Asi vám nemusím písať ako dopadlo lúčenie.Brata aj mamu som objala.S Auréliou som sa rozlúčila ešte skôr keď som ju šla navštíviť do jej komnaty.Alexander sa na nej včera riadne nadovádzal.Radšej mi nemala nič hovoriť:( Mrzí ma,ale hlavne to,že som sa nerozlúčila s Jinny.A ak sa pýtate ako to dopadlo s otcom tak som sa mu uklonila a on mi na pozdrav kívol hlavou...Nič iné som ani čakať nemohla...

Už prešlo pár hodín a ja sedím s Monettom v koči.Ideme smer zámok v Mortone.Zámok sa nazýva Monte.Zrejme majú radi písmeno M:/
Ale k veci...S Monettom sa nerozprávam,ignorujem ho.Je vidieť,že ho to štve no ovláda sa.Dnes plánujem utiecť...Predstavte si,že Rossa ide somnou!Aspoň jedna dobrá správa.A požičia mi veci do ktorých sa budem môcť obliecť a utiecť.Zrejme odídem do Ameriky.A aby som nezabudla....Rossa utečie somnou♡ Je to naozaj úžasná kamarátka.

Po príchode....
,,Výtajte v zámku Monte drahá Anabell" prihovára sa mi Monett.Ja ho len spražím pohladom a nad zámkom si odfrknem...Dnes mám v pláne utiecť no tých pár hodín mu ešte spríjemním.

Ó Monett sa už prestáva ovládať😏
Schmatne ma za lakeť a už ma aj ťahá dovnútra.Musím podotknúť,že to velmi bolí a asi tam budem mať modrinu no neurobím mu tú radosť a nepoviem mu to. Z môjho pohladu to vyčíta určite aj sám.

Dlhšie som sa neozvala takže by som to mala trochu zhrnúť.Hneď potom ma doviedol do mojej komnaty a povedal,že v nej ostanem 2 týždne aby som si zvykla a potom pôjdem k nemu.A neuveríš čitateľ!!On mi povedal,že si žiada aby som bola poslušná manželka ktorá urobí všetko čo chce!A vraj chce mať deti...Najlepšie 2 alebo 3...Tolká drzosť!
A ak sa budem do niečoho starať potrestá ma!A s týmto tu mám ja žiť!?Najšťastie plánujeme ten útek,ale žial až zajtra...Dnes sa mám podla Rossy správať vhodne aby uveril,že som sa s tým zmierila.Zachvílu bude večera tak sa musím pripraviť.

Oblečené mám na sebe levanduľovo fialové šaty s krajkou a volánikmi.Sú nádherné.

Už sedím v jedálni a čakám na Monetta.Jedáleň je prekrásna.Všade je tu vela miesta,nachádzajú sa tu decentné ozdoby a v strede miestnosti sa týči masívny stôl z dreva.Splnený sen!Ale neboj čitateľ,ostať tu nechcem!

Monett prichádza a ja sa okamžite ukloním a čakám na povolenie posadiť sa.Hneď ako tak učiní  a dá mi povolenie spustí rozhovor...Pýta sa ma či sa mi tu páči,ako sa mám a iné blbosti...Ešte na začiatku som sa mu ospravedlnila za moje správanie a naznačila som mu,že som sa zmierila so životom po jeho boku a budem ho poslúchať.To klamstvo sa mi vyslovovalo len veľmi ťažko,ale pre útek je to potrebné...

Tak milí čitateľ,už je ráno.Monett bol nadšený z toho,že som sa s tým akože zmierila.Dokonca som si aj všimla,že stráž pod mojím oknom je preč.A to by som sa stavila,že mu rodičia povedali,že sa pokúsim utiecť.Je hrozne naivný,ale to nevadí pretože o to lahšie sa mi bude s Rossou utekať.
Dobre milí čitateľ musím na raňajky ozvem sa až večer...

Tak a už mám po večery.Snažila som sa byť čo najmilšia.Občas mi to robil ťažké svojimi nápadmy.Musela som si hrýzť do jazyka.A to hlavne vtedy keď povedal,že jeho syn sa bude volať Edward.Si je nejaký istý,že ho bude mať,nie?Ale k veci....Rossa je už v mojej izbe a oblieka ma do nejakých šiat.Vraj ich kúpila na miestnom trhu.A má aj lístky na parník do Ameriky.Problém je len v tom,že ide až o dva týždne.No svadba má byť už o týždeň takže nemáme navýber...Teraz alebo nikdy!
 

     Z  pohladu  Edwarda  Monetta

Sedím vo svojej kancelárii a akurát píšem dôležité listy.No stále myslím na Anabelle.Som neskutočne rád,že sa s tým zmierila.Nerád by som ju hociako trestal takže dobré pre oboch.Dnes som spomenul,že by som bol rád ak by sa syn volal po mne.Potešilo ma,že poslušne prikívla a povedala,že je to skvelý nápad.Ak bude takáto stále budeme spolu vychádzať.
Z mojich myšlienok ma zrazu vytrhlo klopanie.Pozval som nezvaného hosťa ďalej.Bol to hlavný strážca.
,,Pane?Obávam sa,že mám pre vás zlé správy.Slečna Reedová je preč.A zmizla aj jej komorná."V tom momente by ste sa vo mne krvy nedorezali. Tá mrcha!Všetko to hrala!Len počkaj keď sa mi dostaneš pod ruky Anabella!Toto olutuješ!,,Rýchlo chodte po stráž.Nemôžu byť ďaleko!"To snáď nemôže byť ani horšie!!Pekelne to olutuje!

