Ostala som ako obarená a nevedela som, čo jej mám na tieto slová odpovedať. Ako si mohla dovoliť vyhrážať sa mi takto? Veď ma vôbec nepozná! Prečo by som jej Sama chcela prebrať? Zvádzala som so sebou vnútorný boj, pretože som pred toľkými ľuďmi nechcela robiť scénu a Sam by tiež nebol rád, keby som začala kričať na jeho milovanú priateľku.

Keď sa po chvíli vrátil k nášmu stolu, Mia sa tvárila ako keby sa posledné minúty vôbec nestali a podlízavým tónom sa tvárila, že ma chce spoznať. Zapierala som ruky v päsť, len ťažko som sa ovládala, mala som neuveriteľnú chuť streliť jej jednu výchovnú facku. Ale ako právnička viem, že by to malo veľké právne následky a násilie nie je nikdy riešením. Počas celej večere som si pripadalo ako absolútne tretie koleso na voze.

"Veľmi rada som ťa spoznala. Už chápem, prečo ťa má Sam tak rád," prehovorila ku mne, keď sme sa postavili na odchod.

"Potešenie bolo na mojej strane," nemienila som klesnúť na jej úroveň a tak som to hrala s ňou, čo ju privádzalo do šialenstva. Jej tvár sa zamračila a povýšenecky vyšla z bistra.

"Molnárová, deje sa niečo?" inštinktívne sa spýtal, keď som kráčala za nimi. Tretie koleso ako vyšité.

"Všetko je v poriadku. Uvidíme sa zajtra?" namierila som otázku na neho a ignorovala fakt, že má ruku prehodenú cez jej plece a ona ho bozkávala na krk, čo mi bolo veľmi nepríjemné.

"Poobede s Miou niečo máme, ale ráno sa u teba pokúsim zastaviť."

"Ako chceš. Ahojte," pozdravila som sa im a nasadla do svojho auta a preklínala sa za to, že som s týmto vzájomným zoznámením súhlasila. Už teraz môžem povedať, že jeho nový objav nemám rada. Nechápem, čo na nej vidí. Jeho posledný normálny vzťah bol s Alex, ktorá sa s touto namyslenou fiflenou nedá ani porovnať. Som zvedavá ako zareaguje, keď mu zajtra poviem o jej vyhrážkach.

"Molnárová, dobré ráno! Užila si si včerajšiu večeru?" pýtal sa ma s napätím a sadol si na stoličku v kuchyni, kde som si varila kávu.

"Tvoja návrhárka sa mi vyhrážala. Že vraj sa od teba mám držať ďalej," otočila som sa na neho a jeho výraz tváre sa na chvíľu zháčil a potom sa začal smiať.

"Molnárová, si si istá, že nepreháňaš? Určite to tak nemyslela, možno si to len zle pochopila," snažil sa ma presvedčiť.

"Sam, viem, čo som počula. Jasne mi povedala, že si jej a že si mám od teba držať odstup. To je šialené. Veď ma ani nepozná," stále som mu vysvetľovala.

"Mia je komplikovaný typ osoby. Možno ju len trochu vystrašil vzťah, ktorý medzi sebou máme. Ale určite to tak nemyslela, som o tom presvedčený. Neboj sa, ubezpečím ju, že medzi nami nič nie je," neviem, čo ma bolelo viac. Či to, že mi Sam neverí alebo to, že sa postavil na stranu ženy, ktorú pozná len mesiac. Ďalej som sa s ním už o tom nerozprávala. Nemalo to žiadny zmysel, je príliš zaslepený, aby videl pravdu. Okrem toho, boli sme tam len my dve a Mia určite nikdy neprizná, že mi to povedala. A ja nemám náladu bojovať s niekým ako ona.

Vydáme sa dnes na lov tých perfektných šiat?

Vyrušila ma z myšlienok prichádzajúca správa od Lindy. Rozptýlenie bolo ale presne to, čo som v tejto chvíli potrebovala a rýchlo jej odpovedala.

Samozrejme! Za tridsať minút v salóne Maggie?

Linda odpísala hneď späť.

Ako vieš, že som sa do toho salónu chcela pozrieť ako do prvého? Vidíme sa tam. Beriem so sebou aj Lili, tak mi po ceste prosím kúp kávu. Ľúbim ťa!

