„Každopádne," prehovoril po chvíľke, „tento amulet by ťa mal ochrániť pred prízrakom, ktorý si spomínala. Ak stále trváš na našej dohode, môžem ten prízrak zabiť. Moja ponuka stále platí. Je to, koniec koncov, moja skutočná práca."

„Čo to znamená, keď ho zabijete?"

„To, čo som povedal. Skončí ako ten démon, ktorý ťa napadol na zastávke. Rozpadne sa na prach."

„Čiže bude načisto po ňom?"

„To predsa chceš, či nie?" prižmúril oči. „Zato si sem dnes večer prišla."

Leah pomaly ustupovala. Iste, chcela, aby jej pomohol zbaviť sa prízraku, no ak to znamenalo, že Romaine musí zomrieť znova a tentoraz nadobro, nebola si istá, či to chce.

„Nehovor mi, že ti je tej veci ľúto," pristúpil k nej bližšie. „Povedala si predsa, že ti ubližuje a prenasleduje ťa."

Znova ustúpila o krok. Cítila za sebou stolík, ktorý tvoril podstavec oltára a uvedomila si, že už viac nemá kam utiecť. Nepáčilo sa jej, akým smerom sa vyvíjal tento rozhovor. Nechcela mu odhaliť skutočnú pravdu.

„Len jedna vec mi nejde do hlavy," povedal. „Ten prízrak ťa prenasleduje už niekoľko dní. To nie je iba nejaké náhodné stretnutie ako to zo zastávky. To, že je tá vec k tebe natoľko pripútaná, znamená, že ju s tebou musí niečo spájať. Skutočne si nespomínaš na niečo zvláštne, čo by nám pomohlo odhaliť ju?"

„Nie," pokrútila hlavou.

Lucius bol teraz až príliš blízko. Videla, že jeho oči boli rovnako tmavé ako Sethove, ale nebolo v ich ani stopy po démonickej karmínovej. Lucius Drake bol skutočne iba človek. Možno troška svojský a arogantný, ale len človek.

Srdce jej pomaličky zrýchľovalo, z takej blízkosti jej začínalo byť dusno. Ťažký vzduch z vône tyčiniek jej otupoval zmysly. Viečka jej poklesli, jazykom si pretrela svoje suché pery. Nikdy ho nepovažovala za príťažlivého muža. Seth proti nemu vyhrával na plnej čiare. Ale lákalo ju, aké mal vedomosti, že sa skutočne vyznal do vecí, o ktorých rozprával. Naprázdno preglgla.

Jeho tmavé oči sa vpíjali do jej zelených.

„Čo mi tajíš, Leah?" opýtal sa.

„Nič netajím," povedala až prirýchlo.

Prižmúril svoje oči. Dúfala, že nedokáže čítať myšlienky. Nemôže dopustiť, aby sa dozvedel, čo sa skutočne stalo. Že za prízrak, ktorý ju prenasleduje, si môže sama. A že ho nemôže zabiť preto, lebo je to jej dobrá priateľka. Uskočila dozadu, zabudla nato, že tam je stôl. Zadkom vrazila do dreva a trojnožka sa zaknísala.

Lucius skríkol a Leah sa uhla do strany. Zazrela, ako sa sklenený pohár prevrátil, skotúľal po oltári a potom zletel dole. Sklo sa roztrieštilo na kúsky a tekutina z neho sa rozliala na zem. Vpíjala sa do medzier v drevených parketách a čierna látka, ktorá skrývala jeho obsah, spľasla.

Leah zvrieskla. Spod súkna sa na podlahu vykotúľalo ľudské oko. Potom sa začalo mykať na podlahe samé od seba. Vydávalo vysoký prenikavý piskot, ktorý sa jej zarýval do mozgu.

„Doboha!" Lucius schmatol svoj nôž.

Leah roztrasená ustúpila. Oko teraz poskakovalo po podlahe, krútilo sa všetkými smermi, akoby chcelo všetko uvidieť. Keď sa farebná dúhovka obrátila k Leah, zastalo. Zrenica na ňu zaostrila a Leah mala čo robiť, aby sa nepovracala. Kyselina zo žalúdka sa jej vovalila na jazyk a ona si ústa prikryla dlaňou.

Lucius kopol do oka a to odletelo krížom cez celú miestnosť, narazilo do steny s nechutným šplechnutím. Zvrtol v ruke dýku a hodil ho po ňom. Zapichla sa do neho a presekla ho skrz. Očná tekutina sa rozprskla ako namäkko usmažené bielko z vajíčka. Leah prižmúrila viečka, nechcela to vidieť. Vedela, že tento zjav ju bude mátať v nočných morách do konca života.

