Dvere na kabinete sa prudko otvorili a Leah obrátila hlavu. Na prahu stál jej učiteľ dejepisu. Len čo ich zazrel, z úst mu vybehlo niekoľko nepekných slov. Vbehol dnu a zatreskol za sebou dvere. Seth ju ihneď pustil a odskočil k stene.

„Pokoj, pokoj!" zdvihol dlane do vzduchu. „Len som ju troška skúšal."

„Vypadni z môjho kabinetu," zavrčal na neho Lucius. „Ináč sa postarám o to, aby si sem už nikdy viac nedokázal vkročiť."

„Bože, prestaň, len som sa kúsok zabával."

Lucius schmatol Leah za rameno a obrátil ju k sebe. „Pobozkala si ho?" zatriasol s ňou.

Začervenala sa a odvrátila pohľad: „Nie."

Nestihli. Škoda.

Prevrátil očami a potom vzdychol. Hodil na stôl v kabinete svoju tašku a odsunul starú čalúnenú stoličku.

„Takže si predsa prišla. Si pripravená sa rozprávať?"

„Som," odvetila.

„Fajn. Tak teda spusti," otočil sa k nej na stoličke. „Ale mysli nato, že do začiatku vyučovania nám zostáva iba štvrťhodinka."

„Dobre," nadýchla sa. „Takže poďme asi pekne od začiatku. Tá vec, čo ma včera v noci napadla, bol vraj démon?"

„Áno."

Super... Nemohol by tie svoje odpovede troška viacej rozvíjať?

„Takže hovoríte, že démoni akože existujú."

„Nielen akože. Oni naozaj existujú."

To bolo všetko? Celkom ju to prekvapilo. Očakávala, že bude mať pripravenú nejakú dramatickú reč. Si čarodejník, Harry, alebo tak nejako. Alebo aspoň také realistické: ty musíš byť už načisto šibnutá. Nedočkala sa ani jedného z toho.

Neveriacky pokrútila hlavou. Potom si spomenula na dievča s líščími ušami. Videla ju predsa premeniť sa na človeka. Ako si jej vlastný mozog mohol po tom všetkom dnes myslieť, že sa jej to iba zdalo, alebo že to malo nejaké logické vysvetlenie?

„A to dievča... Sú tie jej uši a chvosty pravé?"

Seth sa zachechtal: „Ak si myslíš, že to bola nejaká roleplay, tak sa mýliš. Je to skutočné."

Leah znova pokrútila hlavou: „Ako môžu vôbec démoni existovať?"

„Nato, že si sa práve jedným takmer nechala oklamať, si celkom pochybovačná," Lucius nadvihol obočie.

„Čo?" Pozrela na Setha sediaceho v kresle, ktorý na ňu s úsmevom zamával. „Seth je démon?"

„Seth je inkubus," tentoraz to bol Lucius, kto si vzdychol a pretrel oči.

Zjavne sa mu nepáčilo, akým smerom sa uberal tento rozhovor. Akoby ho omrzelo, že dáva súkromnú hodinu z okultizmu školáčke, ktorá je taká hlúpa, že to nedokáže pochopiť.

Ale ona o inkuboch niečo čítala. Teda, počula to slovo a vedela, že to je zrejme nejaký démon. No to bolo všetko. Viac ju zaujímali duchovia a anjeli, než démoni. Bytosti zla boli príliš strašidelné a ona sa ich odmalička bála.

„Čo je inkubus?"

„Inkubus je démon, ktorý sa živí sexom so svojimi obeťami."

Leah sa začervenala. Rovnako ako o démonoch, aj o sexe rozprával otvorene. Bolo jej to nepríjemné. Ako vôbec dokáže o niečom takom hovoriť s maximálne kamennou tvárou? Čo pri tom necíti ani len kúsok hanby? Ona by sa, naopak, teraz najradšej prepadla do pekla.

„A-ale," prehrabla si vlasy a skákala pohľadom medzi učiteľom na stoličke a démonom rozvaleným v kresle. „Prečo ho nikto nevyženie?"

