Chapter 2: Suitcase, helicopter and my skills

Stála som pri páse s batožinou veľmi dlho. Cameron už svoj kufor mal aj rodičom už kufre prišli. Všetkým už kufre prišli ale môj som nikde nevidela. Už som tu stála 4 hodiny ale môj kufor sa ešte neobjavil. Nevedela som si rady. Rodičia už boli vážne nervózni. Môj nádherný ružový kufor s Hello Kitty sa stratil. Presne to nám povedali na informáciach. 

Táto informácia ma zrazila na kolená. Rozplakala som sa. Nevedela som sa zastaviť. K tomu kufru som mala citový vzťah. Nikto ma nevedel upokojiť. Rodičia išli do skladu aby ho tam pohľadali. Ja som bola stále v letiskovej hale spolu s Cameronom. Cameron ma držal v náruči pokiaľ som neprestala plakať. Po ukľudnení ma už iba objímal. Cítila som sa už lepšie a preto som sa na neho usmiala. Hľadeli sme na seba a usmievali sa. Myslím, že keby sa na nás niekto pozeral, tak by si myslel, že spolu chodíme. Vôbec by mi to nevadilo. Keď už to ticho medzi nami začínalo byť trápne, mala som pocit, že by som ho mala prerušiť. No nevedela som ako a čo povedať. 

,,Máš rád chlieb?" Opýtala som sa zúfalo len aby reč nestála. Moje podvedomie mi ukázalo prostredník za debilinu čo som s spýtala.
,, A vieš že aj mám? Najviac toastový." Smial sa. Bola som rada že to bral s humorom. ,,Prečo si sa tak zrútila keď sa nenašiel tvoj kufor? Je to len kufor. A oblečenie si môžeš kúpiť aj tu." Spýtal sa ma zvedavo. Hneď ako sa ma to spýtal s moja rana po tejto strate otvorila. Znovu som začala plakať.
,,Ja-ja som k tomu kufru mala taký silný citový vzťah. Ten kufor mi mamka kúpila ešte keď len zistila že bude mať dieťa. Mala som byť síce chlapec ale ona nepovolila. A ten kufor som zbožňovala. Všade kde sme chodili som ho brala. A ešte k tomu som v ňom mala teraz veľmi dôležité veci." Fňukala som mi do ramena kam som si položila pri mojom monológu hlavu. 

Tak krásne voňal. Čakali sme asi 5 minút. Nakoniec som začula pohyb koliesok na zemi. Ten zvuk by som poznala všade. Otočila som sa a rozbehla sa k rodičom, ktorí za sebou ťahali môj Hallo Kitty kufrík. Padla som n kolená a silne ho objala. Po tvári mi tiekli slzy radosti. V rýchlosti som začala prehľadávať kufor či mi nič cenné nezobrali. Rýchlo som vyťahovala veci aby som si ich podľa zoznamu mohla znovu poukladať. 

{ZOZNAM}
Tričko 3
Nohavice 0
Šaty 69
Vibrator Lovely Sex 2.0
Didlo 60cm
Dildo obojstranné
Lubrikant
Kondómy XXL 100ks

Pomaly som všetky veci vyťahovala z kufru. Cítila som Cameronov pohľad na chrbte. Chvála bohu som mala všetko čo som so zapísala. Dokonca som tam mala o 10 kondómov viac. Rodičia sa na mňa hrdo pozreli. Oni sú ti čo mi pomáhajú rozšíriť moju zbierku. Adam ma ešte asi 10 mojich vibrátorov. Moje zlatíčka sú späť pri mne. Aspoň rada že sa nebudem musieť v noci nudiť. 

Opartne som ich dala späť aby sa ani jeden nepokazil. Zazipsovania som kufor a rýchlo sa postavila. Usmiala som sa na Camerona. Pozeral na mňa ako traktor z poľa. Videla som ako mu šrotujú kolieska v hlave.

Už som to neriešila a tak som sa aj s rodičmi pohla k východu. No zrazu som sa zarazila.

,,Cameron a ty sa máš ako dostať domov?" Spýtala som sa.

,,Ale načo sa ho to pýtaš? Je jasné že ide s nami. V helikoptére je ešte jedno miesto. Cameron kde bývaš nech to dám do navigácie." Usmial sa ocko. Teraz som mala pohľad traktora ja. Vau! My poletíme helikoptérou.

,,Oci ako to že máme helikoptéru?" Spýtala som sa vyorane.

,,No zlatko, my sme vlastne miliardári, len sme chceli aby ste neboli namyslení a aby ste si vážili peňáze. A už nám chýbal ten pocit peňazí, tak sme sa teda presťahovali sem do Toronta a máme helikoptéru. Volá sa Pasy Kiler 6.4 je to novinka." Smial sa šťastne. Bola som prekvapená. Ale aj šťastná. Veď, kto by nebol šťastný keď sa môže dostať domov helikoptérou. Vyšli sme pred letisko a tam už stála. Bola nádherná. Cela sa leskla. Otočila som sa na Camerona. Usmieval sa ako slniečko na hnoji.

,,Um.. Bývam na Sex Side 69/420 pane." Pripomenul sa Cameron.

,,To je NÁHODA Cameron. Bývame hneď vedľa." Povedal nadšene ocko. Rýchlo sme nasadli a pripútali sa.

,,Oci a kde je pilot?" Spýtala som sa zvedavo.

,,Nemáme. Ja som pilot." Odpovedal. ,,A ty vieš pilotovať?"

