Postavil som sa z postele, aby som svoju teóriu potvrdil. A noha? Bola úplne v poriadku. Vôbec ma nebolela a nič na nej nebolo. Okej...toto je ten NAJDIVNEJŠÍ deň aký som kedy mal. Čo sa to tu sakra deje-

Všetky obväzy som mal už dávno dole a prekvapene som sa otáčal okolo svojej osi. Nikde nič. Žiadna kamera ani žiadny človek ktorý by sa mi práve smial. Všetko bolo rovnaké. A všade bolo zvláštne ticho. V niektorej tej menšej časti mojej duše ma to ticho desilo. Alebo iritovalo? Ťažko povedať. Ale jediné čo môžem potvrdiť je to, že som zmätený.

Vážne sakra zmätený.

Prišiel som pomalými krokmi ku skrini, akoby ma mal každou chvíľou niekto napadnúť a zakričať "prvý apríl!" Aj keď je August. Ale koho to zaujíma. Vybral som si zo skrine čierne tepláky a čierne tričko. Samozrejme že som si vybral aj koženú bundu. Vonku je viac než dvadsaťpäť stupňov, ale mne to nevadí. Chcem totiž naštvať Yoongiho. Aby tu samozrejme že nebola taká nuda ako vždy.

A viem, že sa ku mne Jimin ešte s radosťou pridá.

Rýchlo som sa začal prezliekať. Celkom ma desilo že ma už nič nebolelo a že moje telo vyzeralo ako predtým. Ako pred pádom z tých strmých schodov. Skôr nebolí vôbec strmé, to som len ja bol grambľavý. Ale na niekoho to zhodiť musím, nie?

Keď som bol prezlečený, tak som vyšiel z izby. Nebola zamknutá, čo je úspech. Že by si konečne všetci okolo mňa oddýchli a rozhodli sa mi začať dôverovať? Pche. Aj tak raz utečiem. Keď si získam ich všetkú dôveru a nebudú si myslieť že by som utiekol. A potom čo? Bum! A budem preč. Ľahké ako facka.

Pomalými krokmi som si to namieril do drevenej kuchyne. Tipoval som že tam bude Gi. A on tam vážne bol. Varil niečo na jedenie a Jimin mu poskakoval okolo nôh. Vyzeral ako pes. Otravný pes. Yoongleášovi to asi nevadilo a celý čas sa usmieval. Fuj, ble, až moc sladké na moje priority. Urobil som krok do kuchyne, kde si ma ihneď všimol Jimin.

,,No dobré ráno Šípková Ruženka." Zaškeril sa a Gi si furt varil. Začal na surovo ignorovať. Aké to šľachetné gesto od neho.

,,Moc dobré ráno. Čo bolo v tom čaji co mi tvoj naničhodný priateľ doniesol?" Prehodil som kľudným hlasom a prišiel som ku linke, kde som si vzal len mlieko a guličky do mlieka. Z rúk som vzal Gimu misku a priblblo som sa na neho zaškeril. Kokot, len ma spražil pohľadom. Však počkaj Yoongles, naša válka len práve teraz začína. Nehodlám sa vzdať. Môj úhlavný nepriateľ a protivník. No poď, fight! Na férovku! Pff, vyhral by som.

,,Len cukor a sirup. Myslím že nič iné. Však láska?" Jimin sa pozrel na toho zmrda čo práve varil a nevenoval nám absolútne žiadnu pozornosť. Pff, tak nevychovaný. Musel som nad ním zakrútiť hlavou. On je tak nezodpovedný.

,,Čo ja viem, možno som tam dal jed pre krysy. Možno som tam dal uhorky, kondóm. Nikdy nevieš." Ozval sa Yoongles a mykol plecami. Ohohooh, tak on chce vojnu? Dobre. Má ju mať. Yoongleáš vs Baekhyun, kto vyhrá? No samozrejme že on to nebude.

,,Ja ťa vážne nenávidím, Yoongretén" moje ústa to zo seba dostali samé a ja sám som bol prekvapený akú skvelú mám dnes náladu. Ach jaj, to je pocit. K nezaplateniu. Myslím, že mi dnes náladu nepokazí nič. Možno tie jeho hrozné raňajky a ich otravné ksichty, ale to je len taký menší zádrhel. Nič čo by sa nedalo vyriešiť. Keď o tom tak premýšľam, tak som bol dnes naozaj vtipný. A stále som, samozrejme.

,,Je to vzájomné, Baekkot." Musel po mne opakovať a zladiť moje meno s nadávkou. Wow Yoongles, boduješ. Vážne múdre dospelé správanie. Pff, tak detinské.

,,Okej" to bolo jediné čo som zo seba dostal a urobil som si guličky s mliekom. Urobil som si k tomu aj kakao. To som už dlho nemal. Niečo cez dva roky. Plus-mínus. ,,A ako ti je, Baekhyun?" Opýtal sa ma opatrne Chim. Na jeho otázku som len mykol plecami.

,,Asi fajn. Neviem. V rámci možností. Vďaka za opýtanie. Ale nemusíš sa pýtať a hrať sa na skvelého kamaráta. Stále sme rivali. A vždy budeme, Minie" svoj monológ som zakončil mrknutím na Jimina. Ano, snažil som sa vytočiť Yoongiho. A úspešnosť? Sto jedna percent. Tá jednotka tam je pre istotu. Veď viete, omylom. Alebo ako poistka. Nikdy neviete koľko percent ešte počas dňa strhnete. Hold, popis môjho života.

Stále idem hore a dole. Ako na húsenkovej drahé. Ale popravde? Už ma to nebaví. Stále to isté. Bleh, stereotyp. Chcelo by to niečo zaujímavé. A Boh ma ihneď vypočul. Jiminovi zazvonil telefón, ktorý samozrejme zdvihol. Pff, puntičkár. Po chvíli sa na nás dvoch otočil s nečitateľným výrazom na tvári. A ja som si myslel že sa vo mne nikdo v tej chvíli krvi nedoreže. Moja všetká nálada bola rázom preč, a nahradil ju strach. Jimin si nás oboch prezrel a potom pohľadom zakotvil na mne.

,,Chanyeol si po teba dnes príde." To bolo posledné čo som počul pred tým, než sa mi zahmlelo pred očami a moje telo ovládol strach. Bol som nahraný. Jedna situácia a zmení mi úplně celý pohľad na deň. Čo som komu kedy urobil...