Situácia:

Plačúce dievča stojí vo výťahu. Nad ňou visia rôzne papierové ozdoby. Na hlave má helmu a v ruke drží plyšovú líšku.

Text:

Slnečný a nevídane teplý deň prial našim plánom. Bicykel som si optimisticky dotiahla do bytu už deň predtým a poctivo inštruovala svojho otca, aby ho riadne namazal, dopumpoval poloprázdne pneumatiky a podoťahoval prípadné uvoľnené matky. Ráno sa na balkóne len tak blyšťal a ja som ho hrdo pohladila po belasej kostre. Dnes bude skvelý deň, ktorý strávim s mojou potencionálnou polovičkou.

Zazvonil vchodový zvonček, to bol jasný signál. Vzala som si batoh, helmu narazila na hlavu a šup s bicyklom do malého výťahu. Niekto ho vyzdobil, zo stropu viseli papierové girlandy a jesenné lístky. Pekné a trochu gýčovité dielo ktorejsi premotivovanej maminky a jej ratolestí.

Zviezla som sa dole a vyrazila na slnkom zaliatu ulicu.

Smiali sme sa, bicyklovali po hrádzi a veľa, veľa sa rozprávali. Nevinne. O plánoch a kamarátoch. Nebezpečne. O nás dvoch. Bolo ťažké predstaviť si ako by to medzi nami fungovalo v realite oficiálneho vzťahu, no mali sme sa radi. Predtým aj potom. Predtým, keď si mal dlhé vlasy a všetko na tebe kričalo – SOM DIEVČA, snáď až na samotnú osobnosť. A potom, keď si sa dal ostrihať a stal sa ním – nežným princom s láskavým pohľadom.

Deň sa okolo nás prehnal ako vietor. Kiežby sme takto mohli ostať navždy, ale to by bolo možné, len ak mi to ty sám dovolíš.

Ako rytier si ma odprevadil domov a galantne pomohol zniesť bicykel na jeho zaprášené miesto v pivnici. Zašiel si so mnou k výťahu, kde si siahol do vlastného batoha a vytasil sa s rozkošnou plyšovou líškou, ktorá mala okolo krku milú mašličku. Stislo mi srdce, lebo si nezabudol. Dúfala som a ty si mi moje želanie splnil. Tento narodeninový darček si uchovám po zbytok večnosti.

„Všetko najlepšie," zaželal si mi. Impulzívne som sa k tebe naklonila a neovládla vlastné telo, ktoré ti radostne povznesené vtislo bozk na tie mäkké pery.

Och, zarazila som sa a rozpačito sme na seba zostali hľadieť. Prekročila som tenkú hranicu a teraz sme obaja zostali tápať na neznámom území. Naklonil si sa ku mne a bozk mi opätoval. Tá krátka chvíľa zastavila čas. Sekundy sa stali hodinami a ten krátky moment sa stal mojim drahocenným pokladom.

Odtiahol si sa. „Možno by sme si to zajtra mohli zopakovať a stretnúť sa. Ak chceš?" Skrsla vo mne iskierka nádeje.

„Len ty a ja?" Prikývol. „Ako na rande?"

„Áno," odvetil neisto a moje srdce i duša dostali krídla. Slzy radosti sa mi vtisli do očí a okradli ma o slová. Dojato som prikývla a ty si sa tak sladko usmial. Naposledy si ma pobozkal a potisol do čakajúceho výťahu.

„Dobrú noc," zaželal si mi a len čo nás dvere od seba odtrhli, rozplakala som sa. V rukách som pevne zvierala líšku, na hlave som mala stále smiešne nasadenú helmu a girlandy s povystrihovanými lístkami sa mi hompáľali nad hlavou. Obraz maximálnej bizarnosti podtrhnutý neskonalým šťastím, ktoré sa mi v bystrinách kotúľalo po lícach a kropilo zem pod mojimi nohami.