Lucius čupel pri zvyškoch oka a nožom ho zoškraboval z podlahy. Na schodoch začuli kroky a do miestnosti vtrhla Satomi vo forme líšky. Zrejme sa medzičasom so Sethom stihli vrátiť.

„Stalo sa niečo?" opýtala sa. „Počula som ju jačať."

Lucius sa zahnal nožom a kúsok oka preletel k líške. Otvorila svoju papuľu a chytila ho. Prehltla ho na jeden glg. Leah sa znova obrátil žalúdok. Iste, bolo to zviera, ale keď si ju predstavila v jej ľudskej podobe, nepomáhalo to.

„Zabil si to oko," obrátila sa k nemu Satomi.

„Bola to nehoda," povedal. „Zletelo z poličky."

„Čo urobíš, keď sa to dozvie?"

„Budem dúfať, že za ňou už nikdy v živote nebudem potrebovať ísť," odvetil.

„Všetci vieme, že to je iba naše zbožné prianie," obrátila k nemu ňufák. „Zabije ťa, keď sa to dozvie."

„Nezabije," odpovedal. Leah v jeho hlase zacítila nervozitu. „Len si možno na výmenu vezme moje."

Leah ustúpila a takmer padla na zadok. Tento muž mal v poličke ľudské oko.

Vo dverách sa objavila Laura so Sethom, ktorí teraz zvedavo nazerali dovnútra jeho svätyne. Luciusovi sa nepáčilo, že majú divákov.

„Choď domov, Leah," prikázal Lucius a potom jej podal ruku, aby ju mohol vytiahnuť naspäť na nohy. „Ten prívesok, ktorý som ti dal, ťa bude chrániť pred prízrakom. Keď sa mi ho konečne podarí vypátrať a zabiť, môžeme sa dohodnúť na cene, ktorú mi budeš dlhovať."

„Nie, počkajte, nemôže to ísť mimo mňa."

„Musí to ísť mimo teba. Podľa toho, čo si hovorila Sethovi, ten prízrak vyzerá byť dosť nebezpečný. Budeme ho musieť privolať do tohto sveta, aby sme ho mohli chytiť. Nechcem, aby si sa ocitla v jeho blízkosti. Len čo sa tu totiž zjaví, pôjde po tebe a ja si nebudem môcť dovoliť strácať čas tým, že ti budem kryť chrbát."

„Asi by ste mali niečo vedieť."

„Bolo načase," zamračil sa na ňu. „Už od prvého momentu mám pocit, že vieš o tom prízraku viac, než nám hovoríš."

„O to nejde," povedala. „Asi som niečo totálne dovrzala."

„Čo sa zase stalo?"

„Uhm," Leah od neho ustúpila. „Skúšala som vyvolávať duchov. Sama. A omylom sa mi podarilo ten prízrak privolať do tohto sveta."

Luciusovi rupli nervy. Ruka mu vyletela a ona pocítila úder. Jeho dlaň skončila priamo na jej tvári a pokožka ju zaštípala.

„Lucius!" skríkla na neho Laura.

„Zbláznila si sa?" zrúkol na Leah.

Tá si pošúchala svoje páliace líce a znova ustúpila.

„Si načisto sprostá?" zdvihol na ňu hlas. „Myslel som, že máš v hlave omnoho viacej rozumu, aby ti došlo, že vyvolávanie duchov sa skrátka nesmie. Tá vec ťa mohla zabiť! Mohla si zabiť ľudí, ktorí žijú s tebou!"

Oči sa jej zaleskli. Zovrela pery, aby zablokovala vzlyk, ktorý sa jej dral na jazyk a dlane zovrela v päste.

„Chcela som sa konečne niekam pohnúť."

„No to si sa pohla skvelo, pozvala si nebezpečnú bytosť priamo do svojho domu. Geniálne!"

„Lucius..." ozvala sa Laura, no on ju nepočúval.

„Možno ti je jedno, čo bude s tebou, ale skutočne chceš ohroziť nevinných ľudí?" zasipel na ňu. „Čo by si urobila, keby ten prízrak napadol tvojich rodičov, alebo spolužiakov?"

Spomenula si na otca a preglgla. Prízrak jej povedal, že Jacob je na rade. Ale čo ak sa to pri ňom neskončí a Romaine bude postupne likvidovať všetkých ľudí, na ktorých jej aspoň kúsok záležalo?

