Lucius zmizol vo dverách vedúcich do kuchyne. Leah odvrátila tvár preč od Laury, musela sa ovládať, aby nepovedala niečo nepekné na jej adresu.

„Aj tak mu to neverím," zafunela napokon.

„Na Luciusa si treba jednoducho zvyknúť," prerušila Laura ticho.

„Musí to byť jednoduchšie, keď si jeho miláčikom," odvetila jedovato.

Mala si zahryznúť do jazyka. Teraz si zase budú myslieť, že na neho žiarli, alebo podobné hlúposti.

Laura sa usmiala. „Nie som jeho miláčikom. Som démon. Som pre neho nič. Iba nástroj, ako Fizza. Dokonca i Fizzu má zrejme radšej, než mňa a Setha."

„Videla som, ako sa na teba usmial," povedala. „Bozkávali ste sa."

„Naozaj si myslíš, že musíš mať niekoho rada nato, aby si ho bozkávala?" opýtala sa.

Leah sa odvrátila. Spomenula si na Setha a na to, ako ho bozkávala v škole. Nato, ako veľmi milovala Cedrica, jej pocity voči nemu ochladli príliš rýchlo. Nemyslela si, že by boli také plytké. Mohla sa vyhovoriť nato, že to bolo súčasťou jeho kúzla. Ale to by bolo od nej pokrytecké. Povedali jej to predsa. Ak niekoho silno miluje, ich kúzlo na ňu neplatí.

„Lucius je už dlhú dobu sám," povedala Laura.

Bolo komické, ako stíšila hlas, aby ich dve nemohol počuť.

„Prečo?"

„Má mnoho nepriateľov. Obklopuje sa ľuďmi, ktorých nemožno zabiť. Mňa a Setha len tak ľahko nikto nezabije. Satomi je na tom rovnako. No myslím, že Lucius netúži po démonickej milenke. Počas svojho života sme sa stretli s mnohými ľuďmi. Niektorí nás vyhľadávali pre sex, iní pre bázeň po nadprirodzene. Myslím, že Lucius by chcel žiť s človekom a nie s nadprirodzenou bytosťou. S tým je spojený risk, že ak mu raz bude chcieť ktokoľvek ublížiť, napadol by jeho rodinu alebo blízkych ľudí. Preto si zvolil tento typ života."

„To je blbosť," odvrkla jej Leah. „Pochybujem, že by bol taký arogantný idiot, ako je on, schopný nesebeckej lásky."

„Ktovie," usmiala sa na ňu. „Mne vyhovuje, že som jeho nástrojom. Nezaslúžim si byť milovaná."

Leah sa otočila a rozhodla sa, že nechce v tejto debate pokračovať. Laura ju miatla. Bola jej v niečom veľmi podobná a vôbec sa nesprávala ako démon. Ovládala sa a bola dobrá, nesnažila sa ju oklamať a pomáhala jej. Aj jej zjav vyzeral priam anjelsky. Keby jej neboli povedali, že je démon, nikdy by si to nepomyslela.

Lucius povedal, že sa hrá na martýrku? Čo bola potom Laura? Nezaslúži si byť milovaná? Len preto, že je démon? Smiešne. Možno bola naivná.

„Laura?"

„Hm?"

„Ak som démon, znamená to, že skončím v pekle?"

Laura neodpovedala.

Drevená podlaha zavŕzgala a Leah sa obzrela. Do miestnosti vstúpil Lucius so šálkou pariaceho čaju. Usadil sa na pohovku oproti Leah, akoby sa pred pár minútami nepohádali a všetko bolo v poriadku. Nenávidela ľudí, ktorí sa dokázali po takýchto veciach tváriť, akoby sa nič nestalo. Ona sa po hádke vždy mala problém dať do poriadku a správať sa k ľuďom normálne. Mala by prestať rozjímať nad tým, aký je idiot a namiesto toho sa ho pokúsiť využiť.

„Čo všetko sa musím naučiť, aby som bola pripravená?" spýtala sa.

„Teoretické znalosti," začal vymenovávať a vytrčil do vzduchu prvý prst. „Ale nikoho nebavia dlhé nudné prednášky, takže nejaké tie informácie si budeme rozprávať vždy počas toho, ako sa budeš učiť ďalšie veci.

Potom potrebuješ vycibriť svoje zmysly a naučiť sa im konečne dôverovať. Keď sa ti niečo nezdá, mala by si to skontrolovať aj keby si mala byť za idiota."

„A čo ak som sa mýlila?" opýtala sa. „Často sa mi zdá, že sa niečo má stať a začnem sa báť, no napokon prídem nato, že som si to akoby len predstavovala, alebo domýšľala."

„To sa musíš rozhodnúť už ty," povedal. „Buď budeš všetko kontrolovať len preto, aby si mohla zabrániť veciam v ten jeden jediný raz, kedy sa nebudeš mýliť, alebo to budeš ignorovať a rovnako tak odignoruješ aj ten raz, keď sa skutočne niečo bude diať."

Priala si, aby sa zmohla na nejakú rozumnú odpoveď, ale nedarilo sa jej to.

„Nemusíš sa rozhodnúť hneď," povedal jej. „Časom prídeš nato, čo je pre teba správnejšie, alebo skôr jednoduchšie."

Leah prikývla. „A ďalej?"

