Baekhyun

Po odchode Kookieho, som dovaril obed a šiel som do izby. Chanyeol ma po ich odchode ani nepotreboval. Ani po mne neposlal Jimina. Čo je zázrak. Keďže u neho človek nikdy nevie.

Keď som bol už skoro vo svojej izbe, tak ma niekto pritlačil na stenu

,,Mám na teba jednu otázku krpec"

,,Čo chceš Jimin?" Chcel som odísť, ale jeho ruky ktoré som mal vedľa hlavy mi to skomplikovali

,,Kde je Eugen?" Zabíjal ma pohľadom a ja som skoro vybuchol do smiechu.

Koho že hľadá? Nie je Eugen náhodou ten jeho plyšák? Kde ho preboha zasa strkal že ho nevie nájsť? Hraje s ním volejbal alebo čo?

,,Neviem kde ho máš" usmial som a on sa zasa zamračil.

No čo?!? Ja netuším kde ho má!

,,Neklam mi!"

,,A na čo by preboha bol? Mám vlastného!" Urobil som urazeného a on pobavene zdvihol obočie

,,A nevidel si ho asp-"

,,Nie nevidel. Nechodím do tvojej izby. Ja vlastne ani neviem či nejakú máš...ehm...musím ísť! Ahoj!"

Udrel som ho po ruke a rýchlym krokom som cupital cez chodbu až ku mojej izbe

,,To bolelooo" začal fňukať cez celú chodbu, a ja som radšej rýchlo vbehol do izby.

Ďalšieho debila na krku vážne nepotrebujem.

Zavrel som za sebou dvere, a hodil som sa na posteľ. Konečne je vonku tma. Už som si myslel že sa tento deň nikdy neskončí. Som tu iba od dneska, a ono sa toho stalo nehorázne moc. Som neskutočne unavený. Dúfam že dneska večer neuvidím ani jedného z nich. Chanyeol sa mi hnusí, a Jimin....no....ten sa trochu zmenil. Ale naozaj iba trochu! Nie je ku mne nejako zlý...skôr mi príde taký....detský? Áno. To je to slovo ktoré hľadám. Správa sa ako malé dieťa. Celý deň tu len kňučí, a hľadá Eugena. Keby som ho mohol len tak spáliť....ach. Splnený sen. Celý čas tu je také ticho. Možno mi aj chýba nejaká spoločnosť. Taký Jimin napríklad...chýba mi to jeho podpichovanie. Čo to melem?!? Veď som ho videl pred sekundou! Baekhyun.... načisto si sa zbláznil!

Vyhúpol som sa do sedu, a šiel som ku dverám. Otvoril som ich, a pozrel som sa či tam niekto na tej chodbe je

,,Jimiiiin?" Zakričal som a čakal čo bude

,,Áno krpec?" Šiel chodbou priamo ku mne a vyzeral unudene. Chudák chlapec

,,Čo by sa stalo....keby som mal Eugena....a klamal som ti?" Neisto som sa usmial a on sa oprel o rám dverí

,,Vieš...tak neskutočne by som ťa ošukal, že by si si týždeň nesadol na ten tvoj roztomilý krpatý zadok. A potom by som ťa zabil"

Milo sa usmial a mne nabehli zimomriavky priam až na zadku. Na sucho som polkol

,,Tak to ho nemám" nervózne som sa zasmial a poškriabal sa vzadu na hlave

,,A neklameš mi tak náhodou?" Privrel oči, a jeho tvár bola blízko mojej

,,Nie. Nestál by som o to čo máš tam dole Jiminie. Vlastne....ty tam aj niečo máš?" Zdvihol som obočie a hravo som mu chytil lem nohavíc.

,,Chceš ho vidieť aby si sa sám presvedčil?" Zašepkal mi do tváre a ja som sa odtiahol.

,,Nie" vyplazil som mu jazyk a udrel som ho do pleca.

,,Ty si priam koleduješ o to aby som z teba vyšukal dušu" zavrčal a chytil si jeho "boľavé" rameno.

Musím povedať že je dobrý herec.