Typická Linda, robilo mi veľkú radosť, že práve ja budem mať tú česť a pomôcť jej s vyberaním dokonalých svadobných šiat. A bolo pekné mať v živote aj najlepšiu kamarátku v podobe ženy, ktorej sa môžem posťažovať so svojimi problémami. A práve teraz som kamarátku potrebovala.

"Lili sa mi podarilo, našťastie, uspať, takže budeme môcť vyberať v kľude. A ďakujem za kávu, si zlatíčko!"

"Tak sa pustime do toho!" pohnala som ju a vkročili sme do salónu. Okolo nás boli všade na vešiakoch zavesené šaty od výmyslu sveta a nedokázala som si predstaviť, že by som si z toľkých možností dokázala vybrať. Linda to bude mať ťažké.

"Páni, ako si mám z toľkých šiat vybrať!" rozplývala sa a vyzliekala si kabát.

"Dobrý deň, slečny. S čím vám môžem pomôcť?" pristúpila k nám mladá predavačka.

"Dobrý deň, moja kamarátka sa vydáva za tri mesiace. Prišli sme si pozrieť nejaké svadobné šaty," odpovedala som za Lindu, ktorá skontrolovala Lili a stiahla jej striešku z kočíka.

"Máte v hlave nejaký konkrétny typ šiat? Želáte si čisto biele alebo sa neštítite ísť aj do niečoho farebného?"

"Určite biele. V tom som tradičná, ale nemám v hlave nič špecifické. Pravdepodobne to bude tak, že keď na sebe budem mať tie šaty oblečené, hneď sa pre nich rozhodnem. Rozhodneme sa s kamarátkou impulzívne," pozrela sa na mňa Linda a usmiala sa.

"V tom prípade by sme sa mohli pozrieť do tejto uličky. Tu máme len biele tradičné šaty, ale rôznych tvarov a zdobení," viedla nás k uličke.

"Všetky vyzerajú nádherne!" jasala Linda.

"Nechám vás vybrať si. Ak by ste niečo potrebovali, stačí ma zavolať. Šaty, ktoré si budete chcieť skúsiť, si môžete vziať do kabínky aj spolu s vešiakom. A po skúsení ich prosím zaveste na tento kovový stojan, aby som ich potom mohla zakvačiť späť na miesto," ukázala smerom na stojan a pobrala sa do vstupnej miestnosti.

"Ak si z tohto dokážeš vybrať, tak si moja hrdinka!" sadla som si na pristavenú stoličku pred kabínkou a prekrížila nohy.

"Už teraz viem, že sa nebudem schopná rozhodnúť. Vôbec neviem, či chcem niečo priliehavé, alebo veľké princeznovské!" bezradne hovorila.

"Od čoho tu máš mňa! Ja ti poviem, ktoré na tebe vyzerajú najlepšie! Vezmi si nejaké a choď si ich skúsiť!" nabádala som ju rukami ku kabínkam. Linda si vzala hneď prvé v poradí a vstúpila do skúšacej kabínky.

"Ozaj! Ako vlastne dopadlo to zoznámenie s pani-úžasnou-návrkárkou-Miou?" kričala na mňa zo skúšacej miestnosti.

"Cítila som sa ako tretie koleso na voze. A Mia sa mi vyhrážala. Mám sa podľa nej držať od Sama čo najďalej. Že vraj jej patrí."

"Čože?!" vystúpila von oblečená v bielych saténových šatoch bez ramienok a čudne nariaseným spodným dielom.

"Rozhodne nie! Daj si ich okamžite dole! To je totálna ohyzdnosť!" zakrývala som si oči rukami.

"Už som sa zľakla, že sa ti budú páčiť. Striktné nie! A k tej veci so Samom, povedala si mu to dúfam!" vzala si z vešiaku ďalšie šaty a tie prvé dala na stojan, ako nám povedala predavačka.

"Neveril mi, myslí si, že som ju zle pochopila."

"To nie! Ten Friedman sa načisto zbláznil! Vravela som ti, že je to čúza!" nervóznila sa a predviedla mi ďalšie šaty. Tieto boli o poznanie krajšie, ale príliš jednoduché. Malý rovný strih, jednoduché ramienka a v páse boli predelené.