Nverím!Ušiel už týždeň a stále ju nemáme.Ako mohla spoločne s tou jej komornou len tak zmiznúť!?Dnes sme mali mať svadbu.Musel som ju zrušiť.Našťastie ma zachránil kňaz a vyhlásil,že je chorý a spoločne s Anabellou nikoho iného nechceme.Mám aspoň nejaké 3 týždne.
Ubehlo ďalších 6 dní a mne ani za svet nevedelo na um prísť kde je...Ale dnes ráno sa ma opýtala jedna slúžka,že či nemohla odísť parníkom do Ameriky.Pátral som a zistil som,že dnes jeden odchádza.Hneď som tam vyslal stráže a šiel som aj ja.
Idem si po teba Anabelle!

Z pohladu Anabelle Reedovej

"Rossa mňa hrozne bolia nohy.Kedy tam už budeme?"opýtam sa zúfalo a Rossa sa na mne zasmeje a skonštatuje,že je vidieť,že mám modrú krv...Vraj som dokonalá panička.Pfff...To dievča si zo mňa rado robí zábavu.Ako sa predierame davom ludí všimneme si náš cieľ.Parník do Ameriky.Odpláva o niečo vyše dvoch hodín. 2:15 alebo 2:20 tak nejak...Už už sa tam ideme zahlásiť no niekto mi skríži cestu.A bohužial to nieje nikto iný ako môj budúci manžel Edward Monett.Hrozivo sa týči na koni a jeho pohlad je doslova spalujúci.Som ja ale hlupaňa!Prečo som si len dala dole tú kapucňu!?Nemohla som ani uvažovať ďalej pretože ma dvaja strážcovia chytili a hodili do koča.A to doslova...

Momentálne sa nachádzam v Edwardovej pracovni.Klačím na zemi a trasiem sa strachom.Šialením strachom z neho!A ani trochu mi nepomáha,že stojí rovno nadomnou.
Môže ma dať kedykolvek zabiť a on si je velmi dobre vedomí toho,že to viem.To ticho je priam mučivé,no to čo  začne hovoriť je ešte horšie.
"Ach Anabelle,drahá Anabelle.Prečo robíš také hlúposti?Veď vieš,že ťa budem musieť teraz potrestať.Ale som rád,že som ťa našiel až dnes.Keby ťa nájdem skôr nevymyslel by som tak dokonalí trest.A teraz vstaň!"vstala som a zahladela sa mu do jeho očí.Doslova z nich sršal hnev no snažil sa ovládať do doby čo mi oznámi môj trest.Potom nebude mať zlutovanie.Viem to."Môj pôvodný plán bol zbičovať ťa do bezvedomia"strasie ma.Čo môže byť potom horšie!?Som úplne vydesená.Začínam ustupovať dozadu načo sa len Edward uškrnie.Cítim sa ako myš.On ako  mačka. ,,No,ale za tie 2 týždne som prišiel na lepší spôsob.Potrestám ťa a pritom ti fyzicky vôbec neublížim drahá."Absolútne som nechápala kam tím miery. ,,Privedte ju" povie jednomu strážcovi a ja to nechápem ani vo chvíli keď privedú Rossu.Je vidieť,že je tiež vystrašená,ale je omnoho odvážnejšia ako ja.Pozerá sa na mňa a skúma či niesom zranená.Rossa je naozaj neskutočná no stále nechápem.Chápať začnem až keď vytiahnu meč.Zakričím hlasné NIE! a rozbehnem sa za ňou.Žial mi v tom zabráni Edward ktorý ma pevne chytí okolo pasu a pritiahne si ma k sebe. ,,Klud Bell,nechcem ju zabiť" povie to tak neskutočne milo,že mám pocit,že ma fakt miluje.Ale to len do doby čo pokračuje. ,,Len jej odsekneme ľavú ruku aby pochopila,že ti nemá pomáhať s útekmi"Úplne sa zdesím

           Z pohladu Edwarda

Hneď ako som to povedal úplne stuhla.Ale o chvíľu sa spamätala.,,Nie pane!Prosím nerobte to!Radšej ma zbičujte.Rossa si to nezaslúži.Nič zlé neurobila.Ja som ju donútila aby odišla somnou.Pane prosím!"keď som jej odpovedal,že som sa rozhodol tak prepukla v plač.Prosila ma stále dookola no už s tým nič nenarobila.Rossa tam len pevne stála a čakala na bolesť čo sa mala za chvíľu dostaviť.Tesne predtím sa ospravedlnila povedala,že sa na Anabelle nehnevá a prijala svoj trest.Musela to byť príšerná bolesť.Jej krik sa nedal prepočuť.Anabelle bola úplne zúfala.
Veď to ju naučí odomňa utekať!