Iggy mal za úlohu postarať sa o svojho kamaráta, kým ja vynadám Lucy. Starostlivosť o Lutza mala zahrňovať obsluhu a ospravedlnenie za to, že sa ho Lucy pokúsila napadnúť, alebo zabiť. U nej je pravdepodobnejšia tá druhá možnosť. Doslova som ju hodila na stoličku, aby si sadla, strčila som jej do ruky šálku kávy, ktorá má na moju kamarátku upokojujúce účinky a frustrovane som si si masírovala čelo. Už teraz cítim migrénu. Ako majiteľka podniku by som sa mu mala ospravedlniť skôr ja, ale momentálne na to nemám ani nervy, ani gule. Po správnosti by sa mala ospravedlniť hlavne Lucy, ale to skôr budú prasce lietať.

,,Lucy Vargasová, si ty normálna?! Takto napadnúť zákazníka? Keby povedal niečo neslušné, tak nič nepoviem, ale to, čo povedal, bolo celkom nevinné. Mohla si mu slušne povedať nie, ale namiesto toho robíš cirkus. Nehnevaj sa na mňa, ale myslím, že ti toho tolerujem celkom dosť. Chápem, že v osobnom živote to nemáš jednoduché, ale to neznamená, že sa budeš k zákazníkom správať drzo, rozumela si mi?!"

Párkrát som sa zhlboka nadýchla, no horúčava v mojej tvári len narastala. Bola som si istá, že líca mám sýtočervené a potrvá, kým sa mi vráti normálna farba pleti. Lucy sklopila zrak a potichu sŕkala svoj nápoj. Jemne kývala hlavou na znak toho, že mi rozumie.

,,Máš pravdu, prepáč," zamrmlala vetu, ktorou ma šokovala. V živote som ju nepočula niekomu sa ospravedlňovať. ,,Musela si mi toho tolerovať fakt dosť, keď si teraz vybuchla."

Bola to pravda, ale len z polovice. Ako som sa snažila upokojiť, uvedomila som si, že som si na nej vybila aj hnev a strach z toho včerajšieho stretnutia s Louisom a jeho synom. Naliala som si pohár studenej vody a pila som ako keby som strávila týždeň na púšti.

,,Trochu som to možno prehnala. Ale fakt by si sa mala trošku ovládať, Lucy."

,,Viem, viem. Do riti, prehnala som to."

,,To hej," prikývla som a vrátila som sa k práci. Lucy bez slova urobila to isté. Neviem prečo, ale myšlienkami som sa stále vracala k Louisovi. Jeho návrat ma rozhodil až príliš. Dokonca sa mi zaslzili oči. Ježiši, ovládaj sa, Olivia! Si Kriklandová, tvoji bratia budia rešpekt vždy a všade, tak sa správaj tak, ako sa patrí. Potrebovala som sa zabaviť pečením. Lucy si po hodnej chvíli ticha zhlboka povzdychla, možno až príliš dramaticky. Dala si dole zásteru, hodila ju na zem a dupotala k dverám veducím von z kuchyne.

,,A kam akože ideš?" nadvihla som obočie.

,,Ospravedlniť sa mu," zamrmlala a odišla. Nezastavila som ju, len som sa chytila linky a vyvalila oči. Lucy Vargasová sa ide niekomu ospravedlniť? Toto som musela vidieť na vlastné oči. Pomaly som sa vykradla za ňou. Iggy stál za pokladňou a rozprával sa so svojím nemeckým kamarátom, ktorý sa opieral o pult a vyzeral, že nikdy nestretol našu časovanú bombu. Obaja spozorneli, keď sa k nim Lucy priblížila. Tvárila sa ako na pohrebe a celý čas si ľavou rukou stláčala zápästie pravej ruky.

,,Dlžím ti ospravedlnenie. Mrzí ma, že som na teba tak vyletela," povedala tichým, no zreteľným hlasom.

Skoro som vyletela z kože. Ona to fakt urobila. Iggyho to vyviedlo z miery natoľko, že stratil rovnováhu a letel k zemi. Lutz sa milo usmial a pokrútil hlavou.

