5.

„Ale vážne mi už je lepšie Taehyuuuung.” fňukol som.
„Ale aj tak nepôjdeme von. Môžeš ochorieť viac ako si.” povedal so založenými rukami na hrudi.
„Ale-” pozrel som sa naňho.
„Nie.” zamračil sa.

Pretočil som očami a znovu som sa posadil na gauč.

„Môžme ísť robiť výzdobu ak chceš hm?” pozrel sa na mňa.
„Mhmmm.” prikývol som.
„Taak kde mávate ozdoby?” pozrel sa na mňa.
„Hmmm tuším v pivnici.” postavil som sa.

„Idem to pozrieť.” pousmial som sa a šiel som ku schodom.

-

O chvíľu som sa vrátil s krabicou v rukách a šiel som do obývačky. Položil som krabicu na stolík.

„Taak poďme pozrieť čo tu všetko je hm?” pozrel sa Tae na mňa.
„Mhmmm” prikývol som.

V krabici boli pekné ozdoby. Niektoré sme vybrali a umiestnili sme ich na miesta, kde vyzerali krásne.   Takto sme ozdobili obývačku a moju izbu sme vyzdobili ozdobami z iných krabíc. Musím uznať, že to tu začína mať vianočnú atmosféru.

Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top