vyskočila z gauča a prebehla k dverám. Hrýzla si do pier a než ju stihli zastaviť, vybehla von.

„Lucius!" nahnevala sa na neho Laura.

Seth vyletel von z domu. Studený vzduch ho mrazil v pľúcach, zabudol si vziať bundu, no teraz mu to bolo jedno. Prioritou bolo nájsť Leah skôr, než ju nájde niekto iný. No nech sa kdekoľvek díval, nevidel ju.

Bolo to, akoby sa vyparila.