"Bela, vstávaj," zobudila som sa ráno na Samov hlas, pričom mnou jemne mykol.

"To už je ráno?" zívla som si a postavila sa.

"Musíme sa vrátiť k autu a zavolať pomoc. Stále nemám signál," vytiahol mobil do vzduchu a vyšiel von z dverí horárne.

Ja som ho inštinktívne nasledovala, Sam sa opäť ako večer pohyboval s ľahkosťou a ani na chvíľu nezaváhal. Tentoraz som sa s ním snažila držať krok, pretože som nechcela, aby ma opäť musel niesť na svojom chrbte. Už aj tak to bolo včera dosť ponižujúce. Keď sme sa blížili k jeho autu, z diaľky som videla siluetu nejakej ženskej postavy, ktorá sa krok po kroku stávala jasnejšia. Mia. Samozrejme, že ho prišla hľadať.

"Mia, láska, čo tu robíš?" ponáhľal sa za ňou.

"Miláčik, si v poriadku? Celú noc som ti volala a ty si mi nezdvíhal."

"Došiel nám benzín a nebol tu signál. Prepáč, miláčik. Ako si nás vôbec našla?" podišiel k nej a pobozkal ju na líce.

"Pamätáš tú aplikáciu, ktorú som ti prednedávnom nainštalovala do mobilu? Bola pripojená na GPS v tvojom aute, ráno som si ju zapla a zaviedla ma až sem. Neprežila by som, keby sa ti niečo stalo," dramaticky ho objala a tuším sa snažila navodiť dojem, že plače, keďže si z líca utrela neviditeľnú slzu.

"Láska, sme v poriadku. Museli sme si nájsť nejakú skrýš, aby sme sa mohli ukryť pred dažďom, ale inak sme obaja zdraví ako rybička," otočil sa smerom na mňa a mrkol.

"Och, Bela, aj ty si tu. Musela to byť ťažká noc," Mia len teraz zobrala na vedomie moju prítomnosť a pohŕdavo si ma prezrela. Musela som vyzerať ako strašidlo do maku. Ja som mala na sebe starú vyťahanú mikinu väčšiu aspoň o tri čísla, vlasy som mala rozstrapatané po všetkých stranách a moja maskara bola pravdepodobne roztečená po celej mojej tvári. Nechápem, na čo som si ju vôbec včera dávala. Mia bola na rozdiel odo mňa dokonale upravená, v dlhom nohavicovom kostýme a čiernom klobúku s okuliarmi. Snáď ešte nikdy som sa necítila menej atraktívna ako v tejto chvíli.

"Zdravím ťa, Mia. Si naša záchrankyňa!" sarkasticky som poznamenala a vybrala si tašky zo Samovho auta.

"Nastúpte si do môjho auta. Láska, tvoje necháme tu a zavoláme odťahovku, nebudeme tu predsa čakať dokiaľ prídu. Určite už musíš byť hladný," správala sa k nemu ako k malému dieťaťu a on ju na slovo počúval.

"To bude asi najrozumnejšie," vybral zo svojho auta svoju tašku a zamkol ho.

"Tvoja úžasná priateľka myslela dopredu a zastavila sa v našej obľúbenej zdravej reštaurácii," podávala mu v aute box s jedlom a totálne ignorovala, že ja som rovnako ako on tiež nič nejedla. Z pohľadu na to jedlo ma ale všetok hlad prešiel. Sam mal vo svojom boxe farebné cestoviny bez akejkoľvek omáčky s brokolicou, mrkvou a kelom.

"Molnárová, dáš si?" ponúkol ma svojim jedlom Sam, aspoň on stále vnímal moju prítomnosť.

"Nie, ďakujem. Najem sa doma," zo spätného zrkadla som videla Samov výraz nechutenstva z privezeného jedla a nemohla som si odpustiť nezasmiať sa. Bolo príjemné vedieť, že mu niečo, čo mu priniesla ona, nechutí.

Celá cesta domov prebiehala v trápnom tichu, ktorý prerušoval len piskľavý hlas Mii, ktorá sa Sama pýtala všetky možné otázky. Priala som si mať slúchadlá a nepočuť ju. Pri pohľade na náš panelák som si s úľavou vzdychla. Dúfam, že nikdy nebudem odkázaná na odvoz s Miou. Nezabudnuteľný zážitok a nie v tom dobrom zmysle.

Po výstupe z výťahu ma pri dverách nečakane čakala Ela sediaca na svojom kufri s rukami podopretými o bradu.

