Leah premýšľala. Bude sa musieť na to opýtať otca. Mama bola tá, ktorá jej dala posvätený prívesok. Určite niečo musela vedieť.

„Začneme základmi," povedal jej Lucius.

Laura, ktorá sedela na gauči v obývačke, zachytila Luciusov pohľad a vstala. Podišla k nemu a čakala. Leah ju mala rada, ale istým spôsobom jej pripomínala psa. Poslúchala ho na slovo a robila, čo povedal, akoby ani nemala vlastnú vôľu.

Lucius zo svojho vrecka vytiahol Fizzu. Leah podišla zo zvedavosti bližšie. Sledovala, ako chytil Laurinu ruku a vytrčil pred seba jej dlaň. Nežiadal ju o žiadne odpustenie, ani jej nepovedal, čo sa chystá urobiť. Jednoducho jej iba čepeľou prešiel po dlani.

Laura sykla, rukou jej myklo, ale nechala mu ju spočívať v dlani. Leah videla, ako sa jej rozchádzajúca pokožka sfarbila krvou, no zároveň sa začínala pomaličky zatvárať. Počkal, kým sa jej rana zacelí a potom znova urobil nožom na zahojenej pokožke tú istú čiaru. Ibaže teraz ťahal nôž strašne pomaličky.

Leah videla, ako sa jej rana hojila s tým, ako jej ju spôsoboval. Istým spôsobom to bolo fascinujúce. Zaujímalo ju, či by sa jej rany dokázali hojiť stále rovnakou rýchlosťou, aj keby jej ich spôsobila stokrát.

„Väčšina nadprirodzených bytostí má schopnosť regenerácie. Táto schopnosť nie je neobmedzená. Závisí od toho, akou zbraňou ich napadneš, aké vážne je zranenie a či si trafila ich zraniteľné miesto," pustil Laurinu ruku a nechal ju pri nich stáť.

Laura ho sledovala s miernym úsmevom na perách. Leah si zahryzla do jazyka, ale bolo jasné ako facka, že Laura ho mala rada. Namiesto toho sa prinútila pozrieť na Luciusa a počúvať ďalej jeho výklad.

„Každá bytosť sa skladá z troch častí. Fyzického tela, duše a mágie, ktorá tieto dve časti spája. Telo je smrteľné, duša nesmrteľná a mágia niečo ako energia, ktorá sa mení a míňa, no je obnoviteľná. Istým spôsobom.

Démoni na regeneráciu používajú práve svoju mágiu. Ľudia v mágiu neveria a mnohí z nich jej majú máličko. Preto majú smolu, keď ich niekto zraní."

„A čo ty?"

„Moja špecializácia mágie nie je určená na liečenie."

„Ale na ubližovanie a zabíjanie," dodala Laura.

Fľochol po nej, určite sa mu nepáčilo, že mu takto skáče do prejavu, ale toleroval jej to. Leah si bola istá, že keby to bol Seth, už by Fizza letela priamo na neho.

„Čiže sa môžem naučiť používať svoju mágiu na liečenie?"

„Trénujem ťa nato, aby si vedela démonov zabíjať. Takže nie," odvrkol. „Všimli sme si, že aj ty máš istú schopnosť regenerácie. Ibaže strašne slabú. Možno sa zlepší, keď prejdeš tréningom. Možno nie. Keď zistíme niečo o tvojom pôvode, budeme múdrejší."

„Možno nejaké liečebné schopnosti by jej prišli vhod," zamiešala sa do toho znova Laura.

„Som čierny mág, nepoužívam svoju mágiu na liečenie a dobré skutky," odfrkol.

„To znamená, že používaš čiernu mágiu?" opýtala sa.

„Istým spôsobom áno. Zmení sa tým niečo?"

„Ale čierna mágia je zlá," povedala Leah.

„O tom nepochybujem," odvrkol. „Pre osobu, ktorá svet rozoznáva len ako čierny alebo biely, to musí byť hrozné."

Nenávidela jeho sarkastické poznámky. Tváril sa, akoby zožral všetku múdrosť sveta a neváhal jej to vešať na nos. Mnohokrát.

