Leah sa zvalila na svoju posteľ a premýšľala. Bola dohodnutá, že sa dnes pôjde navštíviť Luciusa do jeho domu. Hoci mu začínala veriť, teraz neprichádzal do úvahy. Aspoň nie po tom všetkom, čo jej narozprával Cedric. Bola si istá, že si to nevymyslel, hnev v jeho očiach bol skutočný. Veril tomu, že skutočným vinníkom bol naozaj on. Stále nevedela, čo si má o tom všetkom myslieť.

Bude musieť zistiť, kým Lucius Drake skutočne je a či mu možno dôverovať. Ako to však spraviť tak, aby sa nedozvedel, že jej Cedric všetko vytáral? Stretli sa na školskom dvore, musel predsa vedieť, že Cedric ju bude varovať. Ak to skutočne urobil a ona ho navštívi v jeho vlastnom dome, môže jej ublížiť. Vedela, že je pravým vinníkom, nemôže riskovať, aby ho teraz dolapili a zavreli.

No jej zlatý kríž už neexistoval a ona nemala žiadnu ochranu pred prízrakom, ktorý sa jej zjavoval čoraz častejšie. Obávala sa, že bude musieť za ním ísť, aj keď to nechce, pretože už nemá na výber. Lucius Drake bol totiž jediným človekom, ktorý chápal, v akom svete sa momentálne nachádzala.

Tvrdil Cedric, že zato mohol Lucius, len preto, lebo bol čudný? S tým čiernym oblečením a tuctami príveskov vyzeral ako priaznivec nejakého kultu čiernej mágie. O hororových rituáloch so zvieracími a ľudskými obeťami vzniklo až príliš veľa nafúknutých článkov a krvavých hororov.

„Nevymazal si jej spomienky zo včera a teraz jej tu vykladáš o démonoch."

„Nie je jedno, čo jej poviem? Práve preto, že som ich ešte stále nevymazal?"

Ak démoni skutočne existujú a Lucius bol čarodejník, dokázal by naozaj niekomu upraviť pamäť? Vymazal Lucius pamäť všetkým ľuďom z mestečka a Cedric bol jediný, komu sa podarilo kúzlo prelomiť? Leah nemala ani poňatia, či také kúzlo existovalo a ako fungovalo. Snažila sa hrať podľa pravidiel, ktoré nepoznala.

Kto z nich mal pravdu?

Ak sú všetci obyvatelia mestečka očarovaní, tak kto jej ako jediný dokáže povedať, aká je skutočná pravda?

„Mŕtvych by sme mali nechať odpočívať v pokoji."

Stephanie.

Leah vyskočila z postele.

Stiahla žalúzie na okne vo svojej izbe, ale nechala ho pootvorené. Uprostred drevenej podlahy nakreslila kriedou kruh, do ktorého dopísala zložité symboly. Ešte aj po toľkých rokoch ich stále dokázala urobiť jedným ťahom. Jej ruka sa hýbala automaticky.

Nasledovalo meno a niekoľko dôležitých dátumov umiestnených vo vnútornom obvode, po vonkajšom rozložila sviečky. Cedric povedal, že Stephanie zbožňovala prírodu, preto dovnútra vložila na znak obety niekoľko farebných listov a šišky zo stromov, ktoré sa jej doteraz povaľovali na poličke. Už si ani nespomínala nato, prečo si ich vtedy zobrala domov.

Ochranný kruh bol základným kúzlom všetkých mágov a čarodejníc. Čokoľvek bolo v ňom, alebo mimo neho, nedokázalo prekročiť hranicu, až dokiaľ sa kruh neuzavrel.

Vypla svoj telefón a hodila ho na posteľ, aby ju nerušil. Zapálila všetky sviečky a potom sa na zemi posadila pred kruh. Prsty mala ľadové, začínali sa jej chvieť. Vo vnútri pocítila hlodajúci strach. Počas vyvolávania duchov existovalo pár pravidiel, ktoré boli sväté a ona vedela, že sa chystá práve teraz porušiť niekoľko z nich.

Po prvé, seansu by nikdy nemala robiť sama. Museli byť nato vždy aspoň traja. No v jej okolí už viac neexistoval nikto, koho by sa jej podarilo nahovoriť na toto bláznovstvo. Všetci by ju buď vysmiali a odišli, alebo by si mysleli, že prišla načisto o rozum.

Po druhé, existovali otázky, ktoré ste sa nikdy nemohli vyvolaného ducha opýtať. Jedna z týchto otázok bola o spôsobe ich smrti. Bol to traumatizujúci zážitok a predpokladalo sa, že duchovia pri odpovedaní na túto otázku svoju smrť prežijú znova, čo môže spôsobiť, že sa veci môžu vymknúť spod kontroly.