Seth sa rozosmial: „Pochopila by si, keby si so mnou spávala, Leah."

„Takže vy dvaja spolu spávate?" opýtala sa.

Seth vybuchol hurónskym rehotom. Videla, ako Lucius skrivil tvár od hnusu a vzápätí kabinetom preletel záblesk strieborného ostria. Démon sediaci v kresle sekol rukou vo vzduchu a zachytil dýku do svojej dlane. Leah videla, ako sa špic zaboril hlboko do jeho končatiny a prišlo jej nevoľno.

Seth druhou rukou vytrhol nôž von z dlane a so zaťatými zubami ho vrhol naspäť na Luciusa. Leah s otvorenými ústami sledovala, ako čepeľ hladko pristála na jeho ruke bez toho, aby ho poranila. Utrel jej zakrvavenú čepeľ do papierovej vreckovky, ktorú vytiahol z nohavíc, a potom ju zahodil do koša.

Kým ukrýval svoju dýku do puzdra, ktoré mal ukryté pod svetrom, Leah obrátila pohľad na Setha. Práve bola svedkom toho, ako mu prebodol ruku. Nemal ten nôž vytiahnuť von. Teraz musia zastaviť krvácanie a vyčistiť ranu. Rovnako ako to len pred chvíľkou urobila ona. Ale Seth si z toho nerobil ťažkú hlavu.

Párkrát sa pozrel na svoju zakrvavenú dlaň a potom sykol po Luciusovi: „Vieš, že rany po tvojej čepeli sa hoja ťažšie."

„Tých pár sekúnd navyše ťa nezabije," odsekol mu.

„O čom to tu rozprávate?" nechápala Leah. „Musí ísť k doktorovi. Čo ak mu to budú musieť zašiť?"

Lucius mykol hlavou k Sethovi a ten pochopil jeho signál. Podišiel k Leah a potom jej ukázal svoju prebodnutú dlaň.

„Tak sa nato pozrite odborným okom, pani doktorka," zavtipkoval. „Ak poviete, že treba ísť na pohotovosť, tak ihneď pôjdem."

Leah pokrútila hlavou a potom opatrne vzala jeho ruku do dlaní. Krv už stihla uschnúť na jeho ruke, no fľak bol menší, než si predstavovala. Troška mu pohla prstami a očakávala, že sa uprostred dlane otvorí obrovská diera, no jeho pokožka bola hladká a neporušená. Po jeho zranení nebolo takmer ani stopy.

Leah mu pustila ruku a ustúpila. Kdesi uprostred toho všetkého začínala chápať, že na tomto svete existujú veci, o ktorých doteraz ani len netušila. Veci, o ktorých bolo možno lepšie nevedieť.

Svet sa s ňou zakrútil.

„Nieže zase odpadneš," začula Luciusa.

„Som v poriadku," natiahla pred seba ruky, aby si medzi ním udržala odstup a potom urobila pár neistých krokov.

Obaja muži sa na ňu pochybovačne pozreli.

„Okej, možno si na moment potrebujem sadnúť," zamrmlala.

Posadila sa do kresla, v ktorom len pred chvíľkou trónil Seth.

Všetky tie príbehy o démonoch, duchoch a anjeloch. Všetky svedectvá ľudí, ktorým nikto neveril, boli naozaj pravdivé. Pred očami mala ten strašidelný prízrak, ktorý ju prenasledoval. Obávala sa, že sú to iba halucinácie, že ju klame vlastná myseľ. Že nič také v skutočnosti neexistuje. Zdalo sa však, že tieto bytosti sú už dávno súčasťou spoločnosti. Bolo to ohromujúce.

„Máš pre ňu slabosť?" opýtal sa Seth.

Lucius po ňom strelil zlostným pohľadom.

„Nevymazal si jej spomienky zo včera a teraz jej tu vykladáš o démonoch."

„Nie je jedno, čo jej poviem? Práve preto, že som ich ešte stále nevymazal?"