"Ela, čo tu robíš? Dohodli sme sa na tom, že prídeš?" snažila som sa spomenúť si, možno som na jej príchod zabudla.

"Takto sa víta tvoja mladšia sestrička? To ťa nemôžem len tak prísť navštíviť?" vstala z kufra a zháčila sa, keď zbadala môj príšerný neupravený vzhľad.

"Iste nie. Len som ťa tu nečakala," objala som ju a Ela sa pri pohľade na mňa začala smiať.

"Sestrička, nechcem byť hnusná, ale čo sa ti stalo?"

"To preberieme vo vnútri," hnala som ju ku dverám, keď sa otvorili dvere výťahu, z ktorých vyšiel Sam a Mia.

"Sam, ahoj!" pristúpila k nemu a očami si premeriavala Miu.

"Molnárová dva! Vitaj medzi nami! Prišla si robiť spoločnosť tvojej sestre?"

"A kto je toto?" typická Ela, nikdy nechodila okolo horúcej kaše.

"Zabudol by som vás predstaviť. To je Mia. Moja priateľka," Ela sa neunúvala podať jej ruku a pristúpila opäť k našim dverám.

"To ti gratulujem!" irónia v jej hlase bola znateľná a radšej som ju stiahla dovnútra.

"Čo to malo znamenať?" karhala som ju, keď sme sa obe vyzúvali v predsieni.

"Nepáči sa mi," vstúpila do izby a hodila sa na moju posteľ.

"To ani mne, ale stále sú tu základné ľudské maniere."

"Poznáš ma, keď sa mi niekto nepáči, hneď mu o tom dám vedieť. Ale teraz mi už konečne vysvetlíš, prečo vyzeráš ako by si práve prišla z druhej svetovej?"

"Boli sme so Samom kempovať a nejako sa to zvrhlo."

"S vami dvomi sa vždy všetko zvrtne. A kde je ten tvoj nový objav?"

"Asi doma," pripravila som si čisté veci a ponáhľala sa do sprchy. Začínala som sama cítiť, že zapácham a potrebujem dať zo seba toto nepríjemné oblečenie.

Po sprche sme sa s Elou najedli a rozprávali sa o všeličom možnom. Keď však padla otázka na jej nečakaný príchod, vykrúcala sa a okamžite zmenila tému. Niečo mi tajila, ale poznala som ju natoľko dobre, že som vedela, že z nej nič nedostanem, ak ju budem zahŕňať otázkami a žiadať odpovede. V ten večer som bola nesmierne unavená a zaspala hneď, ako sa moja hlava dotkla vankúša. Niet na svoju posteľ.

* * * * * * * *

"Som tu štyri dni a ešte stále som Lukasa nevidela. To ho predo mnou skrývaš?" lomcovala rukami Ela a ovievavala sa vejárom. Dnes bol asi najteplejší deň za celé leto a vo vnútri ste mali pocit, že sa pomaly začínate roztápať.

"Trávil niekoľko dní s rodinou na ich chate. Našťastie pre teba sa dnes vracia, čo keby sme všetci traja zašli spolu na kúpalisko?"

"A nepozval ťa?" nahodila podozrievavý pohľad.

"Pozval, ale ja som odmietla. Nie je to medzi nami vážne natoľko, aby som sa stretla s jeho rodinou. Mám začať baliť veci na to kúpalisko?"

"To je celkom pochopiteľné. A jasné, mám pocit, že zhorím! Kúpalisko je presne, čo v takýto horúci deň potrebujeme!" ocenila som, že ďalej tému Lukas a rodina nepreberala.

Pripravili sme pár sendvičov a začali baliť potrebné veci do tašky, ako sú opaľovací krém, uteráky, plavky... Pri tých som mala asi najväčší problém vybrať si. V hľadaní ma prerušil zvonček prichádzajúci od dverí.

"Ela, mohla by si ísť otvoriť, prosím?" kričala som z izby.

"Tak ty si ten polonahý chlap, ktorý bol v izbe mojej sestry," počula som z izby Elin hlas.

"A ty si to dievča, ktoré na mňa chcelo zavolať políciu," smial sa a obaja vstúpili do mojej izby, v ktorej som sa stále kutrala v šatníku v snahe nájsť perfektné plavky.

"Čo si odo mňa čakal, nestáva sa často, že mojej sestre po byte pobehujú polonahí chlapi!"

"V to pevne dúfam," zohol sa ku mne a venoval mi letmý bozk.

"Ela, ty si už pripravená?" zodvihla som pohľad a vyčítavo sa na ňu pozrela.

"Áno, milá sestrička," zdvihla svoju tuniku a nechala ma nahliadnuť na jej ružové dvojdielne plavky.

