Ráno ma po prebudení neskutočne bolela hlava. Čo je to so mnou, alkohol a rozchodmi? V hlave som si prehrávala včerajšie udalosti a došla som ku svojmu zisteniu. Nie, ja predsa nemôžem byť zaľúbená do Sama. Boli to len opilecké kecy, to zo mňa hovoril len alkohol. Navyše na mňa doľahlo Lukasove podvádzanie, len som bola zraniteľná. Určite ho neľúbim, prehovárala som samu seba.

"Molnárová, už ti je lepšie?" zaklopal na dvere mojej izby so starostlivým pohľadom, vošiel do izby a sadol si presne ku mne na posteľ. Poskočilo mi srdce.

"Som v poriadku," flegmaticky som odpovedala a prehltla tabletku prichystanú na stolíku, hlava mi trešťala, pričom som sa mu všemožne snažila ujsť pohľadom.

"Nemusíš sa hrať na silnú. Škoda, že si mi nedovolila rozbiť tomu rozmaznanému chlapčekovi hubu, nikto sa k tebe nebude takto správať. Všetci chlapi by ti mali ležať pri nohách," podišiel ku mne a svoje veľké a silné ruky obkrútil okolo môjho tela. Srdce mi znovu poskočilo a všetky tie reči o tom, že do neho nemôžem byť zamilovaná, sa rozplynuli do vzduchu. Cítila som známu vôňu citrusov, mäty a pomarančov a hlavu zaborila ešte hlbšie do jeho obľúbenej sivej mikiny. Kým mi došlo, čo to práve robím, rýchlo som sa od neho odtiahla.

"Už je to jedno. Násilie by nič nevyriešilo. Tá facka ho bolela dostatočne," vstala som z postele a vošla do kúpeľne prepláchnuť si tvár.

"Takže si v poriadku?" zastal si ku dverám a ruky si vložil do vreciek na mikinu, stále som cítila jeho oči na svojom chrbte, keď som si utierala mokrú tvár do uteráku.

"Áno, som. Teraz sa ale musím pripraviť do práce, takže ak by ti to nevadilo, poprosím ťa aby si odišiel," vystúpila som do predsiene a otvorila mu dvere.

"Ty ideš do práce? Nebude ti vadiť vidieť ho tam?" ignorujúc otvorené dvere sa postavil a neveriacky vyvalil tie svoje úžasné modré oči.

"To bolo riziko, do ktorého som sa pustila, keď som si s ním niečo začala. Nemôžem kvôli jednému úletu prestať chodiť do práce," stále som držala otvorené dvere a tentoraz tú nápovedu pochopil a vystúpil z dverí.

"Ak ti bude strpčovať život, zavolaj mi. Ja s ním nepracujem, môžem mu pokojne vylepiť za teba niekoľko úderov," chcel docieliť, aby som sa zasmiala a vo vzduchu lamentoval päsťami.

"Dobre, superman!" zasmiala som sa a zabuchla za sebou dvere. Och, ako som si len priala stiahnuť ho k sebe a pobozkať každý kút tej jeho perfektnej asymetrickej tvári. Ako veľmi som si želala prejsť rukou po jeho čerstvo umytých vlasov a hlavne ako veľmi som chcela ostať v jeho náručí už navždy. Darmo si budem niečo nahovárať, srdcu sa nedá rozkázať a teraz som si už kompletne istá tým, že ho beznádejne a naprosto milujem.

Na stretnutie v práci s Lukasom som vôbec netešila, už vidím tie jeho vykrúcačky a výhovorky. Načo som sa s ním len zaplietla? Našťastie sa mi podarilo vyhýbať sa mu takmer celé dopoludnie, žiaľ na obed som už také šťastie nemala. Všetci kolegovia sa vybrali na obed a ja som kvôli opici zo včera nemala ani prinajmenšom chuť na jedlo. Ostala som teda v kancelárii, aj tak som si potrebovala zaevidovať poštu a preradiť do archívu nejaké dokumenty.

"Klop, klop, klop," imitoval Lukas pred mojimi otvorenými dverami zvuk klopania a stál pri nich so sklopenými ušami. No super. A ja som si myslela, že som ostala vo firme sama.

"Nie, toto nebudem riešiť," postavila som a zavrela mu dvere pred nosom.

"Prosím, Bela. Chcem len aby si si vypočula moju stranu príbehu," nástojil a nepohol sa. Čas obedu sa pomaly blížil ku koncu, takže ak som chcela, aby nás takto kolegovia nevideli, musela som ho chtiac-nechtiac pustiť dovnútra.

"Hovor. Máš päť minút," otvorila som mu dvere, sadla si na svoju stoličku a prekrížila ruky pri tele.