,,Nie zlatko. Ale vždy sa lepšie učí metódou pokus-omyl." Vysvetlil. Upokojila som sa. Veď je to môj tatko. On vie všetko. Cameron sa len vystrašene obzeral. Nasadili sme si slúchadlá a Pasy Kiler stúpol. Leteli sme asi len 10 minút, počas ktorých sme striedavo klesali a stúpali. Pozerala som sa dole a videla ulice Toronta.

,,Heniatoy! Zavri tie dvere!" Skríkla na mňa manka.

,,Ale mami, ja rada riskujem." Zakňučala som. No zavrela som ich. Usmiala som sa na Camerona aby som mu dodala odvahy. Usmial sa na späť.

,,Kde ťa mám vyhodiť Cam?" Spýtal sa ocko.

,,Stačí keď ma vyložíte u vás. Ja ten kúsok prejdem."

,,Ale, prečo by si chodil? Tam sa ti spustí rebrík a zlezieš."

🚁

Už sme boli nad našou ulicou. Stáli tu krásne domy. Všetko luxusné vily.

,,Tu je tvoj dom Cam. Odpútaj sa, tam je rebrík, môžeš ísť. Batožinu ti zhodíme."

Cameron sa pomaly začal odpútavať. Stále nevedel pochopiť či si z neho robí môj ocko srandu alebo nie. Podľa výrazu ocina mohol zistiť že si srandu určite nerobí. Neochotne sa odpútal a zobral rebrík do ruky. Vyhodil ho z Pusy Kilera a už sa nohami zapieral aby nepadol. Tato zletel trošku nižšie aby sa Cam nemusel toľko namáhať. Keď už bol Cameron dole, ocino ma poprosil či by som zhodila Camovi kufor. S radosťou som to urobila. Namierila som a kufor už letel. Moje skills sú také úžasne, že som sa dokázala trafiť Cameronovi do hlavy.

,,Pekná trefa Heniatoy. Dávam ti za ňu 10 bodov. Adam musíš sa snažiť! Inak ju nikdy nedobehneš." Pochválila ma manka. Hrdo som sa usmiala a vyplazila na brata jazyk. Ešte som sa vyklonila aby som sa presvedčila či to Cam ustál. K môjmu prekvapeniu už stálica nohách a kýval mi. S úškrnom som mu odkývala naspäť.

Asi o 2 minúty sme už pristávali na záhrade nášho domu. Videla som ho zatiaľ len zo zadu ale hneď som vedela že bude nádherný. Prešla som rýchlo dopredu aby som videla na tu nádheru. Dom alebo skôr vila bola obrovská. Mala po bokoch krásne vežičky. Okamžite som si predstavila ako sa z okna budem vykláňať a kývať okoloidúcim. Aj keď tých tu asi nebude veľmi veľa keď náš dom je na konci celej ulice.

,,Čo tu len tak stojíš? Bež si vybrať izbu." Smiala sa na mne mama. Na nič iné som nečakala a už som bežala dovnútra. Aj Usain Bolt by mi závidel moju rýchlosť, ktorou som bežala na druhé poschodie. Schody boli z krásneho mramoru čiže sa dosť šmýkali. Ledva som dobehla na druhé poschodie bež toho aby som si vybila aspoň jeden zub. Nič iné som okolo mňa nevnímala, len som bežala. Celú chodbu som prebehla, až som sa zastavila na jej konci. Predo mnou a týčili veľké čierne dvere. Pomaly som ich otvárala. Naskytol sa mi pohľad na nádhernú priestrannú izbu s dvoma veľkými oknami. Z jedného som videla na dom po našej pravici a z druhého na Cameronov dom. 

V izbe boli dvoje dvere. Jedny som otvorila a videla som mramorovú kúpeľnú s výrivkou. 

Vošla som do druhých a tam bol priestranný šatník. Už som videla ako si tam ukladám na poličku všetky svoje vibrátory. Započula som výkrik. Nešlo to z domu čiže to muselo ísť z ulice. Pozrela som sa von z okna. Pred domom napravo ležala dievčina. Mala ma sebe krátke šaty s výstrihom až po puňku. Ležala vedľa schránky. Zdalo sa že sa o ňu nikto nezaujíma tak som na to kašľala, zavrela okno a išla som si po škatule s vecami. Ocko mi ich pomohol poodnášať do izby. Adam si vybral izbu v druhej vežičke. Ja som mala viac-menej celé druhé poschodie pre seba. Adam mal celé tretie a rodičia si zabrali prvé.

Na prízemí bola kuchyňa a obývačka. Cez obývačku sa dalo ísť na terasu. Prechádzala som celý dom aby som si zapamätala kde čo je a aby som potom neblúdila. Vyšla som na terasu a porozhliadla som sa okolo seba. Na záhrade som zbadala veľký bazén, ktorý išiel až dovnútra. Na to sa potom pôjdem pozrieť. Otočila som hlavu a videla som pohyb vo vedľajšej záhrade. Videla som len končeky hnedých vlasov a počula som chlapčenský hlas.

Mala som pocit, že som ho už niekde počula. Nemala som moc času si v hlave nájsť odkiaľ ho poznám lebo ma ocko ohlásil.

,,Rodinná schôdza v obývačke." Zakričal cez terasové dvere. Utekala som, aby sa mi ušlo dobré miesto na sedenie. Už od dverí som skočila a pohodlne pristála v strede pohovky tesne pred Adamom. Ten sa na mňa len zaškeril a išiel si sadnúť do kresla. Ocko si sadol na stôl a mamka na zem.

$$

Hello everyone, my name is Tyler Oakley and just kidding 😁

Nová kapitolka na svete.
Nikto nič nechápe ale čo sa dá robiť. Za chvíľu sa to rozbehne nebojte.
Hviezdičky potešia ⭐