Znova ju objal a ona pritvorila oči. Náhla zmena pohybu jej zamotala hlavu. Ale nič neraňajkovala a bola hladná, takže to zvládla. Hneď nato ich zahalila tma.

Keby sa niekto v tomto momente pozeral na školský dvor a videl by ich objímať sa, neprišlo by mu to podozrivé. Potom by žmurkol a keď by sa znova pozrel na ich miesto, boli by fuč. Nebolo by po nich ani stopy. Akoby sa vyparili do vzduchu.

Slnko iba zapadalo, keď sa objavili na cintoríne, ale vôkol neho bolo vysadené množstvo vysokých stromov, takže sa zdalo, že tam je omnoho väčšia tma, než v skutočnosti.

Leah zazrela známu kovovú bránu a rozbehla sa k nej. Otvorila ju, hrdzavejúce pánty hlučne zaškrípali. Utekala do kopca ďalej po chodníku. Na cintoríne teraz nebol nikto. Vonku začínala byť príliš veľká tma a zima.

Seth utekal za ňou. Bola si istá, že keby chcel, raz-dva by ju bol predbehol a zastavil, ale on ju nechával utekať prvú.

Ponáhľala sa smerom k hrobu Maine. Presne na to isté miesto, kde sa predtým stretla s Jacobom.

Zmenil sa. Kedysi si ho pamätala ako múdreho chlapca, ktorý bol často nad vecou a dokázal sa na veci pozerať zvonka. Vždy žiarlila, že mal rád Simone a ju si nevšímal, hoci sa snažila získať jeho pozornosť. Potom sa jej začal zastávať a kým ona ostala zhrozená doma, oni dvaja si ešte viac našli k sebe cestu.

Teraz nebola ani Maine, ani Simone. Ostali iba oni dvaja. Ako pamätníci toho, že veci, ktoré spolu zažili, boli fajn. Že ich priateľstvo bolo kedysi aj bezstarostné. Ešte predtým, ako sa všetko pokazilo.

Videla ich už z diaľky. Luciusovu chudú postavu, za ktorou vo vetre povieval dlhý plášť. Videla aj Jacoba, ktorý vyzeral byť schúlený na zemi. Krčil sa pri hrobe a triasol. No prízrak nebol nikde medzi nimi.

No niečo v ich postojoch bolo napäté. Všimla si, že Lucius sa díval dohora a keď vyvrátila hlavu, zazrela prízrak letieť vzduchom.

Ponad Luciusovu hlavu preletela Satomi. Mala znova svoju prirodzenú formu obrovskej líšky s dvomi chvostami. Nikdy sa nikoho nespýtala, prečo má práve dva chvosty. Nejako sa k tomu nedostali.

Žiariaca líška vyskočila dohora a potom s rozďavenou tlamou skočila do prízraku. Vyhol sa jej a sekol pazúrmi, cez hustú srsť však neprešiel. Lucius sledoval, ako proti sebe zápasili a v ruke držal svoju dýku Fizzu. Čakal na príležitosť, kedy by ju mohol vrhnúť.

Nato, že prízrak nebol hmotný, to vyzeralo tak, že líška sa ho dokázala dotknúť a jej papuľa chniapala práve tak, akoby sa zahryzla do mäsa a nie len do hustého dymu. Takisto i Luciusova dýka dokázala ublížiť tejto bytosti.

Seth sledoval ich súboj a Leah pocítila, ako sa vo vzduchu niečo zdvihlo. Obzrela sa a uvidela, ako mu horia oči. Vyskočil a vyletel do vzduchu popri nej ako raketa. Natiahol svoju ruku a Leah videla, ako sa jeho obyčajné ľudské prsty premenili na zahnuté pazúry. Takto teda bojovali démoni.

Nebili sa ako ľudia, zbraňami, či kúzlami, mali najradšej súboj s vlastnými päsťami a zubami. Leah nepochybovala o tom, že by bol Seth zručný s nejakou dýkou alebo dokonca mečom, no napriek tomu dal prednosť svojim pazúrom. Ako keby bol zviera.

Vrhol sa na prízrak a Romaine padla dole na zem. Satomi skočila na ňu a zahryzla sa jej do krku. Leah začula nechutný zvuk lámajúcich sa kostí a trhajúceho mäsa.

Nečakala, kým ju zabijú a utekala k Jacobovi.

„Hej, Jacob, si v poriadku?" opýtala sa ho.

Ležal schúlený na zemi a triasol sa. Hoci si najprv myslela, že to je od zimy, niečo bolo na ňom divné. Skoro ako keby mal absťák. Alebo ho možno naozaj i mal. Nevedela, čo sa s ním stalo po tom všetkom. Zatvárala pred tým oči.

Vykríkol a potom ju schmatol za ruku. Leah sa zľakla a snažila sa mu vymaniť zo zovretia. Nepúšťal ju a zovrel jej zápästie svojou kostnatou vychudnutou rukou. Nevšimla si, že tak schudol, mal na sebe hrubé zimné veci, no keď sa mu ruky vytiahli z vyhrnutého rukávu, mohla mu na nej spočítať všetky kosti.

„Pusti ma, Jacob."