"Mohol by mi niekto dať nejakú aktualizáciu o tom, čo sa deje?" až teraz som si uvedomila, že Lukas o našich plánov s kúpaliskom nič nevie.

"Och, áno. Prepáč, s Elou sme sa rozhodli zájsť na kúpalisko."

"Len vy dve?"

"Nie, chceme aby si šiel s nami!"

"V tom prípade si musím zájsť domov po plavky, uvidíme sa na kúpalisku o dvadsať minút?"

"Len v tom prípade, ak sa dovtedy moja drahá sestra rozhodne, aké plavky si dá," rehotala sa Ela.

"Pre tvoju informáciu, už som ich našla," triumfálne som predložila bielo-modré pruhované jednodielne plavky s výkrojom na chrbte pred Elinu tvár.

"No sláva!"

Kúpalisko bolo plné ľudí, všetci sa chceli v týchto teplotách trochu ochladiť a keďže nemáme more, je to jediná možnosť ako sa dostať do styku s vodou a plávaním.

"Toľko chrumkavých chalanov!" jasala Ela, keď sme prechádzali popri dave chlapcov hrajúcich volejbal na improvizovanej pláži s pieskom.

"Veď si zadaná!" napomenula som ju. Ela bolo vo vzťahu od začiatku jej prvého ročníka na vysokej škole s chlapcom, ktorý chodil na rovnakú fakultu ako ona.

"Neviem, o čom to hovoríš," flegmaticky sa otočila a ľahla si na lehátko.

"Rozišli ste sa?"

"O tom chrapúňovi nechcem počuť už ani jedno slovo," a naraz mi bolo jasné, prečo ku mne Ela prišla. Pravdepodobne ju jej rozchod bolel a potrebovala sa trochu odreagovať. Chcela som vedieť, čo sa medzi nimi stalo, ale zahryzla som si do jazyka.

"Dnes je to tu preplnené!" zmenila som tému a pri pohľade na Lukasa mi spadla sánka. Kráčal našim smerom s tým jeho dokonale vypracovaným a opáleným telom v modrých šortkových plavkách.

"No páni, Bela. Je mi jasné, prečo si si ho vybrala," napol si zložila z očí okuliare a obzerala si Lukasa, ktorý si pozornosť žien nesmierne užíval. Napodiv som vôbec nežiarlila a nezaujímalo ma, že si ho obzerajú okrem mňa aj ďalšie ženy.

"Tie plavky ti nesmierne svedčia," prisadol si ku mne na lehátko a rukou mi prešiel po nohe.

"Dobre, ja padám. Nie som v stave vidieť vaše intímnosti," postavila sa a skočila do bazéna.

"Ela!" zahanbene som na ňu vykríkla.

"Nemali by sme skúsiť, aká je voda v bazéne?"

"Chcem si čítať, ale ty môžeš, ak chceš," dala som si na hlavu klobúk a vytiahla knihu, ktorú sa chystám čítať asi týždeň.

"Tak to teda nie! Prišli sme k bazénu, čítanie si necháš pekne na doma!" zobral ma z lehátka a hodil do bazéna, čítanie bude musieť počkať.

"To si nemal!" Lukas stál pri okraji bazéna a ja som ho rýchlo stiahla za ruku k sebe.

Špliechali sme sa vodou a bláznili sa ako malé deti. Lukas mi venoval vďačné úsmevy a letmé bozky, a Ela predstierala laxné zhnusenie. Flirtovala s každým jedným chlapcom, niečo ju jasne trápi. Doteraz som jej problém ignorovala a nechávala jej čas na zdôverenie sa mi, ale očividne nie je v poriadku. Hneď ako prídeme domov sa jej spýtam, čo sa stalo.

* * * * * * * *

"Mám z tvojho Lukasa dobrý pocit. Je to správny chlap."

"Ela, viem, že ťa niečo trápi. Chcela som ti nechať čas, ale potrebujem vedieť, čo ti je, aby som ti mohla pomôcť," posadila som sa k nej a chytila som ju podporujúco za plece.

"Nemôžeš mi pomôcť," rukami si zakryla tvár a vzlykala.

"Ela, čo to hovoríš! Čokoľvek ťa už trápi, zvládneme to spolu!" hladkala som ju po chrbte.

"Mešká mi to už týždeň. Neviem... je možné, že som tehotná!" vzlykala.

"Tehotná? Nepoužívali ste s Patrikom ochranu?" len ťažko som si dokázala predstaviť svoju devästnásťročnú sestru s tehotenským bruchom.

