Chanyeol:

Ihneď ako som vošiel dnu, ma privítal ten otravný hlas Seungmina.

,,Pane, trochu mešká-" to sa mi práve snaží vynadať? Pozrel som sa na neho vražedný pohľadom, a ihneď stíchol. Spokojne som sa usmial, a odišiel som od neho.

Ešte ma tu bude buzerovať nejaké decko, nie? Nech si skočí do žumpy, a mne dá pokoj. Mňa tu nikto buzerovať nebude, a nie to ešte nejaké malé decko, ktoré je pozíciou úplne inde než ja. Pokazí mi náladu, a ešte ma tu mieni sekírovať? No tak to nie, to mu spočítam, nech si ma neželá keď sa mi dostane pod ruky.

Šiel som si ešte do kuchynky po celú fľašu vody, a jeden pohár. Otočil som sa na päte, a odišiel som z kuchyne. Vošiel som do dlhšej chodby, cez ktorú som prešiel až na jej koniec. Fajn Chanyeol, to zvládneš, len kľud, a nikomu sa nič nestane. Nadýchol som sa, a ruku som potiahol ku kľučke.

To zvládnem, je to len zasadnutie. Čo sa môže pokaziť? S touto myšlienkou, som vošiel dovnútra.

,,Pane, meškáte" ozval sa hneď ako prvý Seungmin.

,,Nejaký problém, Seungmin?" Prešiel som si ho pohľadom, a sadol som si na svoje miesto, za vrch stolu. Asi by som vám to tu mohol vysvetliť, že? Keby sa mi chcelo, ale nechce sa mi, takže vám to vysvetlím potom.

,,Ani nie, ale vy sám hovoríte, že nemáme meškať, inak sa môžeme s miestom rozlúčiť" preložil si nohu cez nohu, a založil si ruky na hrudi.

,,Tak vidíš Seungmin, meškal som ani nie dve minúty, a práve ty" jeho oslovenie som zvýraznil ,,ma ideš poučovať o tom, že som meškal? Práve ty? Fakt? Ten, ktorý mešká na každé stretnutie?" Zamračil som sa.

On iba sklopil pohľad, a bol ticho.

Búchol som do stolu.

,,Fajn, keď už sme si tu vyriešili tento menší problém, môžeme začať? Alebo má ešte niekto nejaký erotický problém?" Prezrel som si všetkých, a všetci boli ticho.

,,Myslím že nie, tak začneme." Vzal som si do ruky fľašu, a nalial som si vodu.

,,Všimol som si..." Nechal som odznieť vetu, a bol som chvíľu ticho.

,,Že mi tu v papieroch chýba dosť políčok. Dokážeš mi to vysvetliť, Jong Ho?" Pozrel som sa na neho.

,,E-ehm- n-no" bolo na ňom vidieť ako sa potí, a aký je nervózny. Musel som sa nad tým uchechtnúť.

,,No? Ako to, že vám ušli? Veď boli v klietkach! Prečo si ich nestrážite? Niekedy mi príde, že ste obaja neschopný." prešiel som si po špičke nosa, a nadýchol som sa. ,,A žiadne hlúpe výhovorky, inak si ma nepraj!" Zamračil som sa na neho, a hneď potom na Felixa, ktorý stál za ním.

,,So všetkou úctou, pane, nechcem byť drzý, vážne nie, ale ušli. Neviem ako, všade bola ochranka, všetky klietky bolí zamknuté, všade sú kamery, ale aj tak ušli" vysvetlil Jong Ho, a pozrel sa na mňa.

Povzdychol som si. Fakt sú nemožný.

,,Nepozrel si sa na záznamy? Určite to tam bude" môj tón hlasu už bol kľudnejší, ale stále som bol naštvaný.

,,Pozreli sme si všetky záznamy, ale na žiadnom to nie je zachytené, akoby sa vyparili."

Pozrel som sa na neho ako na zjavenie.

,,Akože vyparili?" Ešte raz som sa pozrel do papierov, ale nebol tam žiadny dôvod toho, ako ušli, alebo kadiaľ.

Jong Ho len mykol plecami, a tak sa ujal slova Felix, ktorý dal ruky na Jong Hove ramená, na čo sa Jong Ho len začervenal.

,,Na záznamoch nie je nič čo by dokazovalo, že ušli. Ale klietky sú prázdne, a oni tam nie sú. Kupci už sú nervózny, je to vážne unikátne zbožie, chytali sme ich roky, a oni utiekli. Nevieme ako, vážne nie, ale posnažíme sa tento problém vyriešiť, a nájsť ich za každú cenu, môžete sa spoľahnúť." Hladil Jong Ha po ramenách.

Prikývol som.

,,Dobre, myslím, že použili Luhana, s tým čo dokáže, určite ušli vďaka nemu." Môj plán bol, zavolať Kimovi, a on to vyrieši. S tým čo on má, a aké má kontakty, dokázal urobiť, a vyriešiť čokoľvek. A pokiaľ nevýjde tento plán, tak sa do toho pustím ja. A to sa nikomu páčiť nebude.

,,Tiež si myslím pane, vaše uvažovanie je naozaj dobré, dáva to logiku, mňa toto nenapadlo. Úprimne, som zabudol že ten malý toto dokáže. Pôjdeme to ihneď s Jong Hom vyriešiť." Celý čas bol vážny, a ani sa mu nedivím. V tejto práci musíte byť vážny, žiadne city. Žiadny úsmev. Inak zomriete. A to ja v pláne nemám.

,,Dobre, takže toto by bolo vyriešené, môžeme ísť ďalej, sadni si Felix."

Ten porozumel, a sadol si tak, že mal Jong Ha na kolenách. Ten sa začal ihneď červenať, ale snažil sa to skryť chladnou maskou. Ale úprimne? Vôbec mu to nešlo.

Usmial som sa nad nimi, a chcel som ísť riešiť ďalší problém, lenže sa mi zatočila hlava.

,,Si v pohode?" Opýtal sa ma Lay, ktorý sedel hneď vedľa mňa.

,,Hej, som" nadýchol som sa, a vzal som si do ruky pohár s vodou.

Lay mi niečo hovoril, ale nemohol som sa na to sústrediť. Nič som nepočul, len mi šumelo v hlave, a zrazu som niečo počul.

Baekhyunov hlas.

Ospravedlňujem sa, že časť nevyšla skôr, ale nemala som čas, a úprimne? Nemala som chuť písať, a tak som si urobila menšiu pauzu. Ale už budem viac aktívna, keďže teraz začína moja obľúbená časť príbehu ( ͡° ͜ʖ ͡°)