Je posledný deň školy a začiatok letných prázdnin. Tak ako každý z triedy, aj ja sústredim svoj pohľad na triedne hodinky a počiítam každú sekundu. Tri...dva...jeden a zvoní! Vybehneme z triedy a každý zamieri inde. Niekto sa vláči po celom roku unavene domov, iný sa stretnú s partiou a ponáhľajú sa von zo školy. Ja si to zamierim do knižnice. Naša mestská knižnica je jedna z najlepších na svete. Má nezvyčajnú atmosféru a trávim tam cez rok veľa svojho času.
Pomaly kráčam po ulici a užívam si jemný vetík, ktorý mi strapatí celkom dlhé, hnedé, rovné vlasy. Už vidím z diaľky knižnicu. Svojim starým štýlom vyniká medzi modernými, presklennými budovami.
Otvorím ťažkopádne dvere a vojdem do prítmia a príjemného ticha. Dnes tu skoro nikto nebol. Každý predsa niekde a s niekým oslavuje svoje vysvedčenie. Ja súrodencov nemám a rodičia sú večne v práci, takže nemám s kým oslavovať.
Pani knihovníčka sedí za dreveným pultom a listuje zaujímavú knihu. Je to stará, milá dáma s bielymi vlasami, veľkými okuliarmi a vrelým úsmevom na tvári. Táto knižnica patrí jej a pozná ma veľmi dobre, keďže, ako som už spomínala, tu trávim veľa svojho voľného času.

,,Dobrý deň."

,,Zdravím Sélia, ako ti môžem pomôcť?"

,,Prišla som vrátiť dve knihy a keď tak si požičať ďalšie."

,,Iste. Hmm...dobrodružstvo kapitána Wilhema a nebojácna čarodejka. Kapitána Wilhema vráť do tretieho regálu do poličky z prava a čarodejku zanes do mojej pracovne. Mám tam aj nové knihy, pokiaľ chceš, môžeš si nejakú požičať. Medzi ostatnými ich uvidíš až za mesiac, ale u teba urobíme výnimku." Dopovedala a nenápadne na mňa žmurkla.

Potešila som sa. Rýchlo som vrátila Wilhema na miesto a išla zaniesť čarodejnicu. Položila som jej ju na stôl, ktorý mala v pracovni a poobzerala sa po nových knihách.
Bolo ich mnoho, no zaujali ma len dve.

Prvá bola biela s nádychom modrej. Keď som sa k nej priblížila, pocítila som ako mi celým telom prechádza chlad. Po dotyku jej hladkého obalu ma zamrazilo. Bolo v nej niečo tajuplné i strašidelné.

Druhá bola zelenohnedá, poriadne hrubá s obalom z kože na ktorom bolo mnoho lesných vzorov. Boli na nej pokreslené lesné tvory v rôznych výjavoch. Mnohé z nich som nikdy nevidela. Už na prvý pohľad vyzerala kniha radostne, ale tiež z nej vyžarovalo niečo tajuplné, nepoznané.

Obidve vyzerali lákavo, no nakoniec som sa rozhodla pre....

A/  BIELA KNIHA S NÁDYCHOM MODREJ

B/  ZELENOHNEDÁ S OBALOM Z KOŽE

Ktorú si vyberie?...🙂