Zobudila som sa v krásne slnečné ráno.Všetko nasvedčovalo tomu,že to bude ďalší obyčajný deň,nuž nestalo sa tak.Večer ma náramne prekvapil.Samozrejme nie v tom dobrom slove.Och,ale už zasa predbieham😄Poďme na to postupne.

Po asi pol hodine mi prišla do izby slúžka a aj moja dobrá priatelka Rossa.Upravila ma a ja som mohla na raňajky.Mala som na sebe celkom obyčajné no zato veľmi pekné      zeleno - šedé šaty.Vlasy som mala len tak prehodené cez plecia.
Hneď po raňajkách si pôjdem zajazdiť. Iste sa pýtate prečo som si rovno nedala jazdecký kostým...Moji rodičia tvrdia,že by to nebolo vhodné kedže som dcéra grófa Reeda.
Otec je už 67 ročný muž.Matka má čerstvých 40.Mám ešte aj staršieho brata Alexandra ktorý má 20 a je už ženatý.Má manželku Auréliu a jednoročnú dcéru Jinny.Sú spolu už 2 roky.Aurélia má 19.Chudák Arélia,môjho brata vôbec nemiluje.Je smutné,že si ho musela zobrať len kôli politike.Jej otec známi aj ako gróf Lewindton už nemal peniaze a tak mu výdaj dcéry prišiel ako dobrý napad.Skutočne aj bol,naša rodina je bohatá no i tak si to chúďa nezaslúžila....Ja sa mám v pláne vydať z lásky a nie kôli politike alebo iným hlúpostiam...A i tak mám iba 17.Času dosť.

Po vstupe do jedálne : "Dobré ráno Annabell" pozrdravili ma zborovo mama a otec. Pozdrav som im opätovala a hneď som sa začala pýtať." Kde sú Alexander,Aurélia a Jinny?"
Sadla som si a v tom sa prudko otvorili dvere.Dovnútra vstúpil Alexander s nie moc milím výrazom na tváry.Zrejme počul moju otázku kedže začal: "Aurélia je v izbe a Jinny som poslal k Auréliiním rodičom.Nepočúvala a tak sme si museli ujasniť pravidlá"povedal akoby nič a mne sa strachom rozšírili zreničky.Bála som sa o ňu.Keď sa brat nahneval nekončilo to dobre. " Čo si jej urobil!!!" Skríkla som po celej jedálni, prudko sa postavila zo stoličky a rukami buchla o stôl.V sekunde som sa rozbehla hore.Posledné čo som zachytila boli zachmúrené pohlady rodičov. Alexander nakoniec zašepkal: " Nebojte on si ju už skrotí" Žial to som už nepočula pretože som trielila hore...Ach jaj ten môj podrezaný jazyk.Za ten výstup budem mať s najväčšou pravdepodobnosťou ďalšie unavujúce a k ničomu pomáhajúce kázanie od rodičov...Aspoň,že v spoločnosti sa chovám ako mladá dáma.Zrejme by neprežili keby som sa tam správala ako doma...
Hneď so utekala do Auréliinej izby.Naskytol sa mi pohlad na utrápenú Auréliu pri ktorej bola jej slúžka.Chladila jej rany...Musím povedať,že vyzerala dosť zle.Ach čo jej to len ten Alexander urobil.
Hneď potom čo ma Aurélia uvidela začala plakať....Všetko mi vyrozprávala.S Auréliou sme sa stali tiež dobrými priatelkami.
Neuveríte...Alexander ju tako zbil len za ,že spochybnila jeho názor na Jinnine zdielanie....Hrozné niečo! Niekedy môjho brata naozaj neznášam...

Po asi hodine som odišla z Auréliinej izby...Chcela som si Alexandra dobre podať no Aurélia ma prosila aby som to nerobila.Dokonca na kolenách! Tak som sa teda rozhodla,že si pôjdem zajazdiť.V stajni máme 15 koní a tak nejak jazdím na všetkých...Momentálne som si vzala Grošovanú plnokrvníčku Lusitániu.
Lusitánia je krásna a rýchla kobyla a preto som sa rozhodla prečo to nevyužiť..Neprešla dlhá doba a už som ju v trysku hnala po poliach.Po asi 20 minútovom trysku sme si museli obe oddýchnuť.

O približne 10 minút sa tam zjavila postava na čiernom koni.Podla stavby tela to bol muž.Hneď ako ma zbadal sa za mnou vybral.