„Mrzí ma to," povedala. „Nevedela som, že sa to môže stať."

„Počula si už o tom, že duchov nemáš vyvolávať sama?"

„Hej, ale..."

„Že musíš mať pri sebe médium, že sa musíš ochrániť a pripraviť miestnosť, aby všetko klaplo? Urobila si to?"

„Nie."

„Koho si privolala?"

„Cedricovu sestru."

Lucius sa chytil za hlavu. Zhlboka vydýchol a potom si prehrabol vlasy. Zdalo sa, že sa začínal spamätávať a príliv hnevu sa pomaličky stiahol do neznámych hlbín jeho útrob.

„Čo si čakala, že sa stane?"

„Že mi povie, kto ju zabil, aby som mala istotu, že mi neublížite."

„Ježiši Kriste. Čo sa stalo, keď si sa opýtala na jej smrť?"

„Nespýtala som sa. Pýtala som sa na vás. Ale ona si potom spomenula a zošalela. Nechala za sebou otvorený portál a ten prízrak sa vytiahol von."

„Nenapadol ťa?"

„Mala som vytvorený ochranný kruh. Nedokázal ho preskočiť."

„Chvalabohu aspoň za ten kúsok rozumu, že si ho nakreslila. Inak by sme ťa zrejme našli rozmetanú na kusy."

„Lucius, prestaň byť na ňu taký hnusný. Je mladá a o ničom nevedela."

„Chce, aby sme sa k nej správali ako k dospelej, tak nech sa ako dospelá chová i ona." Obrátil sa znova k Leah, aby mohol pokračovať v čistení jej žalúdka: „Myslíš si, že všetko je to bohovská sranda? Vyvolávať duchov a flirtovať s démonmi? Musí to byť pre teba veľká zábava."

„Nie je, dobre?"

„Ale očividne je. Tak veľmi ti chýbal ten prízrak, že si sa rozhodla zavolať si ho? Pokiaľ si sa ním chcela nechať zabiť, nemusel som ti ani dať ten amulet."

Leah si strhla jeho prívesok z krku a hodila ho o zem. „Tak si ho teda nechaj! Zadrhni sa s ním!"

„Seriózne sa tu hádate ako dvaja zasrani?" zavrčala Laura.

„Mne sa to páči," zachichotala sa Satomi. „Luciusovi rupnú nervy iba málokedy."

Lucius na Leah neprestajne zazeral: „Prívesok je tvoj od momentu, ako si sa ho dotkla. Teraz ho pekne zdvihneš z tej zeme a zavesíš si ho naspäť na krk. A budeš ho nosiť po celý čas, až pokiaľ ti nepoviem, že prízrak som zabil a že si ho môžeš dať dole."

„Nemôžeš zabiť ten prízrak."

„Môžem a urobím to. Alebo si tu sadneš na riť a konečne mi vysypeš celú pravdu. Myslíš si, že som blbý a nechápem, že tu v skutočnosti ide o niečo viac?"

Schmatol stoličku, ktorá stála zasunutá za stolom v izbe a spustil ju po podlahe k nej. Leah ju chytila a potom si na ňu sadla. Vzala zo zeme prívesok s kameňom a zovrela ho v dlani. Bol letný a upokojoval ju. Pozrela na neho a nadýchla sa.

„Som samé ucho," prekrížil si ruky na prsiach.

„Prízrak, ktorý ma prenasleduje, sa volá Romaine. Bola to moja kamarátka, ktorá zomrela pred dvoma rokmi," vyklopila zo seba.

„Prečo ide po tebe?"

„Postupne likviduje všetkých ľudí z našej partie. Dostala už ďalšiu kamarátku a teraz sa vyhráža, že so sebou vezme aj jedného kamoša a mňa."

„Dobre," odvetil Lucius. Z vrecka na svojich nohaviciach vytiahol zápisník. „Povedz mi viac o tých ľuďoch, aby som mohol ísť pátrať, čo sa skutočne stalo. To, že ti ten prízrak niečo hovorí, neznamená, že to je pravda."

Leah mu poslušne nadiktovala ich mená.

„Nakoľko ten prízrak už niekoho zabil, určite sa skôr či neskôr o ňom dozvedia i ostatní lovci odmien," prehovoril. „Odmena za jeho hlavu pôjde hore. Ak ju nezlikvidujem ja, urobí to niekto iný."

„Ja nechcem, aby skutočne zomrela," vykríkla.

