PO PREČÍTANÍ NAPÍŠ AKÚ MOŽNOSŤ SI SI VYBRAL/A!
Ďakujem:Lusi46, RoseWolf1, titanopolis za komentáre!

A/

,,No...ja..prepáčte pani Grundlachová...ja..."

,,Grundlachová? Poď so mnou!"

Zobrala ma za ruku a odviedla do jej pracovne.

,,Myslíš Maria Grundlachová?"

,,Áno to je vaše meno, či?"

,,To je moja sestra! Ako si sa sem dostala? Povedz mi všetko!"

,,Ja...ja som išla vrátiť požičané knihy a pani Grundlachvá povedala, že jednu mám dať do jej pracovne, a že pokiaľ chcem, tak si môžem nejakú z jej pracovne vybrať. Zapáčila sa mi..."

,,Hrubá veľká kniha so zelenohnedým obalom?" Skočila mi od nedočkavosti do reči.

,,Áno...ako to viete?"

,,Tým sa teraz netráp. Čo sa dialo potom?"

,,Knihu som otvorila. Zablislo sa a ja som sa ocitla tu...kde to vlastne som?"

,,Si v svete detskej fantázie, ktorá je plná magických bytostí. Keď má dieťa svoju imaginárnu postavičku či zvieratko, tak sa zjaví tu. Postavy, čo si deti vymyslia, sa tu stanú hmotné. Si v Belonii. Hmm...takže ju nakoniec našla." Asi si pri poslednej vete neuvedomila, že premýšľa nahlas.

,,Čo našla?"

,,Vieš dievča...i strach je mocný. Nočné mory sa tiež zhmotňujú. A v poslednom čase je ich až priveľa. Tú knihu čo si držala je niečo ako portál. Portál medzi svetom fantázie a tým tvojim. Vždy sa objavíš v mojej alebo sestrinej knižnici. Knihy sú však dve. Jedna slúži na prenos do sveta fantázie a tá druhá naspäť. Hľadám ju už 90 rokov a obávam sa toho najhoršieho. Každý kút v dobrej časti fantázie som už prezrela. Teraz je na rade krajina zabudnutia, kde sa ukrývajú všetky nočné mory detí. Zahrávajú sa s tvojou mysľou a dovedú ťa až k šialenstvu. Na cestu späť potrebuješ druhú knihu, ktorá bude pravdepodobne, bohužiaľ, v zemi zabudnutia. "

,,Čože? Takže dokým nenájdem druhú knihu, tak sa nemôžem vrátiť domov!?"

,,Je to tak."

,,Veď ju nenájdem ani do smrti. A ako ste ju vy mohli hľadať 90 rokov! Veď je vám asi tak 55."

,,To mi lichotí. Ale v skutočnosti mám 125 rokov."

Bola som v šoku.

,,Choď po lesnej cestičke do najbližšej dediny. Tu máš peniaze na jedlo a zaplatenie nocľahu, ja ťa tu nemám kde ubytovať. Zajtra sem príď a ešte sa porozprávame."

Do ruky mi dala zopár starých mincí a vyprevadila ma pred dvere. Ja som si to zamierila k lesu. Načo je vlastne knižnica uprostred lesa?
Z premýšľania ma vyrušil ten istý chlapec, tvor, ktorého som sa zľakla v knižnici.

,,Práve by ste porušili pravidlo číslo jeden. Kto nie je tunajší lesný tvor, do lesa osamote nechodí. Tí čo osamote išli už z neho nikdy nevyšli."

,,Čo sa s nimi stalo?"

,,Nikto nevie, ale legenda hovorí, že ich pohltili samotné stromy.
Prepáčte mi tú nevychovanosť. Ešte som sa nepredstavil. Elin. A vy?"

,,Sélia."

,,Krásne meno, ktoré patrí ku krásnemu dievčaťu. Smiem vás odprevadiť. Cez les?"

A/  ÁNO

B/  NIE