Nedávaj mu ho!

Svoje podvedomie som nepočúval, a už som stál pred ním. Svoju ruku natiahol k nožu čo mám v ruke, a chcel mi ho vziať. Ale môj pohľad padol na jeho brucho, a na nôž v mojej ruke.

Teraz alebo nikdy Baekhyun.

Keď som sa chcel natiahnuť k jeho ruke na znak toho že mu ho idem podať, tak som rukou škubol silnejšie, a nôž sa zabodol do jeho kože na bruchu.

Ihneď som od neho o krok odstúpil, a ruku som si dal na ústa.

Ja som ho bodol!

Začalo sa mi ťažšie dýchať, a moje srdce išlo vybuchnúť z toho strachu ktorý som pociťoval.

,,Ty skurvený bastard!" Yuta si chytil nôž za rukoväť, a nasadil bolestivý výraz.

Bež Baekhyun! Skôr než sa postaví!

Moje podvedomie mi nedalo pokoj ani v tejto situácii. Ale aj tak som sa vôbec nepohol. Nemohol som.

Čo som to preboha urobil? Chanyeol ma zabije...

Stále som sa na neho pozeral, a môj žalúdok sa pretočil na druhú svetovú stranu ihneď po tom, čo som videl krv ktorá mu stekala z trička na zem.

Oficiálne som mŕtvy.

Stále som sa na neho pozeral. Keď sa zrazu začal smiať.

Prečo sa smeje? Preskočilo mu?

Rýchlo som sa rozutekal. Chcel som okolo neho prejsť. Keby si ma nevšimol.

Môj beh sa zastavil v tú sekundu, čo som sa pobozkal so zemou. Doslova. Keď som okolo neho prebehol, tak ma stiahol za nohu, a hodil ma pod neho.

,,Nechaj ma! Pusti ma!" Šklbal som sebou, a snažil som sa ho kopnúť. Chcel som ho kopnúť do toho brucha kde mal nôž, ale môj dych sa zastavil hneď potom, čo mi s tým nožom zamával pred tvárou.

Č-čo sa to tu preboha deje?!?

Ako to urobil? Veď som ho predsa bodol! Alebo nie?

,,Myslel si si, že ma tým nožom zastavíš?" Keď som prikývol, tak sa rozosmial. Panebože pomoc. Ja sa ho bojím...

,,P-pusti ma prosím," fňukol som, a cítil som ako ma štípu oči. Nabehli mi do nich slzy. Čo sa chystá mi urobiť? Zbije ma? Znásilní ma? Prosím nie...

Nech ide preč. Nech sa ma nedotýka. Nedýcha na mňa. Prosím!

Moja päsť sa zdvihla, a trafila jeho tvár. Ja som ho udrel! Začal som sa tam brániť, a všelijak kopať nohami, a hádzať rukami.

Nakoniec sa mi ho podarilo zo seba zhodiť, a prehodiť ho podo mňa.

Vzal som ten nôž zo zeme, a pozrel sa naňho. Prepáč Chanyeol...

Nôž som mu zabodol znova do brucha. A znova. Takto som to urobil asi päťkrát. Nôž som mu nechal zabodnutý v bruchu, a zliezol som z neho.

Do riti!

Mal som na sebe krv. Tričko, tepláky, a aj tvár. Vyzerám ako vrah.

Rozplakal som sa, a rýchlo som sa postavil, a otočil sa mu chrbtom.

Ja som ho zabil! Dobodal som ho! Preboha! Čo som to urobil? Chanyeol ma zabije! Roztrhá ma na kúsky!

Keď som prestal plakať, tak som sa otočil. Na jeho miesto....

Ale on tam nebol!

Pohľadom som vyhľadal nôž, ale ani ten tam nebol.

Nie nie nie nie nie! Proste nie! Toto nie je možné! Proste nie! To je nereálne! Veď som ho tu pred nemalou chvíľou dobodal! Bola tu krv! A jeho telo! A teraz tu nebolo nič. AKO?

Moje srdce sa rozbúchalo ešte rýchlejšie, keď som na krku cítil niekoho dych.

Otočil som sa.

Ale nikto tam nebol.

Nech prestane prosím!

Boha...ja sa fakt bojím. Toto už nie je sranda!

,,V-vylez prosím!" Zakričal som, a otáčal sa okolo mojej osi.

Ale nikto nikde.

Viete čo je vtipné? Ja. Keby ma tu teraz niekto videl ako sa tu otáčam a hľadám niekoho kto tu nie je, tak by si o mne mysleli že mi hrabe. Úplne. Musí byť na mňa vtipný pohľad teda.

,,Bu!" Niekto mi zašepkal do ucha, a strčil  má na posteľ.

Vykríkol som ako dievča, a pozrel som sa smerom tam, kde som počul jeho hlas.

,,Znova ahoj, krpec" uškrnul sa, a nôž si prehodil v ruke.

So strachom v očiach som sa na neho pozrel, a ihneď som sa začal od neho odťahovať na koniec postele.

,,Tak toto nie" zatiahol ma k sebe za nohu, a otočil ma na chrbát.

,,Nie! Nechaj ma!" Začal som sebou znova hmýriť, a jemu to šlo na nervy.

Dal mi facku.

Ihneď som si líce chytil, a začal vzlykať. Nech ma nechá!

Len sa na mne zabával, a zaľahol ma.

,,P-pros-sím p-pusti m-m-ma" začal som viac plakať.

,,Ššš Baekhyunie. Teraz sa trochu pohrajeme, áno? Neboj sa. Bude sa ti to páčiť" ihneď sa mi prisal na krk. Vykríkol som.