Chapter 3: Secrets of the house, calling and pekáč buchet

Všetci sme hľadeli na ocina a čakali čo zapotí. Nikto nevedel o čo sa jedná, dokonca aj mamka sa na neho vyorane pozerala. Asi 5 minút bolo ťaživé ticho v celej obývačke, až sa tatko konečne rozhodol nám povedať, prečo nás tak dlho zdržuje.  

,,Chcel som vám len povedať, že mám veľmi dôležitú prácu. Som manažér jedného známeho speváka. Taktiež som aj tak trochu mafián ale to vás nemusí zaujímať. Späť k mojej normálnej práci." stále som nechápala o čom hovorí. Môj ocko mal divný zmysel pre vyjadrovanie. Väčšinou obkecal všetko okrem toho potrebného. 

,,Ocko mohol by si prejsť k pointe?" spýtala som sa ho už mierne podráždene. Mamina s Adamom len ticho prikývli. 

,,Chcel som tým len povedať, že sa s ním budete stretávať, tak aby ste neboli prekvapení." usmial sa a konečne nám povedal pointu. Všetci sme naraz prikývli, že chápeme. Predsa si nebudem robiť hlavu z nejakého idiota. Tým nemyslím môjho tatka (No možno trochu). Keď už nikto nič nehovoril, každí sa odobral do svojej izby. 

Vybehla som po schodoch a tento krát sa mi podarilo dokonca si udrieť hlavu do zábradlia, keď sa mi pošmykla noha. Mali by sme si sem kúpiť koberce. Najlepšie nejaké červené. 
Už teraz pomaly som kráčala po mojom poschodí do izby. Zrazu som si všimla dverí, ktoré som dovtedy nezaregistrovala. Prešla som k nim a stisla kľučku. Chvála bohu nebolo zamknuté, takže som sa dovnútra dostala veľmi ľahko. No to čo som uvidela, mi vyrazilo dych. Ako môže mať niekto niečo takéto v dome? Neviem kto tu býval pred nami ale mal asi divné chúťky. 

Porozhliadla som sa po miestnosti.

Na stenách boli všade plagáty One Direction. Bola tu aj posteľ s ich obliečkami, aj ich makety v životnej veľkosti. Podišla som bližšie. Na tých maketách sa mi niečo nezdalo. Na niektorých častiach sa až podivne leskli. Už som stála tesne pri nich. Otočila som ich do svetla. Na tvárach mali akoby niečo zaschnuté. Takéto niečo som už niekde videla ale nevedela som si spomenúť kde. Možno to bol len lak, a tak som si išla pre svoju UV lampičku, či to nie je náhodou nejaký gelový lak. 

V mojej izbe som prehľadala všetky krabice, ale ani v jednej som svoju milovanú UV lampu nenašla. Rozhodla som sa pre drastickejšie riešenie. 

,,Mamí! Kde mám UV lampu?" skríkla som cez celý dom. Asi dve minúty som nič nepočula. 
,,Mám ju v kúpeľni. Snažila som sa vyčistiť všetky zaschnuté škvrny od semena v kúpeľni." odkričala mi naspäť. Vtedy mi na um zišlo, že aj to na maketách One Direction môže byť onen roztúžený mok. Prešla som do rodičovskej kúpeľne a na poličke som ju zbadala. Rýchlo som ju chytila do ruky a namierila som si to do izby. Zhasla som tam svetlo a zapala UV lampu. To čo som videla vyzeralo ako nočná mora. Po celej izbe boli vidieť škvrny. 

Či už na zemi, na stenách alebo dokonca na maketách One Direction. Alebo radšej One Erection? No toto nebola len JEDNA erekcia. Ten chlap musel mať veľmi veľkú výdrž. Po detailnom preskúmaní celej postriekanej izby, kde som našla viac ako 10 použitých kondómov pod posteľou, som ju konečne zavrela a vybrala som sa do svojej. Mala by som si už konečne vybaliť. 

Na poličky som povyberala knihy, ktoré som rada čítavala. Na nočný stolík som položila svoju najobľúbenejšiu. Kamasútra pre pokročilých. Vždy pred spaním som si ju čítavala. Ďalej som si povybalovala veci do školy, aj keď som ešte nevedela, či vôbec budem chodiť do školy. Moja angličtina bola vynikajúca, čiže sa rodičia nemuseli strachovať, že nebudem rozumieť.  Neskôr sa na to pôjdem rodičov spýtať. Keď som si na písací stôl vyložila moje zarámované fotky s Diou, musela som sa usmiať. Vtedy mi napadlo jej zavolať. Naša rozlúčka nebola nejak zaujímavá a tak som jej to chcela vynahradiť. Skočila som na svoju veľkú posteľ, pričom som si hneď predstavila, ako dobre by sa na nej mohlo šukať, pritom som vytočila Diino číslo a zapla telku, aby som mala nejaký podklad. 

https://youtu.be/3awzvNrKDsg

Najskôr sa nič nedialo, len hudba z Mtv mi hrala v pozadí. Na prvý krát mi nezdvihla ale ja som sa nechcela vzdať a tak som ju prezváňala dovtedy, pokým mi nezdvihla. 