,,Nič sa nestalo. Skôr ja som mal byť ticho, veď sa vôbec nepoznáme. Ale si pekné dievča a... Neviem, proste som chcel skúsiť šťastie."

Pri tých slovách som si vydýchla. Bála som sa, že by nás žaloval za napadnutie. Lucy si pustila zápästie a viditeľne sa uvoľnila. ,,Takže nie si nasraný?" spýtala sa, čím ho rozosmiala.

,,Nie, nie som. Takže sme v pohode?"

,,Hej, sme v pohode," prikývla Lucy a zdalo sa mi, že sa usmieva.

,,Ja sa poseriem," zašepkal Iggy neveriacky. Nechal ich a bežal do kuchyne, kde vtiahol aj mňa. Vôbec som sa nebránila. ,,Videla si ich?" spýtal sa ma neveriacky.

,,Lucy sa niekomu ospravedlnila a komunikuje s ním pokojne," povedala som a následne som sa zamračila nad tým, ako absurdne to znelo.

,,Veď toto! To, že jej Lutz tak rýchlo odpustil ma neprekvapuje. Je to idiot s veľkým srdcom. Prekvapuje ma, že sa mu páči naša harpya. Poznám ho odmala a jeho typ je milá, veselá a možno trochu hanblivá, nie táto chodiaca pohroma. Možno ho udrela do hlavy a teraz mu preskočilo," premýšľal nahlas nad scenármi, ktoré boli nemožné.

,,Upokoj sa. Do hlavy ho neudrela a čo je zlé na tom, že sa mu Lucy páči? Radšej buď rád, že sa mu ospravedlnila a je kľud," uzemnila som ho.

Iggy si potiahol za vlasy a zatváril sa ako zbitý punkáčsky pes. Tak nechcem počúvať jeho šialené teórie a to, ako hovorí o Lucy. Už-už otvoril pusu, aby prišiel s ďalšou neskutočnou teóriou, no prerušila ho Lucy.

,,Olivia, je tu nejaké decko a hľadá ťa. Aspoň myslím, že teba. Povedal, že hľadá cupcake tetu? Buď si to ty, alebo nejaký moderný výraz pre drogy."

,,To mi nevychádza, drogy nie sú sladké," namietol Iggy, no stíchol, keď sme naňho s Lucy začudovane pozreli. Okej, chlapec má skúsenosti nie len s pečením ako takým, to budem riešiť neskôr, alebo nikdy. Cupcake teta? Nepovedal mi tak včera ten Louisov malý čert?

,,Idem tam," povzdychla som si a šla som do predajne. A naozaj, za pultom stál Matthew. Vlasy mu ostávali do každej strany a usmieval sa ako slniečko na hnoji. Louis tu však nebol. Znepokojene som zvraštila obočie.

,,Ahoj, Matthew. Kde máš ocka?" spýtala som sa hneď a pozerala som cez okno pekárne, či ho neuvidím. 

,,Uteká celkom rýchlo, takže tu za chvíľu bude," odvetil pokojne. ,,Môžem dostať cupcake?"

,,Ty si mu utiekol?!" zvolala som šokovane. Čo za dieťa uteká od svojho rodiča? Napadli mi všetky zlé veci, ktoré sa v živote tohto drobca môžu odohrávať. Nevyzeral zanedbane, ani že by ho niekto týral. Žeby ho jednoducho bavilo trápiť rodičov? Niektoré deti také sú, ale nemôžem to nijak posúdiť.

,,Je s ním nuda a tu je to aspoň pekné," pokrčil plecami. Povzdychla som si. Čo mám teraz s týmto deckom robiť? Samého ho určite nenechám, takže tu s ním počkám na jeho otca.

,,Cupcake teta, čo je toto?" ukázal na čosi vo výklade.

,,Makrónka a nie som cupcake teta," pousmiala som sa. ,,Som Olivia."

Matthewove očká sa rozjasnili. ,,Oh, už viem. Oco má tvoju fotku, kde máš dve copy a uniformu."

Prosím?!