,,Keď budeš mať lupu a niečo väčšie tam dole, tak kedykoľvek" uškrnul som sa a dal som mu pohlavok.

,,Urob to ešte raz a naozaj to urobím" pohrozil mi jeho palcom pred mojou tvárou a ja som sa zasmial.

,,No....ako by som to povedal?...ehm...s tým čo máš tam dole....by si neurobil ani sedemnástku" usmial som sa a on mi úsmev oplatil.

Znova sa ku mne postavil, a naše tváre boli od seba milimeter.

,,To mi povedz po tom, keď sa podo mnou budeš zví(ý?)jať slasťou krpec" uškrnul sa a ja som mu stúpil na nohu.

,,Na to zabudni" uchechtol som sa a dal som mu ďalší pohlavok

,,Ty!" Chcel do mňa strčiť a zavrieť dvere, lenže v tú sekundu sa tu objavil Chanyeol.

,,Znova máš chúťky Jimin? To ti nestačí Yoongi? Alebo ti nechce dať že tu otravuješ moju hračku?" Chanyeol sa uškrnul a Jimin si položil ruku na miesto, kde má byť srdce.

,,Au. To zabolelo" urobil výraz malého dieťaťa, a potom sa na mňa uškrnul.

Ukázal som mu prostredník a on mi to oplatil.

,,Čo je medzi vami dvoma? Pokiaľ to tu chcete robiť, tak prosím nie tam, kde to je počuť" Chanyeol prekrútil očami a pozornosť venoval Jiminovi.

,,A k tomu! Choď si za Yoongim! Toto je moja hračka ty palica dubová!" Dal mu pohlavok a Jimin urobil boľavý výraz.

,,Všetci ma tu šikanujete..." Pohľad venoval nám obom, a ja som mu vyplazil jazyk

,,Ty! Nerob to! Inak ťa ošukám hneď tu na chodbe!" Varoval ma Jimin znova s tým jeho palcom pred mojou tvárou.

,,To mi chceš vypichnúť oči?" Jeho palec som dal preč, a urobil som znechutený výraz.

,,Nemám vás rád" založil si ruky na hrudi a odišiel.

,,Ach to decko..." Zamrmlal Chanyeol a otočil sa na mňa.

V sekunde do mňa strčil a zavrel za sebou dvere. Videl som ako ich zamkol. Och nie...povalil ma na posteľ a priľahol ma.

,,Kedy si bol naposledy v sprche?" Urobil znechutený výraz.

,,Ehm...dneska? S vami?" Pozdvihol som obočie, a on sa zo mňa zodvihol.

,,Choď do sprchy a daj si čisté oblečenie. Smrdíš ako Jimin" zapchal si nos a odstúpil odo mňa.

Ako Jimin hej? Tak to má sakra dobrý čuch! Privoňal som si k tričku, ale nič som necítil. Naozaj je divný.

,,Dobre" povzdychol som si a zdvihol sa z postele.

Vzal som si zo skrine čisté oblečenie, a šiel som do kúpeľne. Oblečenie som položil na práčku, a začal som sa vyzliekať. Keď som si dal dole tričko, tak som pocítil dve mužské dlane na mojom bruchu, a horúci dych na krku.

,,A nech pekne voniaš. Nemám rád keď mám v posteli smradľavého chlapca" zachraptel mi do uchu, a mne nabehli zimomriavky.

,,Hmm" iba som prikývol a odstúpil od neho.

,,To sa budete pozerať?" Zdvihol som obočie a on mikol plecami.

,,Aj tak sa nudím."

To mu slovo súkromie nič nehovorí?!?

,,Ehm...môžete prosím..."

,,Aaaach dobre. Keď na tom trváš" povzdychol si a namieril si to ku dverám.

,,Budem vo svojej pracovni. Keď budeš hotový, tak ma zavolaj" pozrel sa na mňa cez plece a ja som prikývol.

Odišiel z kúpeľne a ihneď som šiel zamknúť. Nechcem aby mi sem vtrhol. Neviem čo od neho mám čakať. A to si myslí že ho zavolám keď budem hotový? Tak to sa mýli. Nebudem mu nič oznamovať! Je to moje súkromie. Pôjdem proste iba spať a hotovo.

