,,Ja nie som žiaden kriminálnik!" bránil sa Alistair urazene.

Lucy sa schuti zasmiala a na tvári sa jej usadil výraz podobný čertovi. ,,Oh, naozaj? Ja som totiž počula niečo, čo hovorí o opaku."

,,Lucy, prosím, mohli by sme to riešiť neskôr?" povzdychla som si. Najlepšie bude to nikdy znovu neriešiť. Lucy pretočila očami a vrátila sa do kuchyne s frflaním a chôdzou tak agresívnou, že jej cop skákal z jednej strany na stranu. Vyčítavo som pozrela na brata.

,,Už si spokojný?" precedila som pomedzi zuby.

,,Nechápem, prečo tak reaguješ," zamrmlal Alistair. Mala som chuť vyšklbať mu vlasy.

,,Prečo tak reagujem?! Lebo ťa môže udať na polícii!  A Louis tiež. Kto vie prečo tu vlastne je," premýšľala som nahlas a môj braček konečne zvážnel.

,,Myslíš, že je tu preto, lebo sa chce nejak pomstiť alebo to po rokoch oznámiť?"

Pokrčila som plecami. Nemala som ani tušenia aký je dôvod jeho návratu, ale rozhodne to nebolo len tak. Alistair napokon odišiel a niečo mi hovorilo, že sa v tom bude rýpať a hoci by som sa nad tým rada zamýšľala aj naďalej, nemohla som. Mala som prácu, ktorú som nemohla nechať len na výbušnej Lucy a Iggym, ktorý bol v duchu na koncerte nejakej skupiny, ktorá pôsobila mierne agresívne. Po zvyšok dňa som bola zamyslená a práca mi nešla tak šikovne ako inokedy. Myšlienky týkajúce sa Louisa ma neopúšťali ani pri zatváraní pekárne. Aby toho nebolo málo, po ceste domov mi volal Seamus.

,,Louis Williams sa vrátil?!" kričal mi do ucha. Aha, takže Alistair mu už dal echo a dá sa predpokladať, že o tom povedal aj Deanovi. Ešteže Peter má len desať, inak by to vešal na nos aj jemu.

,,Odkáž Alistairovi, že má veľkú hubu," zavrčala som podráždene. Kvôli tomu blondiakovi, ktorý mal ostať vo Francúzsku, som mala celý deň náladu pod psa.

,,Olivia, toto je vážna situácia a je potrebné ju preskúmať," oponoval Seamus.

,,Skúmajte si ju sami, ja mám starostí vyše hlavy," odbila som ho. Ako to chcú vôbec skúmať? Možno budú Louisa sledovať, alebo si najmú súkromného detektíva, aby o ňom vedeli aj ten najmenší detail. Moji bratia sú schopní všetkého, takže to, čo je fantázia, je pre nich realita.

,,Ako napríklad nájsť si partnera pred tridsiatkou?" neodpustil si Seamus a zarehotal sa. Keby ma videl, smial by sa ešte viac, lebo moja tvár nabrala sýty odtieň červenej. Samozrejme, je veľmi vtipné, že mám 25 rokov a nemám partnera. Seamus si z toho uťahoval len preto, lebo jeho život bol nudný.

,,Mojou najväčšou starosťou je strčiť ťa do ústavu. Počkaj, o tomto poviem Alistairovi," odvrkla som.

Alistair bol vždy argument, ktorý mi zaručil pokoj, keď ma Dean a Seamus provokovali. Pred najstarším majú všetci súrodenci rešpekt a navyše som bola Alistairov miláčik aj po tom, čo sa narodil Peter. Všetkých svojich mladších súrodencov ľúbil, ale každý vedel, že ja som jeho najobľúbenejšia.

,,Žalobaba," vynadal mi Seamus a prisahám, že som počula zvuk jeho očí, ako sa pretočili. ,,Nie je fér, že ti vždy nadŕža. Ale ako chceš, Oli. Ty sa staraj o svoju pekáreň a tú živú bombu, čo pre teba pracuje, my sa o toho debila už postaráme."

,,Lucy nie je živá bomba a budeš o nej hovoriť slušne. Je to moja kamarátka," zahriakla som ho. Živá bomba jej hovoril od chvíle, kedy sa stretli prvýkrát. Vtedy tam bola aj Felicia, jej nezodpovedná mladšia sestra, ktorá ju prosila o ďalšie peniaze na nákupy, hoci svoje vreckové už rozflákala. Seamus poznamenal, že Lucy by k svojej sestre mala byť zhovievavejšia a peniaze jej požičať. Následkom toho mu Lucy strčila hlavu do misy s cestom a pokúšala sa ho v tom utopiť, zatiaľ čo ho valčekom mlátila po zadku.

,,To hovor niekomu inému," odvetil urazene a zložil. Doma som sa zložila na gauči a kričala do vankúša. Prečo ja mám tak chaotických bratov? Po vankúšovej terapii som si zohriala na večeru tortilové placky s mäsom a dopriala som si dlhú sprchu. Do postele som spadla ako vrece balvanov a zaspala som.