"Používali sme. Tieto veci sa že vraj môžu stať aj s ochranou."

"A čo na to Patrik?"

"Toho šmejda mi nepripomínaj! Povedal, že ak aj som tehotná, to dieťa nemôže byť jeho!" rozplakala sa ešte viac a ja som mala chuť zabiť jej úžasného priateľa. Čo je to za chlapa? Ako by mohol opustiť niečo, čo stvoril? Takýmto chlapom by mali odrezať gule!

"Zlatko, upokoj sa. Robila si si už tehotenský test?"

"Nie, nemala som odvahu," z očí jej stekali vodopády sĺz a ja som si priala, aby som mohla urobiť niečo, čím by som ju utíšila.

"Som tu s tebou. Idem do lekárne a kúpim ti ho. Prosím, upokoj sa. Všetko bude v poriadku," rýchlo som si nazula šľapky a letela do najbližšej lekárne. Keď som od lekárnika pýtala tehotenský test, potmehucky sa na mňa usmial. Bol to ten typ úsmevu nedávala-si-si-pozor-tak-teraz-budeš-mať-na-krku-dieťa. Proste klasický odsudzujúci pohľad. Rýchlo som mu zaplatila a bežala domov, kde som sa samozrejme musela stretnúť so Samom.

"Molnárová, kde tak bežíš?" smial sa a rukou ma volal k sebe.

"Len som si zbehla niečo kúpiť," určite mu nebudem vešať na nos, že som si len tak zabehla do lekárne pre tehotenský test.

"V nedeľu sa otvára v meste nový klub a Mia nám zohnala vstupenky. Pôjdete s nami?" len čo sa dopýtal, skočila na mňa Daisy a z rúk mi vyrazila test, ktorý sa mi doteraz pred ním podarilo úspešne skrývať.

"Pôjdem!" odpovedala som bez rozmyslenia a rýchlo sa sklonila pre test ležiaci na zemi, on ale na moju smolu urobil to isté a uvidel ho.

"Tehotenský test? Nejdete na to s Lukasom prirýchlo?" vyvalil na mňa oči.

"Nie je môj," dala som si ho do vačku a snažila sa ujsť jeho zvedavému pohľadu.

"Elin?" dofrasa, ako to mohol hneď vedieť? Len som prikývla a ďalej mu neodpovedala. Ela by určite nebola rada, keby sa dozvedela, že to Sam vie.

Ela ma už nedočkavo čakala doma pri stole a keď som vošla, hneď mi vzala test a zamkla sa v kúpeľni. Veľmi mi jej bolo ľúto, ale v tejto chvíli som nemohla robiť nič, len byť pri nej. Po chvíli otvorila dvere a sadla si na záchodovú dosku. Nervózne hýbala nohou a stále plakala.

"Ako dlho musíme čakať?"

"Päť minút," vyhlásenie, že to bolo najdlhších päť minút v mojom živote, by rozhodne nebolo prehnané. Srdce mi bilo ako šialené a potili sa mi ruky. Ela by sa musela vzdať toľkých vecí, prestať študovať a keďže sa Patrik nechcel k dieťaťu priznať, bola by slobodná matka. Zasiahla ma panika. Časomer zazvonil, päť minút ubehlo. Ele sa triasli ruky a nepohla sa.

"Bela, prosím, skontroluj to ty," pristúpila som k testu na umývadle, zhlboka sa nadýchla a zavrela oči. 

"Ela, nie si tehotná!" vykríkla som z nadšením, keď sa na teste objavila len jedna palička, ktorá na obale signalizovala, že sa nejedná o tehotenstvo.

"Panebože, ďakujem ti!" rýchlo sa pozrela na test a ubezpečila sa, že hovorím pravdu.

"Ani si nevieš predstaviť, ako si ma vystrašila!"

"Ver mi, tieto posledné týždne ma zabíjali. Chcela som ti o tom povedať sama, ale neodvážila som sa. Bolo pre mňa ťažké zdôveriť sa ti s takou vecou."

"Som tvoja sestra, nikdy by som ťa neodsudzovala. Ale keď pôjdeš zajtra domov, objednaj sa na prehliadku k tvojmu gynekológovi. Nie je normálne, že ti to mešká už týždeň," Ela prikývla a objala ma. Obom nám spadol veľký kameň zo srdca.

* * * * * * * *

Pred klubom stáli desiatky ľudí, všetci sa chceli dostať do novootvorenej inštitúcii, ktorá sa zdala byť len pre VIP osoby. Začínala som ľutovať, že som súhlasila prísť sem, veľké kluby nie sú mojou obľúbenou scénou, ale aspoň strávim trochu času so Samom. A Miou.

