Zobudilo ma vedro ľadovej vody. Rozdýchala som sa od prekvapenia. 

,,Dobré ránko Šípková Rúženka."povedal neznámy hlas. Pozrela som sa a stál predo mnou nejaký muž a predstavil sa: ,,Som vedec. Zaoberám sa na nadprirodzené veci a ty si naozaj veľmi nadprirodzená a tak aby som to skrátil. Chcem sa len pozrieť a tvoje telo a nájsť veci, ktoré ovplivňujú tvoje schopnosti a ak sa mi to nepodarí tak ťa buď budem použivať ako nejakú vec alebo nechám ostatné veci na Jacka. Vieš čo tým myslím. Rozmnožovanie a podobné kraviny." Zdesene som sa naňho pozrela a modlila sa, že to nemyslí vážne no po chvíli odišiel a prišiel s vecami potrebné na operáciu. Chcela som sa vyškubnúť z väzenia no nešlo to lebo som bola priviazaná na stoličku z divných lán, ktoré mi brali silu.

,,Max... Sarah... Austin... Mrzí ma to. Mrzí ma, že som vás neochránila..."šepkala som a hneď mi prebehlo hlavou a povedala som to nahlas: ,,Kde sú moji priatelia ?"

,,Jack ti povie. Ja som tu iba za plat."povedal vedec, ktorý ma chcel operovať a ja som sa pozrela cez okienko na dverách kde nás sledoval Jack. 

,,Kde sú ?!"zvrieskla som naňho a dobre vedela, že ma počuje. On sa len usmial a uvoľnil cestu niekomu kto sem vpustil Maxa a Austina. ,,Kde je Sarah ?!" zakričala som a on mi ukázal gesto s ukazovákom a prešiel si s ním po krku. Hneď som pochopila a rozplakala sa. ,,Sarah ! Sarah ! Odpusť mi Sarah !" kričala som a nevedela prestať s plakaním. ,,Mrzí ma to Max ! Mrzí ma to Austin !"kričala som a plakala so sklopenou hlavou. Max sa postavil no nevidel ma lebo mal zaviazané oči a aj ruky ako Austin. 

,,Chcem... chcem trpieť s tebou !"zakričal Max a ja som sa pozrela so slzami na neho ako mu začala moknúť šatka a aj Austinovi.

,,Aj ja budem s tebou trpieť !"kričal Austin a ja som bola zahrnutá šťastím. 

,,Odpusť, nedokázali sme zachrániť Sarah. Zastrelili ju smrteľnou šípkou... Chcel som jej pomôcť, no nedokázal som to..."povedal z ničoho nič Austin.

,,Odpúšťam ti Austin..."zašepkala som a hneď vzali preč Maxa a Austina.

,,Odpusť Max ! Odpusť, že som ti neverila !"zakričala som ešte pred tým nech ich brali. Do tvári sa mi nahrnuli slzy keď mieril niekto na nich pištoľou. 

"To chceš ich nechať len tak ?! Vzchop sa ! Sú to tvoji jediný priatelia ! Som tu s tebou !"kričala teraz moja druhá podoba.

*Máš pravdu... Nesmiem ich nechať umrieť ako Sarah ! Nemôžem !* odpovedala som jej a pustila uzdu kontrole nad ňou. *Pomôž im ! Sú to aj tvoji priatelia !* to boli moje posledné slova, ktoré som povedala svojemu druhému ja.

"Rozkaz !"zakričala ako odpoveď a prevzala celé moje telo do svojich láb. Premenila som sa na netvora a tak som zo seba striasla laná. Zavyla som a následne aj začala vrčať. Rozbehla som sa k mužovi čo im držal pištole pri hlavách a on obidve namieril na mňa. Prvá strela a hneď za ňou druhá. Jedna do hrude a druhá do ramena. 

,,Neštvi hada bosou nohou !"zakričalo moje druhé ja a cez ústa jej vyšli obidve guľky. Zákerne sa usmiala a rozbehla sa k mužovi a skočila po ňom. Na mieste bol mŕtvy ale stihol ju trafiť do ľavej strany na hrudi. ,,Nedokážeš viac ?"povedala keď jej vypadla zničená guľka. ,,Najtvrdšia hruď pri vlkolakoch je pri srdci ty pako !"zakričala a otočila sa no hneď ju strelili do krku uspávacou šípkou. Pomaly sa kyvácala ale nevzdávala sa. "Mám rozkaz a nesmiem ho porušiť." vravela si keď podišla pred Austina a Maxa aby ich ochránila, no ale vedec jej trafil aj druhú šípku do ramena. 

*Nevzdávaj to ! Som tu s tebou !*kričala som jej ale ona nakoniec zaspala a ja som sa vrátila do svojej ľudskej podoby. Sakra ! Ihneď som oslobodila Maxa a Austina keď sa vedcovi zasekla puška. Keď ju konečne opravil ja som sa k nemu rozbehla a chcela mu vraziť do hlavy nohu ale jeden z jeho ochranky bol rýchlejší a strelil do mňa uspávaciu šípku. Sakra ! Max mu ju prudko vytrhol a vrátil mu to. Vedec ma zhodil na zem a ja som tam len tak ležala. Max sa musel vyrovnať s ostatnými ľuďmi čo tam prišli a Austina som nevedela nájsť. 

