„A potom odpadla?" začula neznámy smiech. „Čo si jej spravil?"

„Videla ako rozčesol Fizzou hlavu démonovi. To by vydesilo akúkoľvek stredoškoláčku."

„Ty si tam bola?" rozoznala učiteľov hlas. „Prečo si jej nepomohla, ty jedna naničhodná pomocnica?"

„Nechcela som ti kaziť tvoju hrdinskú chvíľku," chichot bol príliš blízko nej.

Uvedomila si, že jej je veľmi teplo. Pohla končatinami a zavadila o čosi huňaté a ťažké. Zrejme nejaká prikrývka.

„Preberá sa," povedal ten ženský hlas pri nej.

Leah zaklipkala očami a potom ich otvorila.

„Si v poriadku?" Lucius Hayden sa skláňal priamo nad ňou.

Leah slabo prikývla a potom sa posadila. Ťažká prikrývka jej zabraňovala v pohybe, chcela ju odstrčiť preč, no tá sa potom samovoľne zdvihla a zavrtela vo vzduchu.

Leah videla ako sa jej pred očami mihli dva obrovské huňaté chvosty a keď sa otočila, zistila, že po celý ten čas neležala v posteli, ale na koberci chrbtom opretá o mohutné zviera. Hoci mala čierny kožuch, dva chvosty a veľkosť gauča, nemohla si pomôcť, pripomínala jej líšku.

Leah vytreštila oči a otvorila ústa, aby zo seba dostala ďalšiu vlnu kriku, no jeden z huňatých chvostov jej vrazil do úst a ona sa takmer pridrhla dávkou hustej srsti.

„Upokoj sa, prosím ťa," jej učiteľ si nervózne prehrabol vlasy a potom o pár krokov ustúpil.

„Hovoril som ti, že urobí scénu. Tínedžerky sú hysterické," začula ďalší mužský hlas.

Leah odstrčila chvost zo svojej tváre a konečne sa nadýchla vzduchu. Kým vypľúvala zo svojich úst dlhé chlpy, líška spoza nej vstala a potom prešla k učiteľovi. Jej silueta na stotinu zasvietila a zmenšila sa, až kým vedľa neho nestálo mladé ázijské dievča. Jej vlasy boli rovné a tmavé. Leah chvíľku spracovávala túto informáciu a premýšľala nad tým, že sa jej zrejme sníva ďalšia blbosť, kým si nevšimla, že i dievča malo vo svojich vlasoch dve špicaté hnedé uši a dva chvosty jej stále ihravo povievali okolo pása.

„Čo je toto za deň?" dostala zo seba zúfalým tónom.

Osadenstvo v obývačke domu jej učiteľa sa rozosmialo.

Lucius Hayden si sadol do kresla oproti nej a ležérne prekrížil svoje nohy.

„Keď si predstavím ten rozruch z dnešného rána, asi to nie je tvoj najšťastnejší deň v živote," povedal jej.

Kým sedela na zemi a neveriacky na neho hľadela, podišla k nej mladá žena. Na rozdiel od líščieho dievčaťa, mala táto žena pokožku farby mlieka a jej vlasy boli zlaté ako med. Držala pred ňou tácku so šálkou horúceho čaju.

Leah si ju opatrne vzala a potom si k nej čuchla. Cítila iba citrónovú vôňu medovky a omamný harmanček.

Spomenula si na čašu a víno, odtiahla šálku od svojej tváre.

„Nech sa najprv napije ona!" ukázala na líšku.

Dievča prešlo k nej a vzalo si od nej šálku. Napilo sa čaju a potom začalo prskať.

„Je horúci," zakvílila a šálka jej takmer vyletela z ruky.

Leah si ju teda pre istotu vzala a použila ju zatiaľ aspoň ako ohrievač pre svoje dlane, ktoré znova rapídne strácali svoju teplotu.

„Prečo by sa bála napiť čaju od svojho učiteľa?" filozofovalo líščie dievča.

„Netuším," pokrčil jej učiteľ plecami. „Ale podľa toho trička, čo má na sebe, by som si to vedel domyslieť."

Leah sklonila pohľad na svoju hruď a zistila, že má ešte stále na sebe to otrasné čierne tričko, ktoré dostala od členov sekty. Položila šálku na zem a rýchlo ho zo seba strhla. Mala pod ním oblečené ešte tielko, tak si povedala, že radšej znesie troška chladu. Nechcela mať s tými ľuďmi nič spoločné.

„Myslel som, že bude striptíz," uťahoval si z nej muž zvalený na gauči vedľa kresla.

Južanský typ ako vystrihnutý z časopisu. Opálená tmavá pokožka, čierne vlasy a čokoládové oči. Práve sa lenivo škrabal na bruchu a odhalil tak vypracované tehličky. Leah sa zakrútila hlava. Myslela si, že takí existujú iba vo filmoch a na fotografiách značky Calvin Klein.

„Chceš sa dívať na vyzliekanie sedemnásťročnej školáčky? Dokážete byť takí nechutní," pokrčil nosom Hayden.

„Osemnásť!" vyhŕkla Leah. „O dva týždne budem mať osemnásť!"

Otrávene prevrátil očami, ale muž na gauči sa zasmial a posadil.

„To je už takmer dospelá, Lucius."

„Šibe ti? Prestaň zo mňa robiť nejakého úchyláka."