,,Dobré ráno slečna"odpovedal neznámi.Samozrejme som slušne odvetila: Dobré ráno aj vám pane.
,,Dovolte aby som sa vám predstavil.Som Edward Monett,vojvoda z Mortonu"
Hm...Takže vojvoda z Mortonu.Myslím,že som o ňom už počula.Vraj je to velmi vplyvný muž.
,,Annabelle Reedová,dcéra grófa Reeda" odpovedala som a usmiala sa....Zdal sa mi veľmi milí a hneď sme sa pustili do rozprávania...
Pýtal sa ma či mám rada kone.Pochopitelne som taktne odpovedala,že ich milujem.Potom sa už náš rozhovor viedol v odbornom duchu.Knihy a tak...Jediné čo stojí za podotknutie bolo asi to,že oboch nás bavia detektívky...
Ale i tak nechápem čo tu robí...A verte či nie keď som sa ho to spýtala stroho mi odpovedal,že sa nevdíme naposledy,obdaroval ma žiarivým úsmevom a odcválal preč .
Bola som tam ešte chvílu no potom som sa rozhodla ísť domov.

Čas obeda:
Na obede bola teraz dokonca aj Aurélia.Snažila sa na sebe nenechať nič znať no bolo vidieť,že ju všetko bolelo.Chúďa moje...

Až po chvíli som ai všimla,že sa na seba všetci sprisahnecky pozerajú.
Ihneď mi bolo jasné,že predomnou niečo taja,no ani som nemukla predsa sa môžem len míliť.
Nuž milí čitateľ o chvílu nastala ta naničhodná prednáška o mojom správaní.Nahnevalo ma to a tak som sa poradne nabrúsená pustila do odvážneho rozhovoru.
Tvrdo som sa ich spýtala čo predomnou taja a očami skenovala matku.Nikto neurobil nič.Vyzerali pokojne.Nuž a potom ma napadlo spýtať sa to Aurélie.Mimovoľne sebou trhla takze to už bolo stopercentné.
Už už chcela niečo povedať no Alexander ju zastavil jediním
slovom. "Mlč!" Pochopitelne mlčala a ja som už vedela,že sa ani za svet nič nedozviem.Fakt super!Nenávidím keď majú predomnou tajomstvá.

Po obede som si šla čítať.Siahla som po detektívke od sira Arthura Conana Doila.Sherlock Holmes je úžasný! No predsa len mám ešte jednoho oblúbeného detektíva,toho mám snáď aj radšej.Nieje to samozrejme nikto iný ako Hercule Poirot od Agathy Christie.Takže ako som už spomenula čítala som Sherlocka.Nuž čo budem vravieť...deň ušiel ako voda a bol čas večera no eše predtím som mala hodinu tanca.Milujem tanec!

A je tu večera.Samozrejme ani tá nieje pokojná.Tentoraz vtrhla do jedálne Aurélia s Alexandrom v pätách.Kričali po sebe a zdalo sa mi to vážne.
Aurélia a Alexander boli blízko mňa keď tu zrazu Aurélia kopla brata tam dole a dala mu riadnu facku.Stavím sa,že tam bude mať modrinu.....Uvažovala by som aj ďalej no Aurélia ma vytrhla z myslenia svojim krikom...Kričala,kričala a kričala.Začali si ma podlamovať kolená a moje srdce vynechalo niekolko úderov,môj pohlad bol zrazu prázdny....A to len kôli tomu..
"Chcú ťa vydať Bell!Chcú ti zničiť život ako mne!Nedovol im to!Nie nedovol!Chcú ťa vydať za vojvodu z Mortonu!!!Kludne ti môže ublížiť ale im je to jedno!!!Všetcí sú obyčajný..." Nedopovedala pretože s treskotom padla k zemi.Alexander jej uštedril riadnu facku a už ju kopal.Hrozne plakala.Bol veľmi necitlivý.
Slzy sa spustili aj mne pretože som si začínal ubedomovať jej slová.Zlomne som sa pozrela na rodičov.Otec s hrdo vystrčenou bradou sa na mňa len tvrdo pozrel.Mama smutne prikívla.Bolo jasné kto to vymyslel...A on si vravý otec!!! Škoda,že mu nemohla mama vzdorovať...

Prešlo niekolko hodín a už je druhý deň.Dnes znova uvidím Monetta.Môjho budúceho manžela.
Chce sa mi znova plakať.Včera som chcela újsť no všade boli stráže a aj jednu slúžku mi dokonca nechali v izbe.

Už je to tu...Schádzam dole a vidím ho.Celé je to ako zlý sen. Zastavím sa tesne pri schodoch a on podíde bližšie.Jeho monológ ma vyvedie ešte viac z miery.Ak to teda ide.
,,Si skutočne velmi krásna Annabelle,skutočne krásna.Dobre sa aj s tebou rozpráva...Chcem len aby si vedela,že som si ťa vybral.No upozorňujem ťa že mám určité pravidlá a ty ich nudeš dodržovať inak prejdeme na písnejšie opatrenia.

Stuhla som...On si ma vybral?!!?!