"Nemal som v úmysle ťa podviesť. Tá žena ma prekvapila, pobozkala ma a ja..."

"A ty si jej len naspäť strčil jazyk do úst, pretože si chcel byť zdvorilý, nie? Veď si predsa džentleman!" neodpustila som si zákernú poznámku.

"Zaskočila ma. Odtiahol som sa hneď od nej, veď si to predsa videla!" ako som predpovedala, začal sa vyhovárať. To musí byť každý chlap tak predvídateľný?

"Nie som zvedavá na tvoje výhovorky. Nemal si byť len tak náhodou na golfe?"

"Boli sme na golfe, tam som stretol Karolínu, ktorá ma pozvala do toho klubu. Karolína je moja kamarátka z detstva, tak sme si chceli pripomenúť detské časy."

"Krásne detské časy. To ste si už v škôlke strkali jazyky do úst? Aké milé," neprestávala som byť zákerná a zlomyseľne sa na neho usmiala.

"Bela, pozri. Je mi to veľmi ľúto. Naozaj ťa mám rád, ale od začiatku mi bolo jasné, že máš v srdci niekoho iného."

"Čože? O čom to hovoríš?" tvárila som sa, že nemám ani potuchy o tom, čo hovorí.

"Ty a Sam. Je jasné ako facka, že ho miluješ. Mal som aspoň akú takú nádej, ale keď si odmietla môj návrh na stretnutie sa s rodičmi, vtedy som si bol na stopercent istý, že ho miluješ. Ja som chcel náš vzťah posunúť na ďalší level, ty si radšej šla kempovať s ním," v očiach mu bola vidieť ľútosť a zraniteľnosť.

"Prečo si si teda so mnou začal?" nedávalo mi to zmysel, ak vedel, že je v mojom živote druhý muž, prečo súhlasil s naším vzťahom?

"Pretože ty, Bela Molnárová, si mi za to stála. Užil som si každý jeden deň strávený v tvojej blízkosti a nikdy náš vzťah, síce krátky, nebudem ľutovať. Dúfam, že sa môžeme správať ako profesionáli a spolupracovať aj naďalej. Si distingvovaná žena, pre teba to nebude problém," usmial sa a vystrel ku mne ruku na znak mieru.

"To nebude," zasmiala som sa naspäť a priala som jeho ruku. Je medzi nami mier. Žiadne nepriateľské pocity. Uzavrela sa ďalšia kapitola môjho života. Lukas bol možno skvelý chlap, ale len som ho využila. Žiarlila som na Miu a v snahe nebyť sama som si našla jeho. Bolo to odo mňa sebecké a povrchné. Potrebovala som mať niekoho pri sebe, pretože som nezniesla pohľad na Sama v objatí druhej ženy. Po celý čas som skrývala svoje pocity a nechcela priznať ani len samej sebe, že ho milujem. Ako teraz dokážem byť v jeho blízkosti? Ako sa dokážem tváriť, že medzi nami je všetko po starom, keď nepochybne nie je? Ako sa mu dokážem pozrieť do očí? On chce svoju najlepšiu kamarátku, ja si želám niečo viac. Hlavou mi vírilo nespočetne veľa otázok, na ktoré si nedokážem odpovedať. A ak niečo nenávidím najviac na svete, tak sú to nezodpovedané otázky.

* * * * * * * *

Uplynulý týždeň sa mi darilo Samovi vyhýbať. Vždy som sa vyhovorila na veľa práce alebo ženské veci a našťastie, Mia okupovala jeho prítomnosť, takže sa naše nevidenie sa nezdalo byť až tak podozrivé. Linda s Martinom a Lili sa domov vracali o štyri dni, ktoré nemohli prísť skorej. Práve teraz naozaj potrebujem bútľavú vŕbu v podobe svojej kamarátky. Na obrazovke notebooku sa mi zjavil prichádzajúci videohovor, Linda ako keby počula moje myšlienky.

"Bela, ahooj!" zakričala entuziasticky. Už je to dlhšia doba, čo sme si naposledy volali.

"Ahojte! Ako sa máte?" Linda mala na nohách posadenú malú Lili a Martin ležal na posteli za ňou.

"Je to tu ako v raji! Vôbec nechcem odísť! A sme tu už len štyri dni!" Linda bola poznateľne opálená a veľmi jej to pristalo. Za to z diaľky som mohla vidieť, že Martin je poriadne spálený.

"Nestačil vám mesiac? Potrebujem svoju najlepšiu kamarátku!"

"Na tomto mieste by som vydržala aj rok!" stiahla si vlasy do copu a vložila Lili do úst lyžičku s ovocnou výživou.