"Lepšie, ale na môj vkus až príliš jednoduché. K tebe by sa mi hodilo niečo honosnejšie," poznamenala som a ona prikývla.

"Máme rovnaký vkus! Myslíš, že si ju privedie aj na svadbu? Začínam ľutovať, že aj jemu som na pozvánke povolila priniesť si plus jedna..." stále pokračovala v téme Mia.

"Myslíš si, že spolu dovtedy budú?" neskrývala som prekvapenie a zaškrípala som zubami. Už len pri pomyslení na ňu sa mi chcelo vracať.

"Tá čúza ho má omotaného okolo prsta! Nedivila by som sa, keby ju dovtedy požiada o ruku." vyhlásila a vystúpila von s ďalšími šatami, ktoré mali veľkú tortovú sukňu a polovičné rukávy.

"Tieto sa mi nepáčia. Tá sukňa je príliš veľká. A nestraš! Veď v máji spolu budú len nejakých päť mesiacov, to by som Friedmana musela naozaj zaniesť na psychiatriu!"

"Tiež sa mi nepáčia. Už začínam byť zúfalá, nemyslela som si, že nájdenie šiat bude taká drina! Možno sa mu dovtedy vráti rozum, dúfajme!" prekrížila si ruky na prstoch a začala skúšať ďalšie šaty.

"Ešte sme len na začiatku. Do mája nájdeš svoje perfektné šaty. A nepreberajme už tému Mia, začínam z nej mať migrénu," hodila som na ňu prosebný pohľad, keď opäť vyšla von.

"Musíme ti niekoho nájsť. Nemôžeš byť na mojej svadbe sama! Čo hovoríš na tieto?" obzerala sa v zrkadle a krkom sa otočila ku mne. Tentoraz mala na sebe priliehavé čipkované šaty s rozparkom na boku.

"Príliš veľa čipky! Takéto šaty by sa mi hodili na plážovú svadbu."

"Toto je strašné! Už ma to tu nebaví. Na dneska končím!" pobrala sa naspäť do kabínky a prezliekla sa do svojho oblečenia.

"Tak čo, dámy? Vybrali ste si?" pýtala sa pri našom odchode predavačka.

"Bohužiaľ, nie. Bude to dlhá cesta," skleslo odpovedala Linda.

"Šaty sme položili na stojan, ktorý ste vravela. Máte skvelý výber, ale na prvýkrát je ťažké rozhodnúť sa. Možno sa sem ešte vrátime. Dovidenia," pozdravili sme sa a vyšli zo salónu.

"Neboj sa, zajtra to skúsime znova," snažila som sa ju trochu utešiť, pretože mala na tvári stále skleslý výraz.

"Zajtra? Po tomto dni potrebujem aspoň týždňovú pauzu. Musím sa dopredu pripraviť, keď prídem domov, poprezerám si všetky magazíny. Nabudúce už prídem do salónu pripravená," odhodlane povedala.

"Hlavne nebuď nervózna. Uvidíš, že vo svoj deň budeš najkrajšia!"

"Ach, Bela. Ďakujem, že to so mnou vydržíš. Hormóny so mnou stále lomcujú," ospravedlňovala sa, ale mne jej správanie nerobilo problémy. Každá nevesta si tým prejde.

"Neospravedlňuj sa mi. Na tvojom mieste by som tiež šalela," ubezpečila som ju.

"Teraz ma napadlo, ako si ignorovala moje reči o tom, že ti musíme niekoho nájsť. Čo povieš?"

"Na čo?" tvárila som sa, že som ju nepočula.

"Na to, že ti nájdeme nejakého chlapa?" naliehala.

"Linda, teraz nikoho nepotrebujem. A ak si mám niekoho nájsť, tak tomu nechám voľný priebeh."

"Dobre no," nevoľky so mnou súhlasila.

* * * * * * * *

Nasledujúce týždne sme s Lindou navštívili ďalšie tri salóny a každá naša návšteva sa končila rovnako. Šaty boli buď príliš jednoduché, extravagantné, zahaľujúce alebo naopak až príliš zakrývajúce. Svadba sa konala už o mesiac a v našom meste ostávalo navštíviť už len dva posledné salóny. Dúfala som, že Linda si tam konečne nájde svoje vysnívané šaty.

