Kráčali sme už veľmi dlho. Teda, Austin jazdil na Sarah. Pomaly sme nevládali a veľmi pomaly sa stmievalo. Mňa už poriadne začali bolieť nohy a dýchala som nepravidelne rýchlo. Sakra, vzbuď sa Angelika ! Musíš sa vzchopiť a pomôcť im ! Vravela som si keď sme sa všetci pozreli na Austina ako mu škvrká v brušku. Vzdychla som a poobzerala sa či niečo nenájdeme. Zaposlúchala som sa a z diaľky bolo počuť šumot rieky. 

,,Neďaleko je rieka... Môžeme ísť tam."povedala som unavene a ukázala smerom kde bolo počuť rieku. Oni len na mňa kývli a pridali sme do kroku. Kým sme tam došli už sa pomaly skrývalo slnko. Porozhliadla som sa a až teraz zistila, že v tejto časti už opadávajú listy zo stromov. Jeseň. Bude sa ochladzovať. Nenávidím to obdobie a ani zimu. Ale má to aj lepšie stránky... Možno. Nevymenujem ich lebo ich ani nepoznám. Keď sa všetci napili a Max vzal radšej viac vody do druhej fľašky mohli sme vyraziť. Už bolo pomaly vidieť hviezdy na oblohe a ochladilo sa. Zatriaslo ma keď som pocítila silnejúci chlad a len sledovala ostatných no oni sa netriasli. Sakra, čo sa to so mnou deje ?! Kričala som sama na seba v duchu. Max sa na mňa pozrel a zadrhol sa mu dych keď ma uvidel. Začalo sa mi stmievať pred očami a nevládala som chodiť. Zastala som a rozdýchala sa. Oni sa zastali so mnou a Max sa ku mne priblížil. 

,,Nie ! Drž sa ďalej odo mňa ! Všetci !"zakričala som a cúvla aj keď moje zmysli protestovali a nechceli ma poslúchať. Čo sa so mnou deje ?! Prečo ma nechcú moje zmysli poslúchať ?! Rozkašľala som sa z plných pľúc a kľakla si a potom sa dala na štyri. Pozrela som sa na nich, na ich zdesené tváre a zvolala som: ,,Bežte ! Neotáčajte sa ku mne ! Nájdem vás až keď budem v poriadku !" a poslúchli. Snažila som sa ovládať a až som si spomenula čo mi opatrovateľ kričal keď som musela od neho utiecť:

,,Keď nájdeš svoju pravú silu tak si na ňu dávaj pozor ! Zjaví sa u teba keď sa ťa všetci budú báť, budeš pociťovať kŕče, nebudú ťa zmysli poslúchať. Musíš poslať od seba preč svojich milovaných. Nepúšťaj ich k sebe. Tvoja sila sa prejaví v netvorovy, ktorý sa stane tvojou oporou, budete jedno telo ale dve duše, budeš sa môcť meniť na to zviera ak to budeš potrebovať !"

,,Tak toto je tá sila opatrovateľ, o ktorej si vravel ?!" zakričala som a omdlela. Po chvíli som vstala rozklepaná. Chvíľu mi trvalo kým som zaostrila. Oklepala som sa... počkať ! Postavila som sa na dve a vykročila jednou nohou... teda labou ! Dala som pred seba labu a bola biela a mala pazúre a vankúšiky aby som si neublížila na zemi. Chytila som si hlavu a mala som tam vlčie uši. Otočila som sa a mala som tam chvost... toto je moja sila ?! 

"Neboj, ani ja nie som spokojná s tebou..." povedal hlas vo mne.

*Sakra, kto si ?!*

"Tvoja tak zvaná sila."

*Takže... už sme spolu navždy  ? Ako jedno telo ale dve duše ?*

"Áno"

*Kto teraz bude ovládať moju... podobu ?*

"Samozrejme, že ty. Ale ak budeš chcieť, teda budeš mať veľkú túžbu tak ma môžeš vypustiť a ja prevezmem nad tebou kontrolu. Som tu aby som ťa ochraňovala a pomáhala, rozumeno ? Musíme spolu vychádzať..."

*Dobre.* a dala sa na štyri. Priložila som nos k zemi a snažila sa ísť po stopách mojich priateľov. Nebolo to ťažké, bol cítiť ich strach. Rozbehla som sa po ich stopách po dvoch. Páni... to je rýchlosť. Vravela som si a moje druhé ja sa smialo. *Takže už nikdy nebudem sama ?* "Nie nebudeš, máš tu mňa.". Vydýchla som si a keď som ich konečne našla strehla som na nich ako na potravu. Sarah a Max si ma všimli. Max ma uvidel ako sa vrtím. Vytiahol od niekadiaľ obrovský meč. Strehla som ušami a on tiež. Presunula som sa na iné miesto ale on na mňa vždy pozeral. Zahráme sa na dominantného a podriadeného vlka Max ? Pomyslela som si a sklonila sa nižšie. 

,,Vylez von !" zakričal Max. Ak chceš. A pomaly som vyšla z kríkov po štyroch a pomaly sa k nemu približovala. On zaostril so čuchom a ja som len zakňučala. On sa na mňa zdesene pozrel a padol na kolená. Odhodil meč a rozprestrel ruky aby ma objal. Ja som zavrtela chvostom a rozbehla sa k nemu až som ho povalila na zem. Musím si ešte zvyknúť na svoju podobu. Max vysvetlil Austinovi a Sarah, že som to ja. Nepokračovali sme v ceste lebo Austin a Sarah už boli unavený z cesty a tak sme sa utáborili na tom mieste.

(Taaaaakže, viem, že táto časť je o ničom ale snaha bola no, nabudúce sa pokúsim o viac :/ :D Ďakujem za váš Vote, Komenty a za to, že to vôbec čítate :D Vaša: RoseWolf1)