"Hovor za seba! Ja som úplne zničený!" sťažoval sa Martin rozvalený po celom obvode postele.

"To máš za to, že si liezol na pláž bez krému!" otočila sa k nemu a Martin sa prehodil na druhý bok.

"Môžem ja za to, že si celý vyničila a mne si zabudla povedať, že mám kúpiť ďalší?" bránil sa.

"Vy dvaja ste zobratí sotva mesiac a už sa hádate ako keby to bolo dvadsať rokov!"

"My sa milujeme! Však, láska?" opäť sa na neho otočila a Martin jej venoval vzdušný bozk.

"Tak to má byť!"

"A čo ty, Bela? Niečo nové?" Linda upriamila zrak presne na obrazovku a v tej chvíli som to cítila tak, ako keby sedela priamo pri mne a nebola tisícky kilometrov ďalej.

"Rozišla som sa s Lukasom," vyšlo zo mňa nenáročky.

"Čože? To sa dozvedám len teraz? Čo sa stalo?" s odpoveďou som chvíľu čakala, nechcela som jej povedať o mojich novoobjavených citoch k Samovi pred Martinom. Linda opäť ako by vedela, čo si myslím, otočila sa opäť na Martina a asi minútu sa na neho pozerala, kým mu došlo, čo od neho chce.

"Čo je?"

"Ženské veci!" škaredo na neho zazrela a Martin sa voľky-nevoľky postavil z postele a natiahol si tričko.

"Vy ženské nedovolíte úbohému chlapovi ani oddýchnuť si."

"Ľúbim ťa!" kričala za ním Linda, keď zatváral dvere na ich hotelovej izbe. Malá Lili si tlieskala a zabávala sa na slovách svojej mamy. Pravdepodobne jej prišla táto situácia vtipná.

"Vyklop to!" náhlila ma Linda.

"Videla som Lukasa ako sa bozkáva s nejakou ženou v klube, ale to nebol dôvod nášho rozchodu," na chvíľu som zastala a nadýchla sa.

"A ďalej? Už ma nenapínaj!" Linda bola taká upriamená na mňa, že lyžičku s výživou pre Lili vyklopila na jej oblečenie namiesto úst.

"Uvedomila som si, že som zamilovaná do Sama!" vykríkla som na jeden nádych.

"No konečne!" zatlieskala a Lili tlieskala s ňou.

"Ako konečne? Vedela si o tom?"

"Bela, zlatko, nechcem byť hnusná, ale že ti to teda trvalo! Je jasné, že Friedman ťa tiež miluje."

"Myslíš, že by som mu to mala povedať?" nesmelo som sa spýtala.

"Áno, áno, áno! Keď prídem domov, dohodneme plán, ako mu to povieš!"

"A čo Mia?"

"Tá čúza? Tá si Sama nezaslúži," povedala rozhodným hlasom a ja som sa musela zasmiať.

* * * * * * * *

O štyri dni sme so Samom išli vyzdvihnúť Lindu s Martinom a Lili na letisko. V aute som bola nezvyčajne ticho a keď sa naše ruky letmo dotkli, rýchlo som sa odtiahla, čo pri spätnom pohľade mohlo vyzerať tak, že sa bojím, že od neho chytím nejakú kožnú infekciu. Už len sedieť s ním v jednom aute vyžadovalo veľký kus sebazáchovy a sebazaprenia.

"Ahojte Hricovci!" zdravil ich, keď vychádzali ruka v ruke od príletovej časti.

"Franekovci-Hricovi!" opravila ho Linda a hodila sa mi okolo krku. Lili spokojne cumľala svoj cumlík v Martinovom náručí a bola viditeľne ospalá. Linda ju ihneď preložila do kočíka, ktorý sme priniesli my v aute.

"Martin, to si sa v tom Dubaji stretol s paviánom?" narážal na jeho začervenanú tvár.

"Friedman, tak toto si odskáčeš!" Sam sa inštinktívne rozbehol von z dverí a Martin ho bežiac prenasledoval.

"Teraz sa konečne môžeme porozprávať o našom pláne. Poviem Martinovi, nech uloží Lili doma do postieľky a my si zájdeme na kávu. Platí?" chytila ma za ruku a spolu sme vykročili k Samovmu autu.

"Si naozaj odhodlaná povedať mu pravdu?" sňala si okuliare z očí a odchlipla si z predloženého macchiata na stole.

"Je pre mňa utrpenie byť v jeho blízkosti. Nemôžem ďalej takto pokračovať, musím mu povedať pravdu."

"Konečne budete vy dvaja spolu!"

