Nooo... na úvod len toto: Veeeeeeeeeeeeeľmi pekne ďakujem svojmu vernému čitateľovi, že sa mu páči táto blbá kniha :D ďakujem mu (áno, pravdepodobne podľa mena je to muž XD) že túto gebudzinu číta, dáva VOTE, Komenty a že je ochotný vôbec čítať :D Predstavujem vááááááááááám: KristianZambory

Strááááááášne moc ti ďakujem, že si si spravil čas a čítal túto kravinu ^_^" Takže túto kapitolu ti venujem :D :3 (Neber to ako úchylné odo mňa alebo dajakú kravinu ale toto je moje Ďakujem s veľkým Ď :D)

Keď sa Austin zobudil zdesil sa keď uvidel Maxa. ,,Neboj sa Austin. Toto je Max, nechce nám ublížiť, bude cestovať zatiaľ s nami kým sa nerozhodne nás opustiť. Dobre ?"povedala som Austinovi a ten sa hneď upokojil. ,,Je už čas odísť... tak poďte."povedala som ale Austinovi sa prejavilo bruško. Čapla som si rukou po čele a povedala: ,,Prepáč Austin... zabudla som, že si neraňajkoval ako aj my."on sa len usmial a postavil sa na nohy. Vyšli sme z chaty a ja som predniesla poďakovanie duchovi chaty, ktorý sa našťastie neprejavil zlostne na Austina. Duchovia takýchto príbytkov sú naozaj krutý. Na oplátku mi aj on poďakoval tým, že mi ukázal smer kde máme ísť ale nevedela som kam. Ukázal mi o takým spôsobom, že odlomil z chaty kus dreva a tá ukázala smer špicom. Ja som sa usmiala a poklonila.

"Môžeme ísť ?"opýtala sa Sarah. Ja som jej ako odpoveď prikývla. Viedla som ich smerom kde mi duch chaty pomocou dreva ukázal a ja som len pridávala postupne do kroku. Austin, ktorého som ja nedávala na Sarah pozoroval rôzne stvory okolo a zabával sa s Maxom. Konečne som uvidela a počula rieku, pri ktorej boli rôzne kríky lesných plodov. Všetci sa tam rozbehli a ja som len krokom ich nasledovala. Max vybral fľašku na cestovanie a naplnil ju vodou. Sledovať ho bolo naozaj zaujímavé. Vtipne sa tváril. Keď ju nabral pozrel sa na mňa a ja som hneď uhla pohľadom a pozorovala svoje okolie akoby sa nič nestalo. 

,,Môžeme vyraziť ?"opýtala som sa a Austin zdesený vyliezol z kríka celý špinavý od čučoriedok. Pozrel sa na mňa so psími očami na znak, že nechce odísť a ja som sa musela len zasmiať. ,,Vezmeme si na cestu niekoľko."povedala som a pozrela na Maxa. ,,Max ?"opýtala som sa a on sa na mňa pozrel. ,,Smiem si požičať..."nedokončila som a už si začal dávať dole "plášť". Sakra ! Musím mať vždy takúto smolu ?! Ja chcem také telooooo ! Myslela som si keď vtom mi Max zamával zdesene rukou a povedal: ,,Angelika. Tečie ti z nosa krv..."povedal Max a ja som si stisla nos a radšej sa na Maxa nepozerala. Nenávidím tento pocit. Musia takto ženy trpieť keď sú v puberte ?! 

,,Nazbierajte tie plody koľko sa do toho zmestí."vravela som smiešnym hlasom keď som sa snažila zastaviť krv. "Je ti dobre Angelika ?"opýtala sa Sarah. 

"Áno je." povedala som keď som jej pozerala do očí. Ona len zatriasla svojou srsťou. Keď sme konečne vyrazili netrvalo dlho a už sme objavili dedinu kde bolo tentokrát naozaj hlučno. Počkať ! Zastala som prudko hneď vedľa Sarah a Max do mňa zo zadu narazil. Nevadilo mi to. Vadili mi Maxove uši a jeho chvost. Otočila som sa k Maxovi a rozmýšľala čo s tým urobím. ,,Max, ty nemôžeš ísť tam s tými ušami a chvostom. On sa pozrel na svoj chvost a potom na uši. Stiahla som zo seba bundu a priviazala ju okolo Maxového pásu a tak mu zakryla chvost. Potom som pozrela na jeho bundu a kapucňu, ktorú mal na nej prišitú som mu prehodila cez hlavu. ,,Dobre... dúfam, že to bude v pohode."povedala som a až potom som si uvedomila, že som sa celý čas oňho obtierala a on sa z toho červenal. Sakra ! To je môžem mať takú smolu ! Kričala som na seba a nakoniec prehovorila:

,,M-mali b-by s-me rad-š-šej ísť..."vykoktala som sa a prudko otočila a vyrazila. Keď sme prechádzal dedinou, skoro všetci nás pozorne sledovali. My sme sa už pomaly dostávali ku koncu keď vtom nám skrížil cestu muž okolo 25 rokoch. Bol vysoký, mal blond vlasy, zelené oči a jemné rysy. ,,Čo tu pohľadávate tuláci ?!" zakričal na nás a položil si ruky na prsia. 

,,Prechádzame."zasyčala som ostro.

,,Fajn... Ale toto je naša dedina a vy cez ňu prechádzate len tak ! Aj my za to niečo chceme ! Však chlapci ?!"zakričal Blonďák a obklopili nás štyria jeho poslovia. Zamračila som sa no potom som sa usmiala.

,,Len cez tadeto prechádzame. Nevyhľadávame problémy tak nás prosím pustite."povedala som pokojným hlasom.

,,Ale, ale, prehovorila najmúdrejšia."ozval sa prvý muž zo štyroch.

,,Len som povedala čo robíte tak už drž hubu !"zvrieskla som naštvane až sa väčšina detí sem otočila. Nebála som sa použiť svoju silu. Opatrovateľ ma trénoval na rôzne boje a taktiky. Ako využiť silu protivníka proti nemu samému a podobné veci. Blonďák len povedal: ,,Je vaša chlapci. Pustite tých ostatných len ju tu nechajte."a pustil priateľov. 

,,Angelika !"protestoval Austin a skočil z Sarah a pribehol ku mne. Objala som ho a povedala: ,,Netráp sa touto maličkosťou... Zvládnem to, utekajte, ja vás dobehnem." a dala mu bozk na čelo. On ma posledný krát objal a utekal za Sarah a Maxom. 

,,Chudák tvoj syn... už ťa asi neuvidí."povedal uštepačne Blonďák.

,,To ty neuvidíš svoje decko."povedala som a hneď sa ku mne s pálkou rozbehol jeden muž. Vyskočila som do výšky a on ma minul. Padla som na zem v poriadku na nohách. Rozbehla som sa k nemu a vrazila mu päsťou do tváre. Spadol na zem bez tepu. Pozrela som sa na Bloďáka a on sa zdesene díval. Prudko som sa otočila keď ku mne vyrazili všetci traja naraz. Zohla som sa a jednému som kopla do píšťaly a poriadne bolo počuť ako mu zapraskala. Zakričal a padol na zem. Jeden mi chcel vraziť päsť no ja som ju zachytila a vrazila tú svoju do jeho brucha. Vyzvracal to čo jedol a aj krv. Tretí sa ohnal nožom a ja som sa len uhýbala. Kopla som mu do ruky a jemu vyletel nôž. Začal cúvať no ja som sa k nemu rozbehla a vyskočila. Nohou som ho prudko udrela do krku a bol mŕtvy. Blonďák sa pokusil újsť no zobrala som nôž a hodila mu ho z diaľky do chrbta. Dýchala som ako bežec čo preletel dráhu svetelnou rýchlosťou. Keď spadol na zem uvidela som Austina, ktorý sa na mňa díva s bojazlivými očami. Snáď sa nedíval ako vraždím... Austin sa hodil do náručia Maxa a rozplakal sa. Som vrah... videlo ma maloleté dieťa ako vraždím... spôsobila som mu nočnú moru ! Je to moja vina ! Padla som na kolená a zakryla si tvár a rozplakala sa. 

,,Mrzí ma to Austin ! Prepáč !"zakričala som a on sa na mňa pozrel s očami plnými sĺz. Vstala som a pomaly išla k Austinovi a objala ho. On ma s ochotou prijal a vyrazili sme ďalej.

(Taaakže, dúfam, že sa vám táto časť páčila :D zajtra by som mohla dať ďalšiu časť :3 Vaša: RoseWolf1)