„Musíš sa naučiť jednu jedinú vec," podišiel bližšie k nej a potom sa jej zľahka dotkol ramena. „Musíš mŕtvych ľudí nechať zomrieť, Leah. Nelipni na nich a dovoľ im odpočívať."

Leah smrkla.

„Keď ju porazím, uvidíme, koľko za ňu dostanem a dohodneme sa, ako mi vykompenzuješ rozdiel. Potom môžeme uvažovať o tom, koľko bude stáť tvoj tréning, pokiaľ o nejaký stále budeš mať záujem. A možno ho ani nebudeš potrebovať."

„Ako to myslíte, že či ho budem potrebovať?"

„Možno má Laura pravdu a si talentovaná. Koniec koncov, Setha sa ti podarilo odmietnuť. Prelomila si jeho kúzlo. A čierny jantár si zvolil teba."

Nechal ju sedieť na stoličke a vyšiel z miestnosti. Satomi sa rozbehla za ním a Seth ich nasledoval. Leah so zvesenou hlavou počúvala, ako ich kroky pomaly odznievajú na schodoch. Laura ale ostala pri nej. Vstúpila dovnútra a zhasla sviečku, ktorá horela na stole. Namiesto nej šťukla vypínačom a rozsvietila svetlo nad ich hlavami.

„Vy to nechápete," Leah znova potiahla nosom. „To ja som tomuto všetkému na vine, že Romaine skončila ako pomstychtivý prízrak."

„Prečo si to myslíš?" opýtala sa jej Laura láskavo.

„Romaine bola moja spolužiačka na strednej. Nikdy som jej nejako extra nevenovala pozornosť. Učila sa rovnako dobre ako ja, ale bola tichá a nemala kamarátky. Často bývala chorá a nechodievala do školy. Potom som sa s ňou začala rozprávať a skamarátili sme sa.

Lenže potom sa to všetko pokazilo," povedala Leah. „Prvá moja kamarátka, Simone, začala žiarliť. A začala jej robiť naprieky. Bola na ňu dosť hnusná."

Leah sklopila pohľad. Mala zasiahnuť už dávno. Všetko to videla, no aj napriek tomu preto nič neurobila, len sa slepo prizerala. Bála sa, že príde naraz o Simone aj Romaine, že jej neostane nikto. V tej dobe považovala osamelosť za tú najhoršiu vec, ktorá sa jej mohla stať. Dnes už bola omnoho múdrejšia.

„Romaine mi potom prezradila, že počuje hlasy. Že ju často niečo neviditeľné schytí a potom jej ubližuje. Raz na telesnej jej vyhrnuli rukávy a zistili sme, že tam mala rany. Všetci si mysleli, že sa reže. Ale nikto to neriešil. Ani ja stále neviem, či bola chorá, alebo ju skutočne sužoval nejaký démon."

„Ale vtedy si jej verila," prehovorila Laura pokojným hlasom.

„Samozrejme, že som jej verila."

„Čo sa stalo potom?"

„Všetka pozornosť sa obrátila len na ňu a myslím, že moja kamarátka na ňu začala žiarliť. Začala intrigovať a potom všetci v triede začali byť proti nej. Odháňala ju od nás a napokon ju sotila zo schodov. Naozaj si niečo zlomila a ostala doma. Lenže potom sa už nevrátila. Učiteľka nám povedala, že zomrela. Nevedeli sme, ako sa to stalo, ale časom som sa dozvedela pravdu. Doteraz si to vyčítam."

„Nemáš si čo vyčítať. Romaine urobila svoje vlastné rozhodnutie. Ty si sa jej prihovorila a spriatelila sa s ňou. To pred tebou nikto iný neurobil, ak som tomu pochopila správne."

„To nie, ale keby bola sama, bola by teraz nažive," vykríkla Leah.

Oči sa jej zaleskli a ona zovrela dlane v päste. Keby sa jej neprihovorila a keby ju nechala večne sedieť samú v lavici, všetko by dopadlo úplne inak.

„To sa nikdy nedozvieme. Ja si myslím, že bola omnoho šťastnejšia za chvíle, kedy si bola s ňou, ako keď sedela sama v školskej lavici."

Leah stíchla. Oči sa jej zaplnili slzami. Nechcela tomu veriť, ale všetko, čo povedala Laura, dávalo zmysel. Leah odmietala veriť tomu, že je to démon, mala totiž pocit, že hlboký pokoj, ktorý zaplavil jej vnútro, bol zoslaný priamo z neba.