Zobudila som sa a nehorázne mi škvŕkalo v bruchu. Vedľa mňa bola tácka s ovocím, tak som si trošku dala.
,,Snáď mi to bude stačiť kým pri staneme, " zamrmlala som si sama pre seba. Pozrela som sa von oknom, už sme boli nad Anglickom. Každú chvíľu budeme už určite pristávať, ale aj tak si ešte na chvíľku zdriemnem.

,,Sme tu, zobuď sa Payton," prehovoril ku mne ten šofér, o ktorom som zistila že sa volá Michail. Jemne ma nadvihol aby sa mi ľahšie vstávalo. Pozrela som sa von oknom a zistila som že už sme odparkovaní medzi ostatnými lietadlami. Poupratovala som to po sebe trošku a ponáhľala som sa vonku.
Ako som vystúpila, ovial ma studenší vietor ako ten, na ktorý som bola na Floride zvyknutá a tak ma trošku striaslo. Pred lietadlom ma čakalo to isté auto aké nás viezlo na letisko ibaže malo iné značky. Nastúpili sme a čakala nás cesta do Brightonu. Celú cestu som premýšľala nad tým čo ma tu čaká. Akí tu budú ľudia, či tu budú pekní chlapci, či si tu nájdem kamarátov, či budem obľúbená alebo naopak nenávidená. Všetko mi vŕtalo hlavou až mi z toho prišlo do plaču. Keď som oznamovala mojim starým kamarátkam že odchádzam, všetky sme sa zložili a plakali sme ako malé deti. Je mi hrozne ľúto, že ich musím opustiť ale snáď sa budeme chodiť navštevovať.

Keď sme odbočili smerom na Brighton, začala som si viac všímať cestu. Už som zistila že nebývame úplne v centre mesta, ale asi 10 minút peši odtiaľ. To je v pohode, aspoň budeme mať väčší pokoj. Ak budeme mať veľký dom možno budem môcť robiť často párty.

Už sme sa blížili k nášmu novému domu. Spoznala som to podľa toho že šofér spomalil a hľadal niečo v navigácií. Vošli sme medzi zopár domov, asi to bola nejaká menšia štvrť. Tie domy tu boli celkom pekné, také klasické anglické. Vošli sme do brány a išli sme ešte asi 500 metrov po štrkovej cestičke keď som uvidela náš nový dom. Keď som si hovorila že by bolo super keby sme mali veľký dom, nemyslela som až taký veľký. Tento bol obrovský. A nielenže bol obrovský ale nebol to ani ten klasický anglický štýl ale bol aj dosť moderný. Nech je otcova práca akákoľvek, už chápem prečo sme sa kvôli nej sťahovali až sem.

Vystúpila som a prišla som bližšie k dverám. Všimla som si napravo od dverí erb. Bolo to krásne S, okolo ktorého bol obtočený had, a vedľa neho bol meč. Vyzeralo to krásne. Bolo to bohaté na ornamenty a bolo prepracované do tých najmenších detailov. Zaujímalo by ma čo ten erb znamená.
Vošla som dnu a od prekvapenia som prestala dýchať. Bolo to tu krásne. Moderné prvky sa pekne hodili do anglického štýlu ktorého tu bolo narozdiel od exteriéru o dosť viac. Staré, ale krásne obrazy na stenách museli stáť viac ako tisícku. Pomaly som vyšla po sklenených schodoch a užívala som si dotyk starého dreveného zábradlia ktoré sa dokonalo hodilo k tým moderným schodom. Na poschodí boli iba 3 izby no boli obrovské. Každá mala vlastnú kúpeľňu. Umývadlo aj vaňa boli z mramoru, veľké zrkadlá nesmeli chýbať.
Pochopila som, že moja izba je tá kde sú modré závesy lebo modrú zbožňujem. Tak som sa tu zložila a detailne si prezerala nábytok. Mohutná vstavaná skriňa s veľkým zrkadlom bola oproti manželskej posteli ktorá bola strašne pohodlná.

Konečne som sa pozrela na hodinky. Bola som prekvapená keď som zistila že je pol ôsmej. To bude tým posunom času, pomyslela som si. Som strašne unavená, najradšej by som si už išla ľahnúť ale premohla som sa a zišla som dole. Našla som tam mamu sedieť za stolom.

,,Tak čo Payton, ako sa ti tu páči?" opýtala sa moja mama s miernym nezáujmom v hlase.

,,Je to tu strašne krásne. Inak vieš už kedy príde ocko?"

,,Príde až o šesť dní, musel služobne odletieť do Nemecka."

No super, zase sa neukázal. Stále je niekde preč. Ale aspoň mi nechá nejaké peniaze.
Otvorila som chladničku, zistila som, že je úplne plná. Dala som si puding. Popritom som kecala s mamou o tomto meste a spomenula som jej ten článok o škole.
,,Myslíš že je to tam nebezpečné?" spýtala som sa opatrne, pretože moja mama niektoré veci veľmi zle pochopí a potom sa zbytočne hádame.

,,Jasné, Payton. Také veci sa stávaju v každom meste a je len náhoda že to boli študenti," odpovedala a pri tom pozerala nejaké modelky v módnom časopise. Rozlúčila som sa s ňou a pobrala som sa spať pretože ráno už idem do školy a potrebujem sa vyrovnať s takým veľkým časovým posunom. Po ceste do mojej izby som si všimla že ten prekrásny erb je aj pri mojej izbe, a vlastne je pri všetkých dverách v tomto dome. Musím zistiť čo to znamená.
Dala som si rýchlu sprchu, umyla som si zuby a ešte som odoslala správu všetkým mojim starým kamarátom.
"Čauko, už som dorazila. Som okej, všetko je tu krásne. Niekedy vám to ukážem cez skype :) :* dobrú noc :)"
Poslala som to Marii, Christine, Joelovi a Joshovi. Snáď im to bude stačiť. Som nehorázne unavená, ale neviem ako zaspím keď som v strese z prvého dňa školy...

_______
Tak ahoj! Som tu aj s ďaľšou časťou, dúfam že sa vám bude páčiť❤

Sarah🌸