Nasledujúce ráno som sa prebrala v studenom pote. Snívalo sa mi, že som opäť na strednej škole. Kráčala som chodbou a cítila som strach. Zrazu predo mnou stál Louis s krátkymi vlasmi ako kedysi s cigaretou v ústach. Ukazovákom a palcom si ju vybral z pusy a nechutný dym mi vyfúkol priamo do tváre. Rozkašľala som sa, čo ho pobavilo a prudko ma potiahol za vlasy.

,,To máš nejak blbo nafarbené alebo proste hrdzavé?" zasmial sa a dosť silno mi prstom ťukol medzi oči. ,,Do riti, to je tvoje obočie?! Myslel som, že je to nejaká húsenica!" 

Teraz sa mi smiali už všetci a ukazovali na mňa prstom. Do očí sa mi tlačili slzy a hoci som chcela utiecť, moje nohy sa ani nepohli. Louis sa uškrnul, potiahol si z cigarety a opäť mi vyfúkol dym do tváre. ,,Oh, ty reveš, pehaňa poďobaná? Do toho. Ukáž, ako vieš revať, bábätko maličké." 

Nepríjemný sen. Alebo skôr spomienka na strednú školu, ktorú som pochovala v hlbinách svojej pamäti. Zrejme som ju mala pochovať hlbšie. Vyviedlo ma to z miery natoľko, že som si džínsy obliekla naopak a skoro som si roztrhala môj obľúbený ružový sveter, keď som si ho prevliekala cez hlavu. Do pekárne som priam utekala a až v kuchyni som si vydýchla od úľavy. V pokoji som pripravila cesto a pracovala na sladkom pečive, čo mi prinášalo nesmierny pocit uvoľnenia. Lucy prišla presne na čas, no pod očami mala kruhy ako hrom.

,,Nespala si?" spýtala som sa a pre istotu som jej začala variť kávu.

,,S Feli sme sa veľmi pohádali," prikývla pomaly. Svedčila o tom jej strapatá hlávka a smutné hnedé očká. ,,Vraj sa chce odsťahovať a byť nezávislá. Vykričala mi, že mama a ocko by sa k nej nesprávali tak zle ako ja."

Viem si predstaviť ako to Lucy ranilo. Rodičia im zomreli pred ôsmimi rokmi, keď mala Lucy čerstvých osemnásť a Felicia len pätnásť. Lucy prakticky ani nemala čas smútiť. Musela dospieť čo najskôr, aby sa o seba aj sestru dokázala postarať a hoci im príbuzní pomáhali, Lucy bola obratá o detstvo. Chápem, že Felicia bola nahnevaná, lebo Lucy na ňu bola občas prísna, no toto si nezaslúžila.

,,Hej, ak potrebuješ voľno, kľudne choď domov a..."

,,Nie, to je v pohode. Doma by som to aj tak teraz nevydržala," namietla Lucy a vďačne sa usmiala, keď som jej podala šálku práve zaliatej kávy. Úsmev jej z tváre zmizol, keď sme počuli Iggyho prichádzať.

,,Som tu! Ozaj, priniesol som prvého zákazníka," usmial sa a veselo ukázal na vysokého chlapíka vedľa neho. Bolo na prvý pohľad vidieť, že tento mladý muž trávi veľa času posilňovaním a pôsobil trochu desivo. Vlasy farby špinavý blond mal vyčesané dozadu a držali mu tak vďaka dosť kvalitnému gélu na vlasy. Opieral sa o zárubňu, okolo krku mu visela retiazka s krížom, ale niečo mi hovorilo, že nebol veriaci. Namiesto pozdravu na nás kývol hlavou.

,,Toto je Lutz, kamarát, ktorý ma včera hodil do práce. Auto som už opravil, tak som ho pozval na koláč a kávu ako poďakovanie," povedal Iggy. ,,Lutz, toto je Olivia, moja šéfka a toto moja kolegyňa Lucy."

Lucy ho okamžite zaujala. Nadvihol obočie a pousmial sa. Podvedome som vzala misu s cestom, aby sa v nej nikto neutopil. Lutz sa vystrel a mal na Lucy rovnaký efekt ako ona naňho. Prebrala sa a trochu zabudla na to, čo ju trápi. Jemne sa zamračila a dala si ruky vbok.

,,Lutz? Čo je to za meno?" 

,,Nemecké, odtiaľ pochádzam a tu som len na dovolenke. Povedz, veríš na lásku na prvý pohľad alebo kolo teba prejdem ešte raz?"

Iggy energicky krútil hlavou a rukou si mával pri krku, ale bolo neskoro. Lucy, hoci o hlavu menšia, ho od seba odstrčila takou silou, že chudák Lutz takmer spadol a bola by doňho hodila vajíčka, keby som ju nedržala zozadu.

,,Nevychovaný hulvát, vypadni z mojej kuchyne, lebo ti jednu privalaším, boha tvojho nemeckého!" kričala z plných pľúc. 

,,Je to moja kuchyňa," pripomenula som jej, kým Iggy ťahal šokovaného kamaráta preč.