„Vráťme sa však naspäť," presunul sa k svojej polici s knihami. „Svet funguje jednoducho. Telo umrie, duša sa posúva ďalej. Mágia sa rozpadáva, alebo je pohltená niekým ďalším, alebo ostáva na mieste, možností je niekoľko."

Vytiahol jednu z kníh, ktorú mal v polici. Navonok vyzerala ako nejaká nudná literatúra faktu, no keď sa s ňou otočil k Leah a stiahol z nej obálku, zistila, že vo vnútri bola vložená úplne iná kniha. Vlastne, keď jej ju natrčil a ona si ju vzala do rúk, zistila, že to bol zrejme iba poznámkový blok v tvrdej väzbe.

Mal zažltnuté strany, ktoré boli všetky popísané a pokreslené rôznymi skicami.

„Čo je to za zápisník?" opýtala sa.

„Sú to spísané poznámky jedného z lovcov," povedal. „Všetky jeho teórie a vedomosti, na ktoré prišiel."

Obrátila ju v rukách a sledovala kresby v nich. Bolo na nich množstvo démonov a zvláštnych bytostí, o ktorých v živote nepočula. Páčilo sa jej to. Čítala si spísané príbehy a mytológie o bytostiach, ktoré donedávna považovala iba za rozprávky.

„Mám sa toto všetko naučiť?"

„Nemusíš," povedal. „No zapamätaj si, že ak nevieš zistiť skutočnú identitu veci, ktorú sa chystáš uloviť, možno ju nájdeš v niektorej z týchto kníh."

„Hmm," povedala len.

„Ako sme sa bavili predtým, aby si ulovila démona, potrebuješ vedieť jeho skutočnú podstatu."

„Keď máš tieto knihy, nie je to jednoduché?"

„Nie vždy. Démoni nie sú hlúpi, vedia sa skrývať a ukazujú ti tvár niečoho iného. Len málokto dokáže vidieť ich skutočnú podobu a stojí to také množstvo energie a výcviku, že je jednoduchšie skúšať to ináč," rozprával. „Ako príklad si vezmi seba. Vieme, že máš v sebe časť démona a predsa nevieme, kto si."

Než stihla čokoľvek namietnuť, schmatol jej tašku a obrátil ju naopak.

„Hej!" skríkla, keď von vypadol zošit a niekoľko pier.

Zdvihol zo zeme jej poznámkový blok v špirálovej väzbe a nalistoval ho zo zadnej strany, kde si vtedy načmárala prízrak Romaine. Otrčil jej vlastnú kresbu.

„Pozri sa na ňu," povedal. „Prečo si si myslela, že to je Romaine?"

„Pretože," Leah sa pozrela na svoju vlastnú kresbu, „má dlhé vlasy a postavu ako Maine."

Lucius nadvihol obočie.

Leah pozrela na znetvorenú tvár prízraku. Maine mala krásnu tvár, no teraz si ju znetvorila len preto, aby ju vystrašila, nie? No to nebola vec, kvôli ktorej si myslela, že to je jej mŕtva kamarátka.

„Od začiatku hovorila o tom, že jej zaplatím za svoju minulosť. Predpokladala som, že ma obviňuje presne tak, ako som to robila ja. Hovorila aj o Simone a Jacobovi. Simone ju sotila zo schodov a spôsobila, že prestala úplne chodiť do školy a potom... Potom sme sa dozvedeli, že spáchala samovraždu."

„Ako sa zabila?"

„No," Leah pozrela na svoju vlastnú kresbu.

Maine s čiernymi očami a špicatými zubami mala ruky ovisnuté po bokoch. Zo zápästí sa jej valila atramentová krv, ktorá pod jej nohami vytvorila dve obrovské mláky.

„Maine..." Preglgla. Bolo ťažké vysloviť to nahlas. Bolo hrozné na niečo také len pomyslieť. „Vidíš to na tom obrázku. Tak prečo sa to pýtaš?"

„Odkiaľ to vieš?"

„Nechceli nám to povedať. Učiteľky iba povedali, že zomrela. Až neskôr sme zistili, že si vzala život. Stále sa rezala a..."

„A preto ste si všetci mysleli, že rovnakým spôsobom ukončila aj svoj život?"