Po tretie, bolo fajn, keď ste mali so sebou médium – osobu zbehlú komunikovať s duchmi, ktorá vedela, čo robí a mohla vás ochrániť v prípade, ak by sa počas seansy namiesto ducha objavilo niečo nepekné a nebezpečné. O týchto ľuďoch sa hovorilo, že majú často citlivé vnímanie, ktoré im dovoľuje vnímať veci medzi nebom a zemou, alebo mali dokonca i nadprirodzené schopnosti.

Kedysi sa svet nimi len tak hemžil. Leah si ešte aj teraz spomínala na televíznu šou, kde starý pán navštevoval so zaviazanými očami strašidelné miesta a dokázal cítiť ich históriu a tragické udalosti, ktoré sa tam odohrali. Mnoho z nich teraz sedelo vo väzení za podvod.

Svet o paranormálnych javoch už viac nechcel počuť.

Leah sa zhlboka nadýchla a potom pomaly vydýchla. Existovalo milión spôsobov, ako sa všetky veci mohli pokaziť. A predsa vyvolávala duchov už mnohokrát spolu s ostatnými a nikdy sa nič nestalo. Zmení sa niečo po tom, ako sa dozvedela, že na tomto svete skutočne žijú démoni?

Pokiaľ sa ale mala rozhodnúť, či vstúpi do bytu Luciusa, ktorý ju môže zabiť, alebo radšej skúsi vyvolať ducha Stephanie, hoci poruší niekoľko pravidiel, ktoré sa jej nikdy nepodarilo overiť, jej rozhodnutie bolo isté.

Keď spolu so Sim, Jacobom a Maine vyvolávala duchov, vždy si vytvorili papierovú abecedu, ktorú bolo možné ľahko preniesť a v prípade núdze i ľahko ukryť, či zničiť. Na drevenú ouija board nemali nikdy peniaze a bola si istá, že keby ich rodičia niečo také našli v detskej izbe, asi by sa to nezaobišlo bez scén.

Leah tentoraz nepotrebovala abecedu. Drevené tabuľky a papierové plagátiky s vrchnáčikom boli iba detské hračky.

Znova sa nadýchla a pokúsila sa uvoľniť. Do jej tela sa začal vkrádať strach. Srdce jej prudko búšilo a začala sa potiť. Takáto reakcia jej bola úplne prirodzená a dôverne známa. Aj predtým sa počas seáns vždy šialene bála, takže to nebolo nič nezvyčajné.

Skúsila odohnať strach ďalším hlbokým nádychom. Nebolo potrebné rozprávať nahlas do ticha prázdnej izby. Stačilo, že bude komunikovať so svojimi myšlienkami.

Leah si položila spotené dlane na kolená, keď sa posadila do tureckého sedu a potom si dopriala ďalší nádych. Začínala si uvedomovať, že nech dostáva do svojho tela kyslíka koľko len chce, aj napriek všetkému sa stále trasie a bojí. Asi jej to nepomôže.

Asi by jednoducho iba mala začať a neriešiť to.

Zhlboka vydýchla a zatvorila oči. Svet vôkol nej sčernel. Predstavila si Stephanie a hlavou jej prebehli Cedricové slová pretkané hlbokým smútkom. Potrebovala ju sem dostať, aby sa mohla spýtať, čo sa vlastne stalo. No netušila, čo v tomto svete skutočne fungovalo. Platila tu reinkarnácia? Čo ak sa Stephanie medzičasom stihla už ako duša prevteliť a narodiť ako iný človek? Leah nemala ani poňatia.

Zavolala na ňu a po ďalšom hlbokom nádychu znova pomaly vydýchla perami. Plamene sviečky zablikotali a ona počula prskanie horiaceho vosku. Na tvári zacítila závan vzduchu z otvoreného okna a lístie v kruhu zašelestilo.

Niekto vstúpil dnu.

Leah pomaly otvorila oči. Bola stále stuhnutá hrôzou, no keď v kruhu zazrela sedieť dievča s Cedricovými očami a dvoma zapletenými vrkočmi svetlých vlasov, ktoré jej viseli po bokoch hlavy, konečne sa uvoľnila.

Podarilo sa.

„Stephanie?" zašepkala.

Pozrela sa na ňu smutnými očami, hoci sa jej na tvári zjavil jemný úsmev: „Som Stephanie, sestra Cedrica, na ktorého si myslela počas toho, ako si ma privolávala. Prečo som tu a ako ti môžem pomôcť?"

Leah nasucho preglgla. Prvá fáza dopadla skvele, duch sa zjavil a bol pokojný. Bol čas prejsť na časť číslo dva.

„Potrebujem sa ťa opýtať niečo veľmi ťažké, čo môže byť pre teba bolestivé."

„Pýtaj sa a pokiaľ to bude v mojich silách, odpoviem."

