Rozleteli sa dvere. Stála v nich postava. Teda konkrétnejšie mužská postava. Bol okúzľujuci. Nemohla som z neho spustiť oči. Cítila som, ako mi zrýchlilo srdce. Mierne svalnatá postava, žilnaté ruky. Bol zadychčaný, medzi dverami zastal a poobzeral sa po triede. Pohľadom zastal až na skupine tých pekných ľudí a pomaly sa usmial. Vybral sa k nim. Mohlo mi byť hneď jasné že medzi nich patrí, aj keď bol z nich s prehľadom najkrajší. Keď prechádzal okolo, stihla som si prezrieť jeho tvár. Husté čierne vlasy mu padali do krásnych zelených očí. Mal ich síce nagélované a vyčesané dozadu ale našli sa neposlušné pramienky vlasov. Mal hladkú a žiarivú pleť, no bol dosť bledý.
Asi som sa na neho dívala moc nápadne pretože Aisha ma nenápadne šťuchla do ramena.

"Hej, moja, moc sa na neho nepozeraj."

Keď som si uvedomila čo mi práve povedala, zaskočilo ma to. Preboha, čo ak s ním chodí a ja po ňom pokukujem? Potom ma bude nenávidieť a to určie nechcem.
"Čože? Nechápem." opýtala som sa s asi veľkou obavou v očiach, pretože Aisha sa začala smiať.
"No, je to vysvetľovanie na dlhšie. Nikedy ti to možno vysvetlím," žmurkla na mňa. "ale ver mi, že s tým človekom nikdy nechceš nič mať. Teda, ak sa dá vôbec človekom nazvať." pokrútila hlavou. Už som sa nad tým moc nezamýšľala a počúvala som výklad pani profesorky Crescentovej.

Keď nám zvonenie ohlásilo koniec hodiny, všetci ako na povel vyskočili a vybehli z triedy. Pomaly som si spratala svoje veci.
"Payton? Ja som sa ti ešte nepredstavila. Volám sa Aisha Bellová, tiež mám 17 rokov a bola by som rada keby sme sa viac spoznali." povedala mi Aisha keď som sa na ňu otočila že sa s ňou rozlúčim.
"Ty sa chceš spoznať somnou?" neskrývala som svoje prekvapenie.

"Jasné, prečo by som nemala chcieť?"

"Neviem, nevyzeráš ako typ ktorý by sa bavil s niekým ako... Ja. Vyzeráš skôr ako typ ktorý sa baví viac s populárnymi deckami" absolútne som nevedela čo jej na to mám odpovedať.

"Ale prosím ťa. Neviem čo je na tebe zlé. Poďme dnes po škole spolu do mesta, ukážem ti to tu, a poviem ti možno viac o Leonovi." na tvári sa jej objavil úškrn.

"No dobre. Kto je Leon?"

"Predsa ten, po ktorom si tak pokukovala," úprimne sa zasmiala. "ďaľšiu hodinu máme zase spolu tak po nej pôjdeme ku mne domov, prezlečiem sa a potom môžeme ísť k tebe a od teba do mesta dobre?"
Ako vidím, Aisha to už má naplánované.

"Tak fajn."

Keď nám skončilo vyučovanie, vyšli sme zo školy. Leona a jeho kamarátov som už nevidela. Nejak mi to neprekážalo. S Aishou sme sa po ceste k nej zhovárali o všeličom, no v podstate o ničom. Bolo to také klasické klebetenie. Dozvedela som sa o nej veľa vecí. Že má rada módu, kozmetiku a nakupovanie. To mi k nej úzasne sedelo. Zistila som že sú veľmi bohatí, to by vysvetľovalo jej značkové oblečenie. Keď sme dorazili k nej domov, nebolo to to čo som čakala.
Čakala som nejaký ultra moderný dom, no prišli sme do bytu na najvrchnejšom poschodí jednej bytovky. Mali to vnútri útulné, ale aj moderné. Obrovská obývačka spojená s kuchyňou a jedálňou ladená do čierno-červenej farby. Aisha ma zaviedla do jej izby. Veľká posteľ s koženým čelom bol v je izbe hlavný kus nábytku. Jej izba bola zas ladená do bielo-rúžovej so šedými prvkami. Oproti postele visela na stene obrovská telka. Vedľa nej bola zavesená nástenka s fotkami. Najviac fotiek tam mala s nejakým chlapcom.
Aisha ku mne podišla, a povedala: "To je Terran. Niekedy ti ho predstavím. Myslím že si budete rozumieť."

