Blížili sa Vianoce a s nimi aj záver semestra. Leah na tom, úprimne povedané, nebola najlepšie. Pokiaľ nechcela na polroka prepadnúť z niektorých predmetov, musela všetky ďalšie písomky vytiahnuť na výbornú.

Jej osemnáste narodeniny dopadli príšerne, nakoľko otec musel zaplatiť za všetky okná a preto nemal vôbec náladu na oslavu.

Lucius naopak prišiel s „prevratným" nápadom. Bude k nemu chodiť na pravidelné doučovanie. Ostatní si tak budú myslieť, že sa snaží na svojich známkach a oni tak budú mať priestor na tréning.

Preto väčšinu svojho voľného času strávila s Luciusom a nakoľko jeho parťáci boli nesmrteľní, narodeniny sa u nich skrátka neoslavovali. Možno tak troška dúfala, že si niekto z nich uvedomí jej sviatok, nakoľko v ten deň naň myslela viac ako bolo obvyklé, no zdalo sa, že radar inkuba na čítanie myšlienok fungoval iba na neslušné veci.

Lucius bol odhodlaný zistiť, kým v skutočnosti je. Hoci prízrak po tom incidente s Jacobom zmizol, Leah bola presvedčená o tom, že Romaine po ňu skôr či neskôr príde. Vďaka amuletu si ale mohla byť istá, že je nateraz v bezpečí.

Vzala ho z okna vo svojej izbe. Kázal jej, aby ho občas nabíjala na slnku. Keď kamienok zovrela v dlani, cítila, aký je horúci. Zavesila si ho na krk a skontrolovala sa v zrkadle. Nepálil ju tak ako jeden z talizmanov, ktorý jej priložil na pokožku. Kameň si ju vybral a rozhodol sa ju chrániť, nie jej ubližovať.

Hodila na seba bundu a vzala batoh so zošitmi. Obula si svoje obľúbené čižmy s hrubým podpätkom a vyšla von do zimy. Keď zaklopala na dvere Luciusovho domu, bol to Seth, kto jej otvoril.

„Lucius tu nie je?" spýtala sa.

„Je vonku. Snaží sa vypátrať ten tvoj prízrak," povedal jej a ustúpil, aby mohla vojsť dovnútra.

„Lucius musí mať mnoho nepriateľov, však?"

„To je pochopiteľné," povedal a prešiel za ňou do obývačky, kde sa potom zvalil na gauč.

Leah si sadla vedľa neho a na zem hodila svoju tašku. „Nebojí sa, že ho raz niečo zabije v spánku?"

„Luciusov dom je chránený," povedal. „Len tak sa sem hocikto nedostane. Pokiaľ mu to on sám nedovolí. Pamätáš si na tú poveru o upíroch?"

„O tom, že sa boja cesnaku?"

Seth prevrátil očami. „O tom, že nemôžu vstúpiť do tvojho príbytku, pokiaľ ich tam sama nepozveš. Skutočnosť je taká, že to neplatí len na upírov."

„Preto sa Romaine nikdy nezjavila u mňa doma, ale iba v mojich snoch a na verejných miestach?"

„Myslí ti to."

„Takže sa nedostane ani sem."

„Pokiaľ ju nezavoláme."

Leah zmĺkla. Spomenula si na fantastické knihy a rôzne poviedky, ale i na okultné články na webe, ktorým by donedávna neverila ani slovo. Teraz začínala premýšľať nad tým, či na tých fantáziách v skutočnosti naozaj niečo nebude.

Niektoré veci, ktoré čítala, boli však príliš divoké. Sama nevedela, čomu má veriť.

„Prišli ste už nato, kým vlastne som?" opýtala sa.

„Nie," povedal Seth. „Predmety, ktoré sú proti démonom, na teba účinkujú, no keď som ťa pobozkal, dokázal som sa z teba nakŕmiť, ako keby si bola spiritualistka."

„Nedokážeš sa nakŕmiť z iných démonov?"

„Zväčša nie. Iba si dookola navzájom vysávame vlastnú energiu. Pri niektorých démonoch je to o čosi lepšie, ale stále nič extra. Ľudia sú pre démonov vždy najchutnejší. Duševne založení ešte viac. Navyše, moja mágia na teba nefunguje na sto percent. Možno preto si ma dokázala vždy odmietnuť. Máš v sebe istú časť, ktorá je nevypočítateľná."

Leah preglgla. Boli tu úplne sami. Nikde nevidela ani Lauru a ani Satomi. Bola zvedavá. Mala dokonalú príležitosť vyskúšať ho.

„Čítala som o démonoch, ako si ty," povedala. „Vraj ste najlepšími milencami."