,,Áno Heniatoy? Máš niečo na srdci? Že ma musíš vyrušovať v noci?" spýtala sa ma nevrlo. Zabudla som na časový posun. No čo už. Už som jej raz volala a nemala som v pláne prestať volať len preto, že je u nich noc. 

,, Len som ti chcela zavolať. Nemali sme moc času sa rozlúčiť a ešte som ti chcela zreferovať cestu. Viem, že by ťa to zaujímalo. Na letisku som niekoho stretla." povedala som záhadne lebo som vedela, že to ju nakopne.

,, No hovor. Keď už si ma zobudila ako taká piča, musím vedieť detaily. Ako sa volá, ako vyzerá, odkiaľ je? Ako je... kam ste to vlastne leteli? Nepovedala si mi kam idete?" vychrlila na mňa otázky.

,,Pomaly puňka nestíham." zasmiala som sa, "leteli sme do Kanady, do Toronta, ani ja som nevedela kam letíme, až dovtedy keď nám ohlásili let. A s Cameronom, tak sa volá, sme sa stretli tak, že si ku mne prisadol. Je nádherný, pošlem ti na Fakebooku jeho fotku, je neskutočne sexy. Je odtiaľto, vlastne je to môj sused. Vidím mu do izby. Boha Dia. Práve som sa pozrela z okna. On je v eho izbe bez trička. Dia pomoc! On je krásny!" slintala som nad ním prilepená na okne.

Zrazu sa otočil. Tie jeho buchty! Celý pekáč! Bože, určite sú lekvárové. Pomaly sa do jednej zahryzol až mu lekvár tiekol po brade. Mala som takú chuť mu to všetko z ksichtu zlízať. Ale ešte väčšiu chuť som mala na tie buchty. Jeho babička sa musí veľmi nudiť. Alebo jeho matka vie piecť. Musím sa ho na to nabudúce spýtať. Kým som pohľadom jedla lekvárové buchty na jeho stole, tak sa Cam zahľadel z okna. Jasné, že prvé čo uvidel bolo to, ako som bola nalepená na okne a moje sliny tiekli potokom cez okenný rám. Usmial sa a zakýval mi. Bez trička vyzeral ešte lepšie ako s ním. Mal krásny úsmev. Až na to že cez polku zubov mal stále - pravdepodobne jahodový - lekvár. Usmiala som sa naspäť. Nevedela som od neho odtrhnúť oči. Keď zobral ďalšiu buchtu a pchal si ju do úst, pričom som na ňu pozerala ako malý Afričan na vedro s vodou, zakýval mi a ukázal na buchtu. Zatvárila som sa nechápavo. Nevedela som čo odo mňa chce. Na chvíľu sa stratil za závesom vo svojej izbe. Nevedela som čo robí. No ani nie po minúte som to zistila tým, že mi začal vyzváňať mobil. Ani som si nevšimla kedy som vypla hovor s Diou. Asi ma nabudúce zabije ale za toto mi to stálo. Na obrazovke stálo Cameronove meno s jeho fotkou, nevedela som, kedy mi ho pridal do telefónu. Ešte väčšia záhada pre mňa bola kedy sa mi tam odfotil.   

,,Ahoj Henika. Ako sa máš?" spýtal sa ma tým jeho príťažlivým hlasom.

,,Ahoj Cam. Mám sa super. Práve som dovybaľovala. A čo ty?"

,,Mám sa dobre. Chcel som sa ťa spýtať, keď som videl ten tvoj pohľad, že či nechceš prísť a dať si pár buchiet. Sú vynikajúce. Babička ich vie spraviť najlepšie. Lepšie som nejedol. Takže prídeš?" už som ho videla aj v okne ako pri rozprávaní gestikuluje. Ako sa ho dalo odmietnuť, hlavne keď na mňa cez okno hodil ten psí pohľad. Ale teraz vážne ako sa mu dalo odolať keď po vás hodí plyšového psa s obrovskými očami? Nijak.

,,Jasné Cam. Hneď som tam. Už sa neviem dočkať." zložila som hovor. Bežala som do šatníka sa prezliecť do niečoho lepšieho ako sú tepláky a mikina. Dala som si na seba tesné čierne rifle a svoju skoro priehľadnú košeľu. Chcela som predsa zapôsobiť. Biela na mne vyzerá veľmi dobre. To mi vždy hovorila moja babička SBS-kárka. A ja som ju vždy poslúchla. Zbehla som dole schodmi. V kuchyni som narazila na mamku. 

,,Mami idem ku Cameronovi. Má buchty a tak ma zavolal, či by som si aj ja neprišla dať. Môžem ísť?" spýtala som sa. 

,,Jasné choď. Ale nezabudni priniesť aj nám." usmiala sa. Bola som neskutočne rada že ma pustila. V hale som si obula svoje obľúbené Vans. Ešte som sa zahľadela do zrkadla, či na mne nie sú nejaké chyby. Keď som nič zlé nenašla, zobrala som si kľúče, navliekla na seba tenkú bundičku a otvorila masívne vchodové dvere.