"Jasné, rada ho spoznám." usmiala som sa a bola som štastná že tu budem mať nejakých kamarátov.
Keď sa Aisha prezliekla do rovnako znackových vecí ako mala v škole, vybrali sme sa ku mne.

"Tak, kde to bývaš?" opýtala sa Aisha.
"No, ja vlastne ani neviem. Teda viem kde bývam ale neviem ako sa tam ide keďže ma ráno viezol šofér,"
Všimla som si že sa Aisha pri slove 'šofér' zarazila, ale nevenovala tomu pozornosť. "volá sa to Brighton valley." pokračovala som.
"Brighton valley? To si robíš srandu nie? Veď to je najbohatšia štvrť pomaly v celom Anglicku." Aisha nemohla skryť svoje prekvapenie, ale viedla ma k nášmu domu. Mala som čo robiť aby som si cestu zapamätala.
Cestou mi rozprávala o Terranovi, ako ho miluje a aké su spriaznené duše. Bla bla bla. Na spriaznené duše ja už dávno neverím.

Keď sme vošli dnu, Aisha bola úplne zaskočená. S údivom si prezerala náš nábytok. Keď som ju zaviedla do mojej izby, všimla si ten divne chladný erb a stuhla.
"Payton, načo tu máš ten erb?"

"Ja neviem, mám z neho zlý pocit, sála z neho strašný chlad," počula som ako si pre seba mrmle 'To je normálne, to je normálne' a pokračovala som. "no je aj dole pri hlavných dverách."
Keď Aishi došlo čo som práve povedala, zhíkla.
"Takže to ty si tá Varnová. To by ma nikdy nenapadlo." zakrútila hlavou.
"Čo prosím?" vôbec som nechápala o čom hovorí.
"Vieš Payton, neviem či si si všimla tých štyroch u nás v triede, čo sa k nim Leon pridal." Na túto Aishinu vetu som súhlasne prikývla hlavou, že si ich pamätám.
"Tak, neviem ako ti to povedať. Oni sú takí svojskí. Niesú u nás na škole iba štyria. Je ich omnoho viac. Sú všetci z veľmi bohatých rodín. Toľko peňazí si my ani nevieme predstaviť. Ich rodičia sú veľmi vplyvný ľudia. Dokonca majú v škole svoju miestnosť, my tam máme vstup zakázaný. Všetci sú medzi sebou kamaráti a cudzieho medzi seba nepustia. No a vieš, dva mesiace pred tým ako si sem prišla sa o tebe stále všetci rozprávali. Že príde nejaká Varnová ktorá je pre nich dôležitá či čo." Aisha nemohla chytiť dych. Bola úplne rozrušená. Úprimne som nevedela čo na to povedať. Veď pred dvoma mesiacmi som ani ja sama nevedela že sa budeme sťahovať.
"Aisha, čo sú zač? Prečo som ja pre nich dôležitá? Ak sa to týka mňa musíš mi to povedať."

"Payton. Toto mesto je divné, každý tu má svoje tajomstvo, a toto je jedno z tých mojich. A toto tajomstvo v sebe drží viac ľudí a aj všetci oni. Ale kedže si pre nich taká dôležitá, myslím že sa s tebou spoja a povedia ti to sami."

______
Táto časť je dosť nudná, ale aj tak mi môžte napísať váš názor.❤

Túto časť venujem BlairWeldorf ❤

Sarah💜