„Čo?" Leah zavrtela hlavou. „Nie, počkajte. Prišla som sem, lebo potrebujem pomoc."

Lucius na ňu pozrel.

„Sethovi som rozprávala o tom, že ma prenasleduje prízrak. Ten prízrak, ktorý som nakreslila do zošita. Ktorý ste videli v odraze. Nie je to iba náhoda, som presvedčená o tom, že ide naozaj po mne."

Natiahla ruku, aby im ukázala porezané predlaktie, no keď naň pozrela, po rane nebolo ani stopy. Zažmurkala a prstami prešla po svojej pokožke. Jasne si spomínala, že jej prízrak urobil na ruke zárez, akoby mal namiesto svojho pazúra skalpel, no keď teraz hľadala dlhú ranu, uvidela len škrabance, ktoré jej tam zanechali črepy z rozbitých okien zo včera.

Dávalo to zmysel. Prízrak jej nevedel ublížiť, vždy sa predsa zjavoval v iných svetoch, nikdy nie v tomto.

Ohla ruku a stiahla rukávy zo svojej mikiny naspäť k zápästiam. Zdalo sa, že nikto si jej šaškovanie s predlaktím nevšímal. Lucius si medzitým pripravoval učebnice na svoju vyučovaciu hodinu. Zdalo sa, že Seth jej už nemieni venovať ďalšiu pozornosť. V ruke držal smartfón a jeho prsty behali po displeji ako šialené. Démon, ktorý dokáže narábať s moderným mobilom? Neslýchané...

Prvé zvonenie, ktoré k nim doľahlo z chodby, im oznámilo, že do začiatku prvej vyučovacej hodiny zostáva iba päť minút.

„Čo ešte o ňom vieš?" opýtal sa jej Lucius.

Leah premýšľala. Nemohla mu povedať všetko. Nechcela. To, čo sa stalo medzi nimi a Romaine pochovala vo svojom vnútri a dúfala, že to nikdy nebude musieť niekomu rozpovedať.

„Vlastne už nič," zaklamala.

„Môžem sa za teba zbaviť toho prízraku, no musíš mi povedať, či si ochotná zaplatiť protihodnotu."

Leah si zahryzla do jazyka. Samozrejme, pán Hayden jej predsa už včera v noci „láskavo" vysvetlil, že všetko robí až po tom, čo sa dohodnú na platbe.

„Nemám veľké vreckové," povedala. „Netuším, koľko to bude stáť, no ak bude treba, nájdem si brigádu a..."

„Možno nebudeš potrebovať peniaze," odpovedal, keď narovnal kôpku učebníc na okraji stola a znova sa zaň posadil. Obrátil svoju hlavu k Leah.

„Čo teda chcete?" opýtala sa.

„Problém je, že netuším, koľko celá táto vec bude stáť. Nevieš mi o tom prízraku nič povedať a ja preto neviem, či je skutočne nebezpečný a čo by som si mal za jeho zabitie pýtať. Neviem určiť hodnotu nášho obchodu predom.

Možno to teraz znie ako banálna záležitosť, ale môže sa stať, že keď to začnem vyšetrovať, zistím, že v skutočnosti sa jedná o úplne inú bytosť. Čo ak bude omnoho nebezpečnejšia? Môžem tým ohroziť dokonca sám seba."

„Nemôžeme sa na tom dohodnúť neskôr, keď zistíte, čo je zač?" opýtala sa Leah.

Dúfala, že to bude jednoduchšie. Myslela si, že Lucius skrátka ten prízrak odoženie a celá vec tým bude uzavretá. Nechcela, aby začal pátrať po minulosti.

„Nič iné nám zrejme ani neostáva. Ale nech ti ani nenapadne, že sa ti z toho podarí vyvliecť."

„Zaplatím to."

„Aj po zasklení všetkých okien vo vašej triede?"

