,,Hej Chanyeol, počuješ ma?" Zatriasol so mnou Lay. Počul som ho, ale nedokázal som sa na neho otočiť.

Chytil som sa za hlavu, a privrel oči. Šum v hlave bol dosť silný, a tak som sa nedokázal na nič iné sústrediť, iba na to, že niečo nie je v poriadku. Nikdy sa mi takéto niečo nestalo.

Vstal som od stola, a s tichým ospravedlním sa, som vybehol von z miestnosti. Šum stále pretrvával, a začalo mi v hlave búšiť. Hrýzal som si peru, a oprel som sa o stenu. Nebola to bolesť, ale skôr nepríjemný pocit v hlave.

,,Chanyeol,pozri sa na mňa, hej, to som ja, Lay," zdvihol mi hlavu, a pozrel sa mi do tváre. Snažil som sa zaostriť, ale nejak extra mi to nešlo.

,,Čo je s tebou? Čo sa deje? Vnímaš?" Ja viem že chcel aby som odpovedal, ale nešlo to. Nemohol som.

Chytil mi tvár do dlaní, ale aj tak nič.

Zviezol som sa po stene dole, a zo šumu, sa stal obraz. Nevedel som kto to je, pretože som videl iba útržky.

Zavrel som oči, a snažil som sa sústrediť iba na obraz. Lay bol ticho, a len ma hladkal po pleci aby som sa upokojil. A mám povedať pravdu? Dosť mi to pomáhalo.

,,Zhlboka dýchaj, to bude v poriadku," stále ma hladkal.

Iba som prikývol, a zrazu sa mi zaostril obraz. Videl som chatu. Okolo chaty bol les, a ohnisko. Chvíľu mi trvalo kým som zistil koho tá chata je. Obraz sa mi znova zmenil, a bol som v nejakej izbe. Kde bol...Baekhyun? Zamračil som sa, keďže ležal na posteli, a bol spútaný.

Znova sa mi zmenil obraz, a tentokrát som videl Yutu? Ktorý bol nad Baekhyunom, ktorý plakal a prosil. Nič sa zatiaľ nedialo, len som videl znova útržok.

Bol bez trička, pripútaný, a Yuta ho bozkával na hrudi. Chcel som vidieť viac, ale obraz sa rozplynul vo chvíli, keď som počul Baekhyunov výkrik, a následne moje meno.

Obraz sa zmenil, a ja som konečne mohol zaostriť na osobu predo mnou.

,,Chanyeol" opatrne ma oslovil, a dal mi ruky na spánky. Za chvíľu ich stiahol späť.

,,V-videl som, útržky, Baekhyun, Yuta, posteľ-" mrmlal som, a nič som nechápal. Čo sa to práve stalo? Ja som mal vidinu?

,,Chanyeol, konečne sa to u teba prejavilo" úľavne sa usmial, a ja som sa na neho nechápavo pozrel.

Čo sa mi prejavilo? Čo sa to práve stalo?

,,Čo sa mi prejavilo? Čo to bolo? Prečo? Čo sa mi má prejaviť?" Snažil som sa popadnúť dych, a zdvihnúť sa zo zeme. Ale krútila sa mi mierne hlava, tak som radšej zostal na zemi.

,,Všetko ti vysvetlím, len mi povedz, čo si videl?"

,,N-no" snažil som sa spomenúť, ale aj tak som to nechápal.

,,Baekhyuna, moja hračka, bol na posteli, zviazaný, a nad ním bol môj švagor, Yuta, čo sa to deje?" Očami som behal po jeho tvári, a snažil som sa nájsť vysvetlenie. Ale nič som nenašiel. Chladná maska, ako inak.

,,To je teraz jedno, musíš zavolať niekomu kto je pri ňom, Baekhyun je v nebezpečenstve" s týmito slovami mi pomohol vstať zo zeme.

Ďakovne som sa na neho pozrel, a ihneď som vytiahol mobil. Začal som pochodovať sem a tam, na čo má Lay zastavil. Pozrel som sa na kontakty v telefóne, a vytočil som Jiminove číslo.

Hovor: Jimin/ Chanyeol

,,Áno?"

,,Jimin, ihneď bež za Baekhyunom, je v nebezpečenstve, nepýtaj sa ako to viem, proste bež, a rýchlo."

,,Na čo? Je v pohode, je doma s Yutom"

,,Práve že to, Yuta ho má v pláne znásilniť, bež tam, a je mi jedno čo práve robíš, bež!"

,,Dobre dobre dobre, kľud, už tam s Yoongim ideme."

,,Vďaka, a keď už tam budeš, tak vyhoď Yutu niekde do riti, proste ho zabi. Je mi jedno ako, ale nech trpí." Zavrčal som.

,,Je mi to jasné, a povieš mi už čo sa stalo? Ako vieš že je v nebezpečenstve?"

,,Ja neviem, proste som mal menšiu vidinu? Asi? Netuším, nie je to jedno?"

,,Chanyeol, ono sa u teba asi prejavil-"

Chcel pokračovať, ale prerušilo sa spojenie, a vyplo mi mobil.

No to si snáď robíš srandu!

Zavrčal som, a kopol som do steny. Skurvený signál a batéria! Skryl som si mobil do vrecka.

Otočil som sa na Laya, ktorý sa na mňa pozeral ako na zjavenie.

,,Čo je?" Nechápavo som sa na neho pozrel.

,,Chanyeol, tvoje oči, oni sú-" vytiahol si z vrecka menšie zrkadielko, a tak som sa do neho pozrel.

Čo to kurva-