Vyzliekol som sa, a vošiel som do sprchového kúta.

Time skip

Vyšiel som zo sprchy a obmotal som si uterák okolo pása. Ešte som si prečesal vlasy, a namieril som si to ku dverám. Otvoril som ich, a vošiel som do izby. Zavrel som dvere od kúpeľne a otočil som sa smer izba. Chyba. Ihneď sa na mňa nalepil Chanyeol a mne sa zastavil dych.

,,N-nepovedali s-ste že budete v pracovni?" Začal som koktať a on sa uškrnul.

,,Nemohol som odolať Baekhyunie. Musel som tu na teba počkať. Aby si na mňa náhodou nezabudol" uškrnul sa, a ja som nasucho prehltol.

Hajzel jeden! Mal to naplánované! Nenávidím ho!

,,Konečne voniaš. Mám rád voňavých chlapcov" zachraptel mi do ucha, a na to mi doňho zahryzol.

Zahryzol som si do pery aby mi náhodou neušiel ston. Nemôže sa mi to predsa páčiť!

,,P-prestaňte!" Zakričal som a strčil som doňho. O krok ustúpil, a potom sa na mňa pozrel.

Mal nahnevaný výraz. Och nie... pokašľal som to!

,,J-ja len že....ešte nie som dostatočne vyliečený a stále to b-bolí" zvesil som hlavu a čakal som čo bude.

Spali sme spolu naposledy dneska! Toto nemôže myslieť vážne! Naozaj ma to stále bolí...

Chytil mi ruky, a dal mi ich nad hlavu. Začal som sebou škubať v snahe sa od neho dostať.

,,Keby si do mňa nestrčil....nuž. Mohol si to mať menej bolestivejšie" mikol plecami a uškrnul sa.

,,Nie prosím! Nie znova! Prosím! Dneska nie...ja...ja sľubujem....že pokiaľ ma dneska necháte tak...tak...sa nabudúce nebudem vzpierať a-" v očiach sa mi nahromadili slzy a on mal stále chladný výraz.

,,Nezaujíma ma tvoj názor! Ja to chcem hneď" zavrčal a hodil ma na posteľ. Uterák mi spadol na zem.

Vypúlil som oči a začal som od neho ustupovať rukami dozadu. Ale moja snaha bola márna. Vyliezol na posteľ, a priľahol ma.

,,Hračka bola dnes zlá. A tak hračka dostane trest" zašepkal mi do ucha a moje nohy sa ho snažili kopnúť.

,,Nauč sa kde je tvoje miesto! Budeš poslúchať! Inak budeš dostávať tresty! Ja si ťa skrotím" chladne sa zasmial a bolo počuť rozopínanie zipsu.

Bože nie! Preboha už nie! Prosím! Ja to nechcem!

Slzy zmáčali moju tvár, a prestal som sa brániť. Nemá to zmysel. Znova by ma zbil. A ja už mám dosť modrín. Nechcem ďalšie.

,,Nauč sa poslúchať, a všetko pôjde hladko. Nechcem od teba veľa. Iba rešpekt ktorý mi patrí" pozrel sa mi do očí a uškrnul sa.

,,Prosím nie! Nechcem to! Už budem poslúchať! Sľubujem!" Plakal som a škubal som rukami.

,,Čo si to povedal?" V jeho hlase bolo počuť zaskočenie.

,,Že budem poslúchať...prisahám. na všetko čo mi je sväté. Len ma dneska nechajte...prosím..." S hlasom som už nevládal. Od strachu ma bolelo brucho a chcelo sa mi vracať.

,,Toto ti neverím. Aj tak ťa to dnes nezachráni" zavrčal a roztiahol mi nohy.

Lenže v tú sekundu niekto vtrhol do izby.

,,Chanyeol!"

Pokračovanie nabudúce 😋 viem že je to moc....úchylné a násilné? Ja len chcem poukázať v tomto príbehu, že aké to má naozaj Baekhyun ťažké. A že to tam nemá vôbec ľahké. Lenže všetko bude ešte horšie než je teraz...