Už celých 5 hodín jazdíme na Sarah a stále nič. Žiadna dedina alebo mesto. Už som bola pomaly zúfala, no po chvíli som konečne uvidela názov dediny. Nepoznala som ju aj keď som tu dlhšie bývala a prišlo mi to trocha divné. Zastavila som pred tou dedinou a pomaly zliezla zo Sarah a naznačila jej aby ma nasledovala a ona tak urobila. Ľudí tam veru veľmi veľa nebolo a mňa napadlo, že zachviľu sa to stane dedina duchov. Pri tej myšlienke mi prišiel úsmev. Hneď na to sa ozvalo Austinove bruško. Otočila som sa k nemu a on si zakryl bruško. Ja som sa usmiala a povedala: ,,Musíme si niečo nájsť pod zub. a začnem chodiť naokolo čo kto má. Požiadala som ich či by nám niekto nevedel pomôcť no každý len krútil hlavou. Vzdychla som a radšej nasadla na Sarah a vyrazili sme ďalej. Keď sme cez les prechádzali Sarah prudko zabrzdila a ja som len tak tak udržala Austina aby nespadol zo Sarah. "Maliny !"víťazo slávne zakričala Sarah ale počula som to iba ja. Ja som si vzdychla a povedala: ,,Konečne."a zliezla zo Sarah a zobrala aj Austina a ukázala mu na maliny a pustili sme sa do jedla. Keď sme boli už plný nasadli sme na Sarah a vyrazili. Konečne sme niečo našli. Zničenú malú chatku, ktorá pôsobila strašidelne. Ale lepšie ako nič. Vysadla som zo Sarah a hneď na to vzala aj Austina. Otvorila som dvere chaty a dobre bolo, že tie dvere sa nezlomili. Po chvíli sme si prezreli chatu a keď bola celá v poriadku tak sme sa pripravili na noc. 

Keď sme prežili noc tak som sa zobudila skôr ako Austin. Bola ešte tma a ja som mala nepríjemný pocit, že nás niekto sleduje. Že niekto je v spálni. Okamžite som prudko vstala a skočila obkročmo postavená nad Austinom tak aby ma nepočul a aby pokojne ďalej spal a zároveň som sa dala do bojovej pozície. ,,Kto tu je ?"opýtala som sa a bolo počuť ako sa niekomu zadrhol dych. Znelo to ako od muža a ja som sa usmiala. ,,Muž ? Dobré ráno... Ak je toto vaše útočisko odídeme tak aby sme si navzájom neublížili... len stačí povedať..."povedala som a bolo počuť ku mne kroky. ,,Ešte krok a neskončí to dobre !"potichu som zakričala a muž poslúchol. ,,Odpovedzte !"povedala som tým istým tónom ako pred tým. ,,Pokojne tu zostante... Toto nie je moja chata, len ma prilákal váš kôň a tak ma napadlo, že sa sem pozriem a keď som prezrel skoro celú chatu tak mi zostala už iba spálňa. Nechcel som vás budiť lebo ste vyzerala tak sladko... "začal muž a ja som sa trocha začervenala.

,,Ako to,  že ste ma videl ?! Veď je tma !"

,,Existuje baterka."

,,Ts ! Ukážte sa mi !"povedala som. Nebola až taká tma... svietil mesiac, ktorý pomaly mizol ale bolo vidieť jeho svetlo cez okno. Muž pristúpil bližšie po štyroch ako nejaký pes a mňa to zhrozilo keď som ho videla. Tento muž musel poriadne trpieť... cez pravé oko mal pásku ako nejaký pirát, mal dlhé biele vlasy, ktoré boli naozaj krásne, brucho mu rysovali svaly, jeho dravé oči mali farbu slabo do červenej ako tie moje. Najviac ma prekvapili jeho... vlčie uši a chvost. 

                                                                                       (ilustračný obrázok :D)

,,Sakra ! Čo sa vám preboha stalo ?!" zakričala som no nie potichu a Austin sa trocha zavrtel. Zahryzla som sa do jazyka keď som ho videla ako sa nepokojne zavrtel. Pozrela som sa na muža a dala sa do drepu ale stále som na neho upierala zrak. Jemne som sa dotkla Austina aby som vedela čo sa mu sníva. Bol v cukrárni a bral si všetky sladkosti na aké mal chuť. Žiadna nočná mora. Tiež po štyroch som sa spustila z postele a pomaly išla k mužovi, ktorý cúval ako mu radili jeho inštinkty. Sklonila som hlavu a plazila sa k nemu až som ho donútila sa oprieť o stenu a on nemal úniku. Zákerne som sa usmiala a on sa len pokúsil sa ovládať. Napriahla som k nemu ruku a pomaly sa k nemu posunula bližšie. Dotkla som sa jeho bielych vlasov a on sa uvoľnil. 

,,Prečo chránite to dieťa ?"opýtal sa. Pozrela som sa na Austina a usmiala sa.

,,Patrí mi."povedala som a otočila sa k mužovi. On sa len krivo usmial lebo bol ešte stále vo strachu.

,,Ako sa voláte ?"opýtal sa muž a naklonil hlavu na stranu kde som mala ruku a začal sa o ňu trocha obtierať.

,,Angelika a vy ?"

,,Maximilián, ale volajte ma iba Max. Máte príjemný dotyk na tvár..."poslednú vetu zašepkal a svoju ruku pritlačil na moju. Prudko som sa postavila a otočila sa. Podišla som k spiacemu Austinovi a povedala Maxovi, teda, bol to príkaz: ,,Max, k nohe !"

,,Nie som pes."povedal a zamračil sa.

,,Ešte, že tak. Lepšie bolo sa uistiť, že si vlk a nie pes."povedala som a pohladila majetnicky Austina. Max sa postavil a prikráčal ku mne a díval sa ako hladím Austina. 

,,Ako to robíte ?"opýtal sa a ja som na neho pozrela s pohľadom, ktorý vravel, že nerozumiem.

,,Robím čo ?"

,,Že ho hladkáte s takou jemnosťou a pritom viete byť aj zlá..."zarazilo ma to ale odpovedala som.

,,Ubližujem tým čo chcú ublížiť mojim blízkym... Teraz už iba tým čo  ublížia Austinovi."

,,Austin ? Má pekné meno."

,,To aj ty Max."pozrela som sa naňho ako sleduje moje pohyby s rukou. Odtiahla som ruku od Austina a poškrabala Maxa za ušami a on sa len tváril uvoľnene.

,,Máš niekoho ?"opýtala som sa ho. On pokýval hlavu, že nie. Zohla som sa k nemu na kolená a objala ho. ,,Teraz už máš..."

(Weeeeeeee :D ďalšia časť je na sete ! Dúfam, že sa bude páčiť a už dnes začnem pokračovať v 4 ;) dopredu ďakujem za VOTE, Komenty a že to vlastne niekto číta :3 a ospravedlňujem sa za prípadné chyby ale môj ntb ma neposlúcha -,-"  Vaša: RoseWolf1)