Zahryzla si do pier. Vôbec netušila, či jej oco zaplatí za všetky tie rozbité okná. Ak sa k tomu pridá ešte aj dlh u dejepisára, môže si tie brigády zháňať rovno dve. Nebolo by to o tom, že sa jej nechcelo robiť. Problémom bolo, že ona to nezvládala. Kvôli migrénam a nedostatku spánku mala problém normálne fungovať. Práca si vyžadovala plnú pozornosť a sústredenie. Tieto dve veci jej práve veľmi nešli.

„Skúsme to teda ináč. Dohodneme sa, že keď sa za teba zbavím toho prízraku, budeš mi dlhovať láskavosť."

Leah nadvihla obočie, pripravená oponovať. Nemala ani šajnu, čo také by si od nej mohol vypýtať. Čo ak to bude nejaký úchyl? Potom si ale spomenula na jeho búrlivú reakciu na Sethovu poznámku zo včera a uvážila, že niečo také by asi od nej nikdy nechcel. Tak či onak, bolo to riskantné. Čo ak bude musieť urobiť niečo, čo nechce? Znelo to ako zmluva s diablom.

Mala však vôbec na výber? Spomenula si na Sim a Jacoba. Maine išla po nich, to bolo jasné. Rozhodla sa povstať z hrobu, aby sa im pomstila zato, čo jej urobili. A oni dvaja boli teraz na rade.

„Dobre teda. Láskavosť zato, že ma zbavíte toho prízraku."

„Veľmi dobre. Príď dnes večer za mnou a dohodneme sa, ako ďalej. Zatiaľ by si mala ísť domov," prehovoril Hayden. „Ak ťa ten prízrak skutočne prenasleduje, bude fajn, keď na seba nebudeš upútavať pozornosť. Pôjdeme za tvojou triednou, zavolá tvojim rodičom. Povieme jej, že ti je nevoľno. Máš niekoho, kto by ťa mohol prísť vyzdvihnúť?"

„Oco je v práci."

„Možno by si mohol na moment odskočiť, aby ťa doviezol domov."

„Nechcem ho obťažovať," povedala.

Nebola to celkom pravda. Nechcela, aby mu zavolala triedna, že je s ňou zle po tom, čo na neho vyskočila, že nie je šialená a je v pohode. Aby ju viezol zo školy domov po tom, čo roztrieskala všetky okná na triede.

Ale našiel by sa tu niekto, kto by ju vďačne odviezol. Cedric. Bolo by to z jej strany iba obyčajné využívanie. No v tomto momente jej to pripadalo ako najlepšie riešenie. Určite to pochopí. Áno, takto to urobí. Asi to tak bude najlepšie.

„Možno by sa niekto našiel," povedala napokon.

„Kto?"

„Môj priateľ."

„Má frajera?" zamiešal sa do toho Seth a potom sa k nej obrátil. „Už ste spolu spali?"

Leah očervenela.

„Vypadnite z môjho kabinetu. Obaja!"

Keď dejepisár naštvane treskol za nimi dverami, Leah si prehodila cez plece svoju tašku a obrátila sa k Sethovi: „Prečo do neho vždy tak vŕtaš?"

„Snažím sa len nejako rozptýliť. A odjakživa sme sa nemali radi."

„Prečo ste teda spolu?"

„To je príliš dlhý príbeh, maličká. A hoci mi budeš tvrdiť, že nenávidíš rozprávky, budeš si priať, aby sa diali v skutočnosti."

Jeho kúzlo bolo preč a teraz sa k nej správal i on, akoby bola iba malé dieťa.

„Viem, že život nie je ľahký a šťastných koncov sa dočká iba málokto," povedala mu.

Nepýtal sa na detaily.

Zišla dole po schodoch, aby mohla prejsť do zborovne. Dúfala, že pán Hayden sa tam zastaví tiež a podporí jej falošnú teóriu o tom, že jej je dnes nafigu.

„Seth," spomenula si zrazu. „A prečo vlastne..."

Zvrtla sa, no Seth tam nebol. Akoby sa vyparil.