S aprílom prišiel aj začiatok novej sezóny, do ktorej dostal Sam od lekára povolenie nastúpiť. Síce ho musel dlho prehovárať a sľúbiť mu, že bude opatrný, o čom aj tak pochybujem, ale nakoniec mu to dovolil.

Sam sa snažil rozdeliť si svoj čas medzi mňa a svoju návrhárku, ale ak mám byť úprimná, väčšinu času strávil s ňou. Čo ma trochu bolelo, ale nakoniec, bola jeho priateľkou a bolo logické, že s ňou chce tráviť svoj voľný čas. Ja som sa s Miou nestýkala, ba som sa jej snažila úplne vyhýbať. Vždy keď ma videla stáť pri Samovi alebo počula rozprávať sa s ním, nahodila na mňa zhnusený výraz a škúlila mňa.

Ideš dnes na preteky?

Dnes bol oficiálne prvý deň novej sezóny a Linda sa ho kvôli Lili nemohla zúčastniť.

Idem. Neviem ako to tam vydržím bez teba a s Miou!

Ach, zlatko. Rada by som s tebou išla, ale Lili začínajú rásť zuby a je veľmi ošklivá. A nechcem ju nechať s Martinovou mamou, pretože jej minule potierala ďasná alkoholom!

To je v poriadku. Idem tam len kvôli Samovi. Dúfam, že tam bude aspoň Katka. A daj odo mňa Lili pusu, moja princezná. Zajtra pôjdeme pozrieť tie šaty?

Katka tam bude. A musíme! Už začínam byť zúfalá. Tak sa zatiaľ maj. Vidíme sa!

Rýchlo som sa obliekla, vlasy vyčesala do copu a na hlavu som si nasadila Samovu šiltovku, ktorá ešte stále voňala ako on. Samozrejme som nezabudla ani na jeho povzbudzujúci baner.

Na kopce som tentoraz cestovala sama, pretože Sam sa rozhodol priniesť na preteky aj Miu, keď som dorazila, obaja tam už stáli a obchytkávali sa. Prekrútila som očami a vybrala sa k ním.

"Ahojte!" entuziasticky som ich pozdravila a okamžite mi spadla sánka. Mia mala pri sebe veľký baner, omnoho väčší ako je ten môj, na ktorom bolo napísané - SAM JE MOJA ABSOLÚTNA JEDNOTKA!

To je drzaňa. Sam jej musel určite povedať o našej stávke a ona napísala presne to isté, len aby ma naštvala. Opäť som musela zapierať ruky v päsť, aby som nepovedala niečo, čo by som neskôr ľutovala.

"Aj ty si mu priniesla povzbudzujúci text? Nabudúce vymysli niečo originálnejšie," povedala hlasom, ktorý som počula len ja a hodila sa Samovi okolo krku.

"Molnárová, ďakujem, že si prišla! Znamená to pre mňa veľa!" hodil na mňa ďakovný výraz a Mia sa zaškerila, čo vo mne vyvolalo určité zadosťučinenie.

"Veľa šťastia," naschvál som ho objala a zastala si ku Katke.

Sam mal tentoraz problém udržať si tempo s najlepšími a preteky s prehľadom vyhral Martin. Bolo znateľné, že vypustenie minuloročnej sezóny ho dostalo z formy.

"Nevadí, láska, nabudúce to bude lepšie. Aj tak si moja jednotka," upravovala mu Mia spotené vlasy.

"Musím viac trénovať. Som úplne z formy."

"No tak, miláčik. Nebuď na seba tak tvrdý, nasledujúce preteky už vyhráš."

"Ďakujem, že vo mňa veríš," objal ju a hlavu si zaboril do jej vlasov. Opäť na mňa doľahol pocit tretieho kolesa, počas celej ich konverzácie som stála blízko nich a cítila sa trápne. Sam ma už na svojich pretekoch nepotrebuje, na podporu tu má už niekoho iného. Bez rozlúčenia som nasadla do svojho auta a rozplakala sa. Až teraz na mňa doľahlo, ako veľmi mi chýba.