Romaine obrátila hlavu a zazrela Leah. Lucius hodil Fizzu smerom naň.

„Nie!" skríkla Leah.

Stále nevedeli, či to bola Maine, alebo nie. No ak áno, akú bude mať nádej na záchranu, keď ju teraz nemilosrdne zabijú? Nelíšili by sa tak vôbec od ostatných démonov.

Prízrak poskladal zvyšky svojich síl a kopol do Setha. Pazúrmi zaškrabol blízko Satominých očí a ona ho pustila. V spleti čierneho víru letel priamo na Leah a Fizza, ktorá ho stále nasledovala, aby vykonala pánov príkaz, pokračovala hneď za ním.

Leah skríkla a vystrela pred seba dlane. No amulet ju tentoraz neochránil, pretože aj naďalej odpočíval vo vrecku jej nohavíc.

No kým líška a Seth dokázali bytosť raniť a dotýkať sa jej, ona nie. Prízrak jej pretiekol pomedzi prsty a mieril priamo na jej hrudník. Cítila, ako sa jeho poddajná hmota vrhla do jej pokožky, akoby ju obliala studená voda. Prešla každučkou bunkou jej tela.

Leah vykríkla. Prízrak pretekal jej telom akoby bola iba sieťou plnou dier a nie celistvým človekom.

Zľakla sa. Hlavou jej prebehli všetky tie hororové historky o posadnutí démonmi. O vymietaní diabla. Bála sa, že prízrak obsadí jej telo a bude robiť veci, ktoré ju navždy zmenia a ľudia ju viac nespoznajú. A možno napokon skončí priviazaná na posteli, kde ju budú neustále kropiť svätenou vodou a tlačiť jej na čelo kríž. Až kým nebude slobodná, alebo mŕtva.

No Maine s ňou mala iné plány. Prefrngla skrz jej telo a zmizla do noci.

„Fizza!" začula Luciusov výkrik.

Dýka stále letela na ňu. Bola príliš blízko nato, aby stihla zastaviť na pánov príkaz a obrátiť sa vo vzduchu.

Leah vydala zo seba pridusený ston, keď sa jej dýka zabodla do tela. No na rozdiel od prízraku nedokázala preklenúť odpor jej kostí a mäsa. Zaryla sa jej do kože až po rukoväť.

„Leah!" zvrieskol Lucius.

Padla na chrbát do trávy. Dýchalo sa jej akosi ťažko. Zakašľala a z úst jej vyšla spŕška krvi. Oprskala si tvár a oblečenie.

Seth spolu s Luciusom pribehol k nej. Satomi sa zmenila naspäť na dievča s ušami a chvostami. Všetci traja si k nej ľahli.

„Preboha," počula Luciusa.

„Asi si mal pravdu, Seth," povedala Leah. „Mala som radšej ostať v škole."

„O tom sa budeme rozprávať ešte inokedy," povedal Lucius.

„Nemáš nejaké kúzlo alebo niečo?"

„Neviem liečiť," povedal. „Nato mám vás dvoch."

„Vyliečiť by som ju vedel iba keby bola tiež démonom. Alebo v sebe mala aspoň kúsok z neho. Podporil by som jej prírodnú schopnosť zregenerovať sa. Ale ona nič také nemá. Takže pokiaľ rýchlo niečo nevymyslíme, budeme sa musieť spoľahnúť na schopnosti lekárov."

„Určite má prepichnuté pľúca," povedal Lucius. „Ak vytiahnem ten nôž, zaplnia sa jej krvou. Potrebujem ho vytiahnuť a ranu jej v momente zaceliť."

„Možno to budem vedieť," povedala Satomi. „Ale neviem, či to bude tak ľahké ako kedysi. Padla som na zlú stranu, ak si spomínaš. Je to príliš riskantné."

„Hovoríš si mág a popritom nevieš ani len liečiť zranenia."

„Nato mám vás ostatných," zavrčal na Setha Lucius. „Čierna mágia nevie liečiť, iba ubližovať."

„Čo, čo sa deje?"

Jacob sa priplazil k nim. Stále ho chvelo, no pred očami zazrel ležiacu Leah. Prudko dýchala a pritvorila oči. V hrudníku cítila takú neznesiteľnú bolesť, ktorej sa nevyrovnalo snáď nič. Potrebovala dýchať, bolo jej to skrátka prirodzené, no zakaždým, keď sa o to pokúsila, telom jej prešla bolesť a naťahovalo ju na kašeľ, ktorý jej spôsoboval ešte väčšiu bolesť. Ako nejaký nekončiaci kruh utrpenia.

„Leah, nie," schytil ju za ruku Jacob. „Nemôžeš ma opustiť aj ty. Prišiel som už o Simone, ak zomrieš, ostanem sám."

Začal nariekať a po špinavej tvári sa mu kotúľali slzy. Leah otvorila oči, keď ho začula, no skôr to bolo tým, že jej stále zvieral ruku a ako sa triasol, mykal jej telom a spôsoboval ďalšiu bolesť.

„Zomriem teraz?" opýtala sa.

„Ak včas nezavoláme sanitku alebo niečo nevymyslíme, zrejme áno," odpovedal jej Seth vážne.