„Ďalej sa budeš musieť naučiť fyzickému zápasu. Pokiaľ nechceš mať nejakú bytosť, ktorá bude bojovať za teba, ale ja si myslím, že troška fyzického tréningu nikdy nezaškodí. Ako lovkyňa démonov budeš musieť byť vždy v strehu, no občas sa stane, že ťa môže napadnúť človek.

Netvrdím, že by si si to neuvedomila ešte ďaleko predtým, pokiaľ sa budeš spoliehať na svoje inštinkty a podvedomie, ale človek nikdy nevie."

„Nikdy som nebola atletický typ," odvetila Leah.

„Tak to máš smolu. Pôjde to ťažšie, než zvyčajne, no nemáš na výber. Budeš potrebovať zbraň. Najlepšie nejaký nôž."

„Kde ho zoženiem?" opýtala sa. „Ak otec príde nato, že som si kúpila dýku, vyletí z kože. Myslí si, že to ide so mnou dole vodou."

Lucius vzdychol. Očividne mu šlo hlavou niečo o otravných tínedžeroch, ale tentoraz sa zdržal poznámky.

„Nôž ti zabezpečím ja," povedal. „Mám niekoľko, ktoré sú úplne nové a nepoužité, budeš si z nich môcť vybrať ten svoj. A potom si ho privlastníš prostredníctvom rituálu. Dáš mu meno."

„Dobre teda, takže dostanem zbraň a budem sa musieť naučiť s ňou zachádzať," zopakovala netrpezlivo.

„Ďalej budeš musieť rozvíjať svoju mágiu."

„A čo ak ju nemám?"

„Každý má. A keďže sa ti podarilo niekoľkokrát zahliadnuť prízrak a démonov, predpokladám, že máš potenciál. Mágia je ako sval. Musíš s ňou pracovať a rozvíjať ju, aby si sa ju naučila používať a aby si ju znásobila."

„Rozumiem," povedala.

„Začať by sme mali sústredením. Nesmieš byť roztržitá a musíš sa sústrediť, vnímať, čo sa deje a ohýbať realitu podľa svojich prianí."

„Ako sa to naučím?"

„Na začiatok by sme mohli začať nejakou jednoduchou meditáciou, potom by si mohla skúsiť drobné kúzla. Uvidíme, na čo budeš mať talent a čo ti pôjde najlepšie. Podľa toho prispôsobím tvoj tréning a vymyslím, čo ťa najefektívnejšie ochráni a zároveň pomôže bojovať proti démonom."

„Kúzla? Ozajstné kúzla?" opýtala sa.

Zrazu bola úplne nadšená. Po všetkých tých sklamaniach, kedy spolu s Romaine skúšali rôzne drobné kúzla a zaklínadlá, ktoré vypálili vždy neurčito, alebo sa nestalo vôbec nič. Vždy spolu skúšali aj vyvolávať duchov. Hlavne po tom, čo Simone začala žiarliť a spolu s Jacobom chodila loviť duchov sama. Leah bola po spätnom zamyslení presvedčená, že sa počas svojich lovov venovali zrejme iným činnostiam.

„Laura hovorila, že keď spirituálni ľudia vyvolávajú duchov, niekedy sa im podarí aj niečo vyvolať."

„Nie vždy nato prídu, niekedy sa tá bytosť schová, alebo žiadna nepríde. Ale šanca tam je. Obzvlášť ak to myslia skutočne vážne."

„Vyvolávali sme s Maine duchov."

„Tak to ma vôbec neprekvapuje," sarkazmus v jeho hlase bol späť. „Koľkokrát?"

„Mnohokrát," povedala.

„Dúfam, že ste sa vždy snažili potom aj privolaných duchov odvolať."

„Nie vždy," pokrútila hlavou Leah.

Takmer videla, ako sa bude chytať za hlavu a trhať si vlasy, ale Lucius tentoraz nepovedal nič.

„A teda?"

„Čo ak sme toho démona, ktorý nám teraz ubližuje, privolali my?"

„To je možné. Ale podľa toho, čo si rozprávala, Romaine mala rany na rukách už aj predtým."

„Myslím, že niektoré si spôsobila sama a niektoré jej spôsobil démon. Možno to je odo mňa hnusné, ale neverím, že počula hlasy, ktoré jej nútili ublížiť si. Myslím si, že bola chorá, len o tom nevedela."

„To je prekvapivo rozumné zmýšľanie. Stále nevieme, aká je skutočná tvár démona, ktorý ťa prenasleduje. Možno bola skutočne po celý ten čas iba chorá. Ale je dosť možné, že Romaine bola spiritualistka. Možno mala nejaké nadprirodzené schopnosti, o ktorých nevedela. To by vysvetľovalo, prečo sa ten démon najprv zavesil na ňu. Ale toto všetko sú len naše dohady," konečne si odpil zo svojho čaju, ktorý musel za ten čas vychladnúť. „Skutočnú identitu démona musíme odhaliť."

„Ako?"

„Buď použijeme nejaký fígeľ, alebo ho donútime zhodiť svoju ilúziu. Je dosť možné, že už nebude vyzerať ako Romaine, keďže si pochopila, že ona to nie je."

„Čo chceš urobiť?"

„Nie je to jasné? Napadnúť ho. Donútiť ho objaviť sa vo svojej pôvodnej forme. A to urobíme len tak, že ho pritlačíme."

Znelo to ako super nápad, no Leah nemala ani šajnu, ako niečo také uskutočniť. Chcela však aspoň nejako pomôcť.

„Mala by si ísť hore a vybrať si nôž," povedalLucius. „Čím skôr začneme, tým lepšie."