„Hráš sa na odvážnu, ale cítim, že by si ušla, keby k tomu došlo," odbil ju mávnutím ruky.

„Ako to môžeš vedieť?"

„Cítim, že si vycúvala zo vzťahu s tým chalanom. Keby som po tebe vyštartoval, zľakla by si sa takého prívalu silných pocitov. Nemohol by som ti to mať však za zlé. Také niečo by si necítila ani keby si vystriedala desiatky mužov."

„Takže tvrdíš, že to je pravda?"

„Ale vieš prečo, Leah?" opýtal sa.

Nevedela. Tipovala, že to bolo kvôli perfektnej postave a zrejme ďalším... ehm... prednostiam.

Zasmial sa, zrejme musel znova prečítať myšlienky.

„Sme najlepšími milencami, pretože sa pri nás môžeš uvoľniť. Videli sme tých najhorších ľudí s tými najzvrátenejšími chúťkami. Aj keď sa ti bude páčiť čokoľvek, nikdy ťa zato neodsúdime. Nikdy sa nebudeme smiať na tvojich predstavách, no čo je najlepšie, nikdy ich nebudeš musieť vysloviť nahlas a my aj napriek tomu budeme presne vedieť, čo chceš."

„Pretože čítate myšlienky."

„Pretože inštinktívne vycítime, čím najviac rozdúchame tvoju vášeň. To nevie len tak hocikto."

„Ale ba," zavrtela hlavou.

No keď k nemu zdvihla pohľad, nedokázala od neho spustiť oči. Díval sa na ňu, no vyzeral kúsok ináč, akoby jeho črty tváre o čosi opekneli. Hneď nato sa jeho tvár zmenila a zrazu pred ňou sedel Cedric. Leah šokovane zažmurkala a Seth teraz na seba vzal podobu Luciusa. Mala čo robiť, aby zatvorila ústa.

„Dokážete sa zmeniť na to, po čom človek túži?"

„Nech to je akokoľvek nereálne."

Mala na jazyku ďalšiu otázku, ale napokon ju prehltla.

„Nechceš to vedieť," povedal jej. „Videli sme také nechutné zákutia ľudskej túžby, aké si ani len nevieš predstaviť."

„Nechcela som, aby si mi o tom rozprával," mávla rukou, cítiac sa troška nepohodlne. „Len som chcela vedieť, že to, čo ja... teda, že sú zrejme aj horšie veci." Úplne pri ňom zrozpačitela.

„Pri mne sa nemusíš hanbiť, Leah," usmial sa na ňu. „Veľmi dobre viem, čo sa ti páči."

Leah sa mu dívala do očí. Teraz ju iba využíval. Na sto percent. Len sa hral s tým, že je hlúpa a nič o takých veciach nevie. Možno bol hladný a potreboval sa nakŕmiť. A ona mu prišla práve vhod. A nebol tu Lucius, aby na neho dával pozor.

„Za čo by som sa mala hanbiť?" predstierala, že o ničom nevie.

Snažila sa pred ním obrniť, nepustiť ho pod kožu.

„Za vec, ktorú skrývaš vo svojom vnútri."

Prstami sa hral s končekmi jej vlasov. Bolo to príliš nečakané a nežné, nehodilo sa to k jej predstave démona. No on potom jej vlasy pustil. Čakala by, že by sa dotýkal jej stehien, alebo pŕs, ako to často robieval Cedric, ale on ju prstami pošteklil po hrdle.

Zachvela sa.

Vedel o tom. Jasné, že o tom vedel, spomenula si. Musel to predsa vidieť v jej spomienkach, v jej hlave. Možno o tom tušil už predtým, ak to skutočne dokázal vycítiť tak, ako tvrdil.

Prstami chytil jej hrdlo. Z úst jej unikol ston.

Bola to vec, za ktorú sa hanbila. Často si predstavovala, ako jej niekto majetnícky oblapí krk a zatlačí. Nie tak, aby prišla o kyslík a mala pocit, že ju chce zavraždiť, ale neškodne. V rámci predohry.

Vzrušovalo ju to. Väčšine ľudí by to pripadalo hlúpe a choré. Vlastne, pripadalo to tak i jej. Určite to nebolo normálne. Veď komu by sa už len páčilo, ako ho niekto škrtí?

Seth nato nepovedal nič. Využíval to, že o tom vedel a pomaly jej stláčal krk. Akceptoval to, že sa jej to páči a obracal to proti nej. Cítil jej myšlienky, vedel, či má pritlačiť, alebo povoliť. Akoby jeho ruky boli pripútané k jej vlastnej mysli.

Pootvorila pery a navlhčila si ich jazykom. Videla, ako mu v očiach zablikal plameň, ako vyceril zuby.