"Naozaj si myslíš, že ma miluje?" neveriacky som sa na ňu pozrela a čakala na jej podporujúcu a kladnú odpoveď.

"Vy dvaja ste ako Rómeo a Júlia! Ste si súdení!"

"Uhm, vieš, že obaja na konci zomreli?"

"To je jedno. Podstatný je ich milostný príbeh. Vy dvaja do seba zapadáte ako puzzle!" presne tieto slová som od nej potrebovala počuť. Som vďačná, že mám Lindu po svojom boku.

"A ako mu to teda poviem?"

"Na druhý mesiac máš narodeniny. Ako Friedmana poznám, určite si pre teba opäť pripraví niečo špeciálne a v romantickom zápale mu to oznámiš. On povie, že ťa tiež miluje a budete šťastní až do smrti!"

"Keby to len bolo také jednoduché," podoprela som si ruku o líce a vysypala si cukor do svojej čiernej kávy.

"Bela, aspoň raz v živote sa snaž myslieť pozitívne! Vravím ti, do decembra budete s Friedmanom bývať spolu!" a to som aj urobila. Začala som myslieť pozitívne a predstavovať si, aké úžasné to bude, keď nebudem musieť skrývať svoje pocity a byť s jediným mužom, ktorého som kedy milovala.

* * * * * * * *

Zakaždým, keď som Sama za uplynulý mesiac videla, želala som si povedať mu pravdu o svojich citoch. Ale musela som byť trpezlivá. Okrem toho, keď mu to poviem na svoje narodeniny, bude to pre mňa najkrajší darček a ešte o to špeciálneješie.

"Vstávame, spachtoško. Všetko najlepšie!" prebudili ma tiché Samove slová. Inštinktívne som si vzala do rúk mobil a hodila rýchly pohľad na čas. 4:00. Čo to do pekla? Zdvihla som hlavu a všade bola tma.

"Sam, zbláznil si sa? Prečo ma budíš tak skoro?" hlavu som si strčila pod paplón a prehodila sa na bok, na druhú stranu od neho.

"Chcem ti darovať niečo špeciálne a to môžem len o takomto čase. Obleč sa a zídeme sa o desať minút pri mojom aute. A daj si na seba niečo teplé, o takomto čase býva ešte chladno."

Natiahla som na seba prvú vec, ktorá mi prišla pod ruky, umyla si tvár a zuby a utekala, vlastne kráčala, dolu schodmi. Čo to môže byť za darček, keď mi ho môže dať len o takomto čase? A vôbec, ako mu mám teraz povedať, že ho milujem? Nie som vôbec pripravená. Asi budem musieť improvizovať.

"To odo mňa čakáš, aby som vyliezla na ten kopec?" z čela som si utrela pot a zapozerala sa do diaľky na vrchol kopca.

"Trochu sa rozcvičíme. Pohyb nám nezaškodí."

"Ako keby si nevedel, že akúkoľvek fyzickú aktivitu neznášam," začala som liezť na strnulý kopec a ledva vládala s dychom. Keď som konečne vyliezla na vrchol, Sam už stihol rozprestrieť deku a sadnúť si na ňu.

"Prisadni si ku mne," potľapkal po prázdnom mieste na deke vedľa neho.

"A teraz budeme robiť čo?" zvedavo som sa opýtala a sadla si vedľa neho.

"Teraz budeme čakať," po pár minútach som pochopila, čo sme sem prišli robiť. Prišli sme si pozrieť východ slnka. Slnko sa pomaly dvíhalo a rozžiarilo tmu, ktorá nás doteraz obklopovala. Príroda sa pomaly naspäť vracala k životu a vtáky nad nami začali poletovať a pospevovať ladné tóny signalizujúce úrode, aby sa opäť prebrala k životu. Obloha sa menila z červenej na oranžovú a postupne na žltú. Slnečné lúče sa odrážali od okien priľahlých domčekov a ja som si musela na chvíľu zakryť oči rukami. Chladný vietor preletel popri mojej pokožke a spôsobil mi husiu kožu, priklonila sa k Samovi a pocítila jeho teplú pokožku. Teraz je tá správna chvíľa! Teraz alebo nikdy!

"Sam, mám ťa rada. Ľú..." nenechal ma dohovoriť koniec vety.

"Veď aj ja ťa mám rád! Si moja najlepšia kamarátka!" au, to zabolelo. Jeho slová boli pre mňa ako studená sprcha a zasiahli presne do stredu môjho srdca. Prečo som sa len nechala nahovoriť Lindou? Samozrejme, že ku mne necíti to, čo ja k nemu! Navždy ma bude vidieť len ako kamarátku!