"Molnárová, tu sme!" mával na mňa rukami Sam, ktorý aj s Miou stál na začiatku radu a práve ich sbs-kár vpúšťal dnu. Rýchlo som sa k ním ponáhľala, bolo mi jasné, že bez Mii ma dovnútra nevpustia.

"Je to tu obrovské!" obzerala som sa na všetky smery a hľadela na ľudí tancujúcich na parkete.

"Pre niekoho takého malého ako si ty sa všetko zdá obrovské!" povedala mi Mia do ucha a odhrnula si vlasy z tváre. Môžete mi ešte raz pripomenúť, prečo som opäť súhlasila stráviť čas s touto potvorou? Bolo to ako keby si našla vždy čas na strápnenie a poníženie ma.

Takmer celý čas som strávila pri bare, sem tam ku mne podišiel Sam a spýtal sa ma, či sa dobre bavím a či ma niekto neobťažuje. Ja som si nikoho nevšímala, až kým som v dave nezazrela Lukasa. Nemal byť náhodou na golfe so svojím otcom? Klamal mi. Už-už som sa k nemu chcela pohnúť, keď ma v tom zastavil pohľad na cudziu ženu stojacu pri ňom. Mali k sebe veľmi blízko, ako by sa poznali už dlhšiu dobu. Netrvalo dlho a pobozkala ho. Bozkávali sa, ako keby som ja nebola absolútne relevantná. Len som sa na nich pozerala, srdce mi bilo a zapierala som ruky v päsť.

"Molnárová, poď si trochu zatancovať," pristúpil ku mne Sam a až potom si uvedomil, že môj pohľad je zaostrený na úplne iný smer. Tvár sa mu zamračila a zaškrípal zubami.

"Rozbijem mu hubu!" nemeškal ani minútu a pohol sa na smer, kde stál Lukas s neznámou ženou.

"Sam, prestaň! Som dospelá žena, nepotrebujem, aby si to za mňa riešil!" držala som ho za ruku a Sam zastal. Voľky-nevoľky sa otočil tvárou ku mne a nechal ma ísť za Lukasom samu.

"Bela, prisahám, že to nie je ako to vyzerá! Prosím, dovoľ mi..." nenechala som ho dopovedať a strelila mu facku, z ktorej ma zabolela ruka.

"Nie, nechcem nič počuť!" zdvihla som ruku na znak umlčania a otočila sa smerom ku baru. Hodila som do seba tri panáky a pobrala sa na odchod. Už tu nemôžem byť ani minútu.

"Bela, kam to ideš? Počkaj ma, idem s tebou," zastavoval ma pri vchode Sam a v diaľke som videla siluetu Mii čakajúcu na neho.

"Sam, prosím, potrebujem byť sama. Prosím, nechaj ma ísť. Keď budem niečo potrebovať, zavolám ti."

"Nemôžem ťa nechať samu v takomto stave!" naliehal.

"Ak ma máš rád, urobíš, o čo ťa prosím."

"Zlatko, nechaj ju. Potrebuje sa upokojiť," pristúpila k nám Mia a chytila ho okolo pliec. Sam len tak-tak súhlasil a pobral sa na odchod.

"Si taká úbohá, že si nedokážeš ani len udržať chlapa," zašepkala mi do ucha a nasmerovala Sama do davu zabávajúcich sa ľudí.

Len čo som vyšla z klubu, začali mi po tvári stekať horúce slzy. Plakala som tak silno, že sa mi zahmlil zrak. Nohy ma niekam viedli, ale ja som netušila kam. Zastala som si, oprela ruky o strom a hlasno dýchala. Oči som si pretrela rukou, teraz som mala lepší výhľad na to, kde sa nachádzam. Nebola som ďaleko, len asi nejakých desať metrov od klubu. Sadla som si na najbližšiu lavičku a v hlave si premietala všetky doterajšie udalosti. Nie som schopná udržať si chlapa, naozaj je to pravda? Necítila som hnev, len smútok. A teraz som si uvedomila, prečo plačem. Áno, štvalo ma, že ma Lukas takto nechutne podviedol, ale väčšmi ma trápila ďalšia vec. Začínala som chápať, prečo tak veľmi nenávidím Miu. Chcela som byť na jej mieste, ja som chcela byť tá, ktorá bude neustále po Samovom boku. Žiarlila som na ňu. Teraz mi to došlo. Ľúbim svojho najlepšieho kamaráta. Som zamilovaná do Samuela Friedmana.