,,Hej !"odrazu sa ozval Austin. ,,Nechaj ju !"dokončil a hodil po ňom kus rozštiepeného dreva zo stoličky rovno do tváre. Vedec si chytil tvár a Austin po ňom stále hádzal malé ale tvrdé kúsky dreva. Ja som sa postavila a okamžite si privolala pomoc duchov. Boli tam len duchovia čo tam boli utýraný. *Prosím, pomôžte Maxovi zdržať ochranku.*prehovorila som a jeden z nich okamžite preletel cez dvere a bolo počuť už len výstreli a krik. Ja som vzala Austina na ruky a jednou rukou som ukázala na vedca.

,,On je ten čo vás utýral k smrti. Ako sa vraví oko za oko, zub za zub, tak aj toto sa musí vyplniť. Život za život."povedala som rečou tak drsnou ako som len vedela a zvyšný duchovia naňho pozreli s odporom a on len nechápavo na mňa pozeral a opýtal sa: ,,S kým sa to rozprávaš ?"no už ho za ten čas jeden začal týrať tým istým spôsobom ako on jeho... pravdepodobne. K nemu sa pridali ďalší a ja som radšej zakrývala Austinovi oči aby nemal zbytočné nočné mory.

,,Bež !"zakričala som a okamžite vyrazila dvere, ktoré držal Max a okamžite sme sa rozbehli von. Východ nájsť nebolo nič ťažké, vlastne sme išli len rovno chodbou a vyšli von. Utekali sme ako sme len mohli a dúfali, že nás ostatný nenájdu. Vždy som sa otáčala ak som nebola tým istá. Konečne sme vyšli z toho prekliateho miesta a utekali popraskanou zemou kde nikde nebol žiaden strom s listami alebo či tam bola niekde rastlina. Keď vtom som počula dupot... nejakého stroja. Otočila som sa a bol tam Jack na nemožnom stvorení, ktoré bolo pravdepodobne zo železa len pôsobil živo, sedel na drakovi. Pustila som na zem Austina a povedala Maxovi: ,,Zachráňte sa. Daj pozor na Austina a nevracajte sa po mňa. Nikdy ! Ak prežijem nájdem si vás." a dala mu hlboký bozk. Netrval dlho a Max sa hneď spamätal a vzal na ruky Austina a utekal s ním preč. Otočila som sa k Jackovi a jeho drakovi a zaťala ruky v päsť. 

,,Pripravená ?"opýtal sa Jack.

,,Skôr ty ! Priprav sa na smrť !"zakričala som a dala jednu nohu pred seba a druhú za ňu. Na prednej som začala skákať a keď som bola pripravená ja aj drak na vyvrcholenie ohňa rozbehla som sa prudkou rýchlosťou k nemu s rukou v pästi a vyskočila do výšky a päsť som mu nastavila a tvár. Vnikla som do vnútra a zničila mu stroj na tvorbu ohňa. Okamžite na to som z neho vyšla cez jeho chrbát a postavila sa hneď za sediaceho Jack. On sa prudko postavil a otočil sa ku mne. Ja som sa k nemu rozbehla s päsťou namierenou do tváre no uhol sa mi a lakťom mi vrazil do kľúčnej kosti a ja som počula len tvrdú bolesť a puknutie. Spadla som na chrbticu draka a okamžite som sa otočila na chrbát. Jackova noha chcela pristáť na mojej tvári no ale ja som sa prekotúľala až som spadla na zem. Jack skočil hneď za mnou čo som sa postavila. Zadívala som sa na draka a na jeho pohyb. Spomenula som si, že mám ešte dýku od svojho opatrovateľa. Okamžite som ju vytiahla a hodila ju po drakovej hlave. Jack sa pozrel na draka a ja som sa rozbehla plnou rýchlosťou preč keď sa začal drak pretáčať na našu stranu a Jack nestihol utiecť a drak ho privalil. Ja som udýchaná sledovala to a hneď na to sa prebudila moje druhé ja. 

"Skazila som to?"opýtala sa unavene.

*Nie. Ale potrebujem ťa aby si našla Maxa a Austina.*

"Rozkaz !" a premenila som sa. Okamžite začala ich stopovať a nakoniec sme našli ich pach. Rozutekali sme sa za ich pachom a našli ich v lese ako si oddychujú pri rieke. Keď nás uvideli okamžite sa k nám rozbehli a objali nás. Ja som sa premenila a objala ich tiež. Odišli sme si hľadať nový domov...

Taaaaakže, ďakujem, že ste si túto storku niektorý prečítali a ja budem radšej pokračovať v Scary Short Story a pravdepodobne začnem aj písať novú knihu: Vojačka , ďakujem za VOTE, Komenty a že ste si to vôbec prečítali :D Vaša: RoseWolf1