Leah stále premýšľala nad tým, ako zistí, kto zato všetko mohol bez toho, aby sa opýtala zakázanú otázku o jej smrti. Kreativita ale odišla kamsi na dovolenku v momente, ako zapálila prvú sviečku v kruhu.

„Je Lucius Drake nevinný?"

„Lucius Drake je človekom hriechu."

Leah oťažel žalúdok. Vedela ale, že sa nemôže uspokojiť s takýmto výsledkom. Na seansách sa význam otázok a odpovedí strácal ako pri hre na telefón. I dieťa je nečistým človekom od momentu, ako prvý raz vysloví lož. No táto logika bola nezmyselná. Potrebovala jasnejšiu odpoveď, duch odpovedal až príliš všeobecne.

Musí sa opýtať kontrolnú otázku. Duchovia často brali otázky ľudí príliš doslovne.

„Som ja nevinná?" opýtala sa.

„Leah Blackbournová je nečistou bytosťou, ktorá sa nikdy nemala narodiť."

Odpoveď ju zaskočila. Nikdy sa nemala narodiť? Čo tým myslela?

Stephanie na ňu mlčky hľadela a Leah si uvedomila, že jej obraz sa začal rozplývať. Nemala už mnoho času, možno stihne už iba jednu otázku, hoci ich teraz mala na jazyku snáď sto.

„Aký bol Lucius, keď si ho stretla?" opýtala sa rýchlo.

„Nestretla som sa s ním počas svojho života. Zazrela som ho až... po svojej smrti..."

Leah si zahryzla do pier. Duch dievčaťa stuhol namieste. Hoci doteraz vyzeral akoby bol tvorený z jemnej hmly, náhle sa zmenil na sochu s výrazom hrôzy v očiach. Stephanie sa chytila za hlavu, do jej vedomia začali prenikať spomienky z jej života a z jeho konca, ktorému sa potrebovala vyhnúť.

Izbu naplnil vysoký dievčenský krik.

„To je všetko, čo som potrebovala, Stephanie. Môžeš sa vrátiť," zakričala Leah, aby prehlušila jej vreskot.

Mala pocit, že za chvíľu ohluchne. No ona neprestávala, nevracala sa. Namiesto toho sebou trhala v kruhu a neprestajne kvílila.

„Vráť sa naspäť, odkiaľ si prišla!"

V kruhu pod telom Stephanie sa zjavila obrovská prasklina. Leah s hrôzou sledovala, ako sa duch prepadol do ničoty, no to nebolo všetko. Portál za ňou zostal otvorený. Zo zeme sa nahor ťahala vyškľabená tvár prízraku. Teraz bol tu, omnoho reálnejší a nebezpečnejší, než kedykoľvek predtým. Leah si uvedomila, že je v poriadnej kaši. Prízrak sa prikrčil v kruhu, zakrvavenými dlaňami zašpinil zem, no cez hranice sa stále nedostal, kruh bol ešte neporušený.

„Romaine," oslovila ju Leah. „Prečo ma stále prenasleduješ?"

Prízrak sa vyškeril. Myslela si, že nie je možné, aby jej široké ústa so špicatými zubami zvládli vytvoriť ešte väčší úškrn, no opäť bola presvedčená o opaku. Jej čierne diery na tvári sa však pomaly začali krútiť, až kým nevyformovali Maininu tvár. Teraz ju konečne dokázala rozpoznať.

Jacob mal vo všetkom pravdu.

„Povedala som ti," uškrnula sa. „Nájdem si ťa a potom skončíš rovnako ako Simone."

Leah zovrela pery.

„Ona bola tou, ktorá ma sotila zo schodov. Ja som preto sotila ju. Oko za oko, Leah. Bolo to až smiešne ľahké. Jej svedomie ju poriadne naštrbilo," zachichotala sa. „Nepotrebovala som sa ani dostať do vášho sveta, bola už tááák labilná."

„Nikdy si nebola taká zlá, Maine."

„Buď ticho, Leah! Nemáš ani šajnu o tom, ako som sa cítila! Len čo naplno preniknem do vášho sveta, neujdeš mi!"

Romaine prehrabla rukami svoje dlhé strapaté vlasy. Krv z nich jej pomaličky prefarbila vlasy na čiernu havraniu farbu, po ktorej túžila. Teraz skutočne vyzerali ako sestry, ktorými chceli byť.

„Vždy si bola moja najlepšia kamoška, Leah. Aj teraz mi znova pomáhaš. Najprv si sa vrátila naspäť do mesta, aby bolo ľahšie zistiť, kde žiješ a teraz si ma dokonca privolala do vášho sveta."

„Cez tento kruh sa nedostaneš," povedala jej Leah.

Hlas sa jej triasol. Sama tomu neverila.

„Ani sa nepotrebujem," uškrnul sa na ňu prízrak. „Teraz sa musím postarať o niekoho iného. Ty budeš moja čerešnička na záver, Leah. Moja najlepšia priateľka."