Leah si oblizla pery. „Bolo to tak," povedala. „Len nám to nikto nechcel povedať, pretože sme boli iba decká a bolo to také drastické."

„Mala by si si zrejme sadnúť," povedal Lucius. „Vrátil som sa do tvojho rodného mesta a zisťoval som, čo sa stalo. Verzie ľudí, ktorí ju poznali, sa líšia. Niektorí tvrdia, že Romaine ukončila svoj život úplne iným spôsobom. Naučila sa viazať uzly."

Leah na neho zízala, neschopná prijať jeho informáciu. „To je vylúčené! Neexistuje, že sa to stalo tak."

„Ibaže by sa to tak fakt stalo," povedal.

„Ale ten prízrak..."

„Démon," opravil ju automaticky. „Démon, ktorý sa ti vkradol do hlavy, aby odtiaľ vylovil tvoj najväčší strach a zhmotnil ho pred tvojimi očami. Vzal na seba podobu mŕtvej Maine podľa tvojich predstáv. Baví ťa byť martýrkou, však?"

Neuniklo jej, že v jeho hlase bolo badať posmech.

„Rada sa hráš na tragickú hrdinku a všetkým rozprávaš, ako trpíš tým, že si sa jej nezastala. Ibaže ty netrpíš, ty sa len hráš na tragédku."

Leah zovrela pery. Lucius presne vedel, ako zaťať do živého. Ukradomky sa pozrela na Lauru, no tá sedela na gauči a čítala knihu. Bolo smiešne, ako sa dokázala tváriť, že ich nepočúva, no bola si istá, že určite naťahuje uši, ako všetci vôkol nej vždy, keď sa pretriasala jej minulosť.

„Čo ty môžeš o mne vedieť?" otočila sa k nemu.

Hlas sa jej triasol, ale usilovala sa nekričať. Ak znova vybuchne, bude ju mať iba za hlúpe nevychované decko. Ale ona mu chcela dokázať, že má na viac.

„Vidím mnoho podľa démona, ktorý sa ťa snaží desiť. A z tvojho správania sa dá tiež vydedukovať mnoho. Zrejme ťa nešokuje, keď ti poviem, že väčšina z nás v tebe dokáže čítať ako v otvorenej knihe."

Leah sa otočila k Laure: „Snaží sa ma vyprovokovať, aby ma naučil bojovať?"

„Možno," povedala neurčito.

Otočil Fizzu rukoväťou k nej. Vzala si ju.

„Najprv si ma vytočil a potom mi podávaš nôž. Koleduješ si o to, aby som ťa bodla," povedala stroho.

Lucius sa zasmial.

„Musela by si mať mnoho skúseností v boji, aby si ma dokázala zraniť. A okrem toho sa musíš naučiť ešte aj ďalšiu vec. Emócie musia ísť v súboji bokom. Démoni ťa citovo vydierajú, ak im dovolíš preniknúť do svojej mysle. Tak do toho!"

„Vďaka za radu!" skríkla.

Vrhla sa na neho nožom. Lucius sa jej uhol s úplnou ľahkosťou a ona stratila rovnováhu. Nôž jej vyletel z ruky a padol na zem. Čepeľ zacvendžala a odletela k stene. Leah vystrela pred seba ruky a dopadla s ťažkým zadunením.

Zaborila tvár do koberca, ktorý tam bol a odmietla ju zdvihnúť. Bola ponížená a nazúrená. Bol to iba obyčajný človek, ktorý ju nepoznal, ako ju vždy dokázal takto nahnevať? Prečo dávala jeho slovám tak obrovskú váhu?

Lucius vzal svoj nôž a schoval ho do puzdra.

„Dúfam, že teraz tomu chápeš. Až dokiaľ nezvládneš všetko, o čom sme sa bavili, nemôžeme sa pohnúť ďalej."

„A dovolíš mi potom bojovať s tebou s iným nožom, než s tvojou Fizzou?"

„Samozrejme," odvetil.

„Je prešibaný," ozvala sa Laura.

Zdvihla sa z gauča a pomohla vstať Leah.Tá si otrasená sadla na gauč a radšej mlčala. Jediná vec, ktorá ju terazmohla schladiť, by bolo vedro ľadovej vody, ktoré by jej niekto musel vyliať nahlavu.