Hašterili sa ako dva psy.

„Vysvetlí mi niekto, čo sa tu teda stalo?" spýtala sa. Keď si spomenula na tú bytosť, po koži jej prebehol mráz a ona si objala ramená. „Čo bola tá vec, ktorá ma napadla? Vyzerala ako človek, ale nebola."

„Kým si bola na zastávke, napadol ťa démon."

„Démoni predsa neexistujú," odvetila Leah automaticky. „Všetko sú to iba..."

„Iba čo?" opýtala sa jej líška.

Bolo dosť ťažké sústrediť sa na slová a klamať samú seba, keď pred jej očami stálo dievča, ktoré si vrtelo chvostami ako mačka, čo sa chystá skočiť po svojej obľúbenej hračke.

Leah bola rada, že sedí na zemi, predpokladala totiž, že by sa jej asi znova podlomili kolená.

„Keď som ťa nechal po škole, v skutočnosti som sa ťa chcel opýtať na tú kresbu. Potom sa tam ale nasáčkovala tá otravná Edwardsová, tak som stratil príležitosť. Ale tá vec, ktorú si nakreslila, stála pri školskej bráne, keď si sa ma na ňu pýtala. Videl som ju."

Leah pokrútila hlavou: „Ale povedali ste, že ju nevidíte."

„Myslím, že obaja veľmi dobre vieme, čo sa môže stať, pokiaľ začneme tvrdiť, že máme halucinácie."

Leah zmĺkla.

„Nie si blázon."

Leah tým zaskočil. Bol to presný opak toho, čo si nahovárala.

„Všetky tie veci, ktoré sa ti stali, sú zrejme skutočné. Všetko to, čo vidíš tu na tomto mieste, je skutočné. A teraz ťa vezmem domov. Je dosť neskoro, tvoji rodičia sa o teba isto strachujú. Tvoj telefón vibroval po celý čas ako splašený."

„Č-čo mám povedať otcovi?" zakoktala Leah.

„To je už na tebe," povedal jej. „Ale bude rozumné nezmieňovať sa o veciach, ktoré pre ostatných ľudí nie sú bežné."

Potom nechal jej nedopitý čaj čajom, autom ju odviezol pred sídlisko. Nervózne klepkal prstom po volante, kým stáli na okraji cesty, ale Leah ešte nebola pripravená a schopná pohnúť sa. Sedela omráčená na sedadle spolujazdca. Cez otvorené okienko dnu povieval vánok. Doprial jej čerstvý vzduch, pretože sa bál, že by mohla opäť odpadnúť.

Obrátila k nemu tvár a znova si ho premeriavala. Ešte pred pár dňami si myslela, že to je nejaký nafúkaný idiot, no teraz sa na neho dívala úplne inými očami.

Leah nevedela, kde začať. Za posledné tri dni sa toho udialo toľko, až strácala pôdu pod nohami vždy, keď si nato spomenula.

„Potrebujem sa vás niečo opýtať," podarilo sa jej napokon zo seba vysúkať.

„Nechajme to radšej na inokedy," povedal jej. „Myslím, že potrebuješ nejaký čas, aby si to všetko dokázala stráviť. Ak sa rozhodneš, že potrebuješ moju pomoc, príď za mnou do kabinetu a môžeme sa dohodnúť na cene."

„Na cene?"

„Cene mojich služieb, samozrejme. Myslíš si, že riskujem svoj život len tak zadarmo? Z dobrej vôle?"

Aha. Hrdinovia zjavne neexistovali. Znova bola naivná. Otvorila dvere a konečne sa jej podarilo vytackať von. „Dobrú noc," rozlúčila sa s ním.

„Dobrú," zakričal jej cez otvorené okienko. „A Blackbournová, nezabudni si zajtra domácu úlohu z dejepisu!"

Staré auto zachrčalo a zmizlo v diaľke. Leah sa za ním chvíľku dívala a potom sa otočila k bytovke. Roztrasenými rukami otvorila presklené vchodové dvere a vyviezla sa výťahom na ich poschodie. Schody by po dnešnom dni určite nezvládla. Odomkla dvere bytu a vstúpila do chodby. V kuchyni sa svietilo.

„Volali mi zo školy," ozval sa ihneď otec namiesto privítania.

Zdalo sa, akoby jeho život pozostával iba z chodenia do práce a čakania na Leah. Vždy, keď prišla domov, sedával v kuchyni a bolo jedno, koľko bolo hodín. Akoby nemal vlastný život.

„Volala mi učiteľka. Povedala mi o tých oknách."

„Tie okná sa rozbili samé!" vykríkla ihneď na svoju sebaobranu. „A mne najprv ráno tvrdila, že to celé zaplatia z fondov na opravy, ale napokon to celé hodili na mňa."

Neveril jej. Prečítala si to z jeho očí. Čosi vo výraze tváre jej napovedalo, že tentoraz zašla priďaleko. Hoci v skutočnosti naozaj za nič nemohla. Nemalo zmysel pokúšať sa bojovať.

„Nemusíš to platiť," povedala a sklonila hlavu. „Ja... ja to zaplatím. Nájdem si brigádu."

„Nechaj to tak, Leah."

Leah vzlykla a zmizla v izbe. Otec zhasol v kuchyni a odišiel do svojej postele. Netušil, kedy sa veci stihli takto pokaziť, no za všetko vždy mohol Krvavý spln.