Chapter 7: Help me, airport and vlhko v gaťuškách.

Celý koncert som musela myslieť na to, ako ma Shawn pretiahol. Ale koncert som si užila. Na konci, keď už boli všetky fanúšičky spokojné a Shawn prichádzal sem, do baskstage, som videla ako jedna baba beží za ním. Myslela som si, že je to nejaká tá šialená fanúšička a že ju ochranka zadrží. No nestalo sa tak. Hodila sa Shawnovi okolo krku a prisala sa na neho.

Nevedela som čo mám robiť. Veď predsa asi pred dvoma hodinami sme si to rozdali so Shawnom na gauči. Nechápala som ako mi to mohol nevrhnúť, keď má frajerku. 

Bola som zmetená. Nevedela som čo robiť, tak som zavolala Dii. Mali sme spolu takú thing, že som ju volala Končíta. Vždy sa tak chcela volať, ale rodičia jej to nedovolili. Dlho sa nikto neozýval až to nakoniec zdvihla. 

,,Čo chceš? Naposledy si mi to surovo, až kanibalisticky, zložila." začala na mňa hneď kričať.
,,Veď sa upokoj. Si v prechode alebo čo?" nerobila som si z jej hnevu nič. ,, Mám problém Končítka. A veliký. Ako dick tvojho tatka." zúfalo som vysvetľovala. 
,,Čo si zas spravila ty puňa?" 
,,No vieš, ja som bola dnes na jednom koncerte. A ja som sa tu s jedným chalanom vychrápala. Ale on má frajerku. A to mi nepovedal. Čo mám robiť?" 
,,No škoda, že som tam nebola...." nenechala som ju dohovoriť, lebo mi na um prišiel veľmi dobrý nápad.
,,Pošúvaj Konči. Dojdi za mnou. Pošlem ti na mail letenky a priletíš. Potom to tu doriešime. Čo ty na to?" vysvetlila som jej môj plán. Nie som samozrejme nebrala ako odpoveď. 
,,Tak hej. Rada prídem." pritakala mi. Zložili sme naraz. 

Naspäť domov som si zavolala taxík. Pevne som verila, že to nebude ten úchylák ako predtým. Keď som prišla domov, hneď som zašla za rodičmi, či by mohla Končítka prísť. Chvála bohu, nevideli na tom nič zlé. Dokonca mi povedali, že jej zaplatia let prvou triedou. Bola som neskutočne nadšená. Mala som v pláne ísť hneď napísať Končite, že letí už zajtra, ale bola som stále v mojom oblečení z koncertu. Cítila som sa v tom nepohodlne, tak som sa rozhodla sa radšej ísť najskôr osprchovať. 

Vliezla som do sprchy a dokonca som si nezabudla ani svojho Robertka. No bola som príliš unavená ho použiť. Keď som si zo seba zmývala sprchový gél mi do kúpeľne vbehol otec. 

,,Čo potrebuješ oci?" zamumlala som s vodou v puse.

,,Len , aby si napísala Končite, že jej to letí zajtra o šiestej Slovenského času. A nech sa nestratí." dopovedal a vybehol von. Po dokončení sprchy som sa prezliekla rovno do môjho pyžamka a zaľahla od postele s MekBúkom v rukách. Položila som ho na vankúš vedľa. Otvorila som Heniatoymail.com a v rýchlosti som jej napísala čo a ako. Neodpísala mi na to nič, tak som si zapla telku. Nešlo nič dobré, tak som si na Netflixe zapla Magic Mike XXL. Ako mi nabehol Netflix, som si spomenula na Camerona. Asi sa za ním zajtra zastavím. V polke filmu mi už začali klipkať oči. Zaspala som. 

Končíta's POV

Asi hodinu na to, ako mi Heniatoy volala, mi prišla správa kedy odlietam a s tým aj letenky. Veľmi sa teším. Konečne vypadnem z tejto otrasnej krajiny. Rodičia mi dovolili odísť, čiže som sa začala baliť. Našťastie sa viem zbaliť do veľmi malého kufru. Nakoniec som si aj tak brala len svoj batoh. Zbalený batoh som položila pri vchodové dvere aby som si ho nezabudla. Osprchovala som sa a išla som si ľahnúť.

