Celý týždeň v práci som bola roztržitá a nervózna. Max sa mi samozrejme ani raz neozval, ale dokázala som si predstaviť, že to "rozprávanie" nebude príjemné ani pre jedného z nás.

Domov sa vrátil až v sobotu, pričom mi dal vedieť, že sa chce stretnúť na nejakom neutrálnom mieste, kde budeme sami.

"Ahoj," nervózne som ho pozdravila a zastrčila si prameň vlasov za ucho.

"Ahoj," smutne ma pozdravil Max.

"Chýbal si mi."

"Bela, ja už takto ďalej nemôžem pokračovať. Snažil som sa byť tolerantný, ale toto pre nás nie je zdravé. Mám ťa rád, veľmi rád. Ale musíme sa rozísť. Alebo si môžeš vybrať, buď ja alebo on?"

"Nenúť ma vyberať si medzi vami dvomi! To nedokážem!"

"Vidíš? A v tom je ten problém. Keby ti na mne záležalo, tak by si si zvolila mňa..."

"Sam je môj najlepší kamarát a ty si môj priateľ. Ľúbim teba, prečo si mám medzi vami vyberať? Chcem vás mať oboch vo svojom živote!"

"Nemôžeš mať oboch, nebuď sebecká. Kriste, Bela, veď ani si si len nevyskúšala náušnice, ktoré som ti daroval na Vianoce a náhrdelník od Friedmana máš na krku neustále!"

"Nemôžem si ich dať do ucha, pretože som na zlato alergická! Čo by si vedel, keby si ma počúval!" kričala som na neho.

"A prečo si mi to nepovedala hneď, keď som ti ich dal?"

"Pretože som ťa nechcela uraziť. Záleží mi na tebe, aj keď mi to nechceš veriť."

"Dobre, opýtam sa ťa niečo a prosím, odpovedz mi úprimne. Keby som bol na Silvestra tu s tebou, s kým by si ho strávila?"

Ostala som v pomykove a na chvíľu som mlčala. Nikdy som nad tým nepremýšľala, vedela som, že Max nebude doma, takže som brala automaticky, že budem tráviť Silvestra so Samom.

"Ja..."

"To je všetko, čo som potreboval vedieť. Bela, môžeš nahovárať samu seba o čom chceš, ale to, čo máte medzi sebou s Friedmanom, nie je priateľstvo. A ja to chápem, nemám ti to za zlé. Len som naštvaný sám na seba, že som si to neuvedomil skôr."

"Max, prosím, nerob to. Nemôžeme sa takto rozísť. Ľúbim ťa! Si pre mňa veľmi dôležitý!" nikdy predtým som nikoho takto neprosila. Nechcela som ho stratiť, naozaj nie.

"Malá Bela, ver mi. Čas nám nepraje. Je to takto jednoduchšie, keď si uvedomíš, že Friedmana miluješ, nechcem ti stáť v ceste," po týchto slovách sa vzal a odišiel. A ja som tam ostala sama a bezmocná a stále spracovávala, čo sa to vlastne stalo.

Max Rusnák mi zlomil srdce. Po druhýkrát.

* * * * * * * *

Cítila som sa absolútne pod psa a toto mohol zmeniť len alkohol. Namierila som si to teda do najbližšieho baru a lievala do seba pohár za pohárom. Nikdy som nemala príliš veľkú toleranciu, čo sa týka alkoholu, ale dnes som potrebovala zabudnúť na všetko a necítiť absolútne nič. A čo je lepší liek na boľavé srdce ako sila alkoholu?

"Bela, okamžite zlez z toho stolu!" kričal na mňa Sam.

"Saminko, čo tu robíš? Kde si sa tu vzal?"

"Prišiel som po teba, že vraj im tu ničíš majetok!" znepokojene odpovedal.

"Aké ničenie majetku? Veď som si len trochu chcela zatancovať na stole. No to je na tom," mrmlala som, hladina alkoholu bola v mojej krvi privysoká.

"Ak nezlezieš do desiatich sekúnd, zoberiem ťa odtiaľ aj nasilu!"

"Sam, nechaj ma na pokoji! Chcem tancovať!" hádala som sa s ním.

"Jedna, šesť, desať! Keď to s tebou nejde podobrom, musíme to urobiť po zlom!" vyhlásil, stiahol ma zo stolu a preložil si ma cez plecia.

"Užaj ma daj dole!" búchala som mu päsťami po chrbte.

"Dám. Ale až v aute!"

"Neznášam ťa!" stále som kričala a udierala ho.

"Nech sa páči, mladá dáma. To som si od teba nezaslúžil," povedal, keď ma usádzal do auta.

"Zaslúžil!" tvárila som sa urazene a ďalších päť minút sa s ním nerozprávala.

"To ma budeš teraz ignorovať?"

"Zastav auto!" prikázala som mu.

"Je ti zle? Počkaj, hneď zastavím," ustarostene odpovedal a zastavil pri kraji cesty.

"A teraz môžeš ísť," vystúpila som z auta a ďalej šla po chodníku.

"Molnárová, čo si s tebou počnem! Sadni si naspäť do auta!" kričal na mňa Sam, pričom hlavou vykúkal z okna svojho auta a nasledoval ma.

"Nie!"

"To mám za tebou vážne ísť celou cestou na aute?"

"Nikto ti to nekáže. Choď domov!"

"No to určite. A potom ťa zajtra nájdem niekde schúlenú v jarku a mne to budeš dávať za chybu," vystúpil z auta a podišiel ku mne.

"Ako si vlastne