Nasledujúce ráno ma zobudil otravný zvuk budíku. Vlastne to bol môj brat, ktorý si na vedľajšej posteli pravdepodobne honil. Vyskočila som z postele, obliekla som sa, pozdravila rodinu, bratovi popriala poriadny výstrek a nasadla som na autobus, ktorý ma mal zaviezť na letisko. Cesta netrvala dlho, lebo som si počúvala svojho obľúbeného speváka. Na letisku sa na mňa divne pozerali. Asi to bolo preto, lebo som mala so sebou len batoh. Na letisku som čakala asi len pol hodinku a už som sa mala dostaviť do lietadla. Išla som len tak a ignorovala som všetko okolo seba. Letuška si ma ani nevšimla, že som nastúpila do lietadla. V prvej triede, ktorú zaplatili Heniatoyini rodičia, som sa zložil na sedačku, ktorá bola mimochodom neskutočne pohodlná. Zapla som si internet a ako prvé som napísala Henike, že som už v lietadle a za chvíľu budeme vzlietať. Letuška ma poprosila, aby som si vypla mobil. Srala som na ňu. Nebudem sa predsa nudiť. 

Keď sme pristáli, pričom pilot bol taký debil, že som si obúchala hlavu o sedadlo pred sebou, som spokojne vystúpila. Nebolo mi divné, že každý má na sebe letné oblečenie, zatiaľ čo sa som prišla v bunde. Až neskôr som zistila, že som v úplne inej krajine. Prešla som k informáciám. Tam som sa na moje nešťastie dozvedela, že som sa NÁHODOU ocitla v Austrálii. A rovno v Sydney. Išla som von z letiska, lebo som sa potrebovala nadýchať čerstvého vzduchu. Bola som neskutočne vystrašená. Nevedela som čo budem robiť. Ako som si to bežala letiskovou halou von pocítila som ne svojej tvári silný odpor, ktorý ma donútil nie len zastať, ale dokonca aj padnúť na riťku. Narazila som do niekoho. 

,,Dávaj pozor prosím ťa. Ublížiš si." prehovoril ku mne jemný ale zato sexy hlas. Zdvihla som pohľad a myslela som si, že s roztečem. A naozaj som už len z toho pohľadu tiekla. Nadomnou stál sám veľký, bohommilovaný hlavný hrdina mojich mokrých snov, Troye Sivan. 

Pozerala som sa na neho ako mŕtva veľryba. Nevedela som sa pohnúť. Pravdepodobne by som ho znásilnila hneď na mieste. Usmiala som sa ako veverička na heroíne. 

,,Prepáč , že som do teba narazila. Nechcela som." LIAR!!!! kričal môj mozog. Kto by nechcel naraziť do tohto boha?  Podal mi ruku a vytiahol ma hore, aby som nesedela na zemi ako taká dlaždica. 
Nastalo trápne ticho. 
,,Akého dlhého ho máš?" vypadlo z mojich úst. #FACEPALM

,,Ty ma poznáš?" spýtal sa zvedavo. Na moju otázku neodpovedal. Jedna moja časť bola za to rada, ale tá druhá to chcela vedieť. 
,,Si môj najobľúbenejší spevák. Jasné, že ťa poznám." vykríkla som. Na tom sa len zasmial. Chytil ma za ruku a viedol ma von z letiska. Pri jeho dotyku som cítila hadíkov v brušku. Vyšli sme pred letiskovú halu a ja som sa mohla konečne poriadne nadýchnuť, no hneď mi do nosa udrela jeho vôňa. Stále stál vo veľmi veľkej blízkosti, čo mi nerobilo dobre. A hlavne to nerobilo dobre mojim nohavičkám. Pravdepodobne mali pocit, že som ich hodila do vody.

,,Vyzerala si stratene. Si odtiaľto?" spýtal sa ma Troye. 
,,Nie. Vlastne som nastúpila na zlé lietadlo. Mala som byť práve v Toronte. Neviem, o budem robiť. Nemám kam ísť." začala som byť zúfalá. Naozaj som nemala kde byť, nemala som kde spať, nemala som ani len nič na jedenie. No v tom som počula z jeho úst vetu,na ktorú nezabudnem.

,,Tak poď ku mne."

---------------------------

Hello. It's me. Mario.

 Páčila sa časť? Nové postavy. Zamotáva sa to. :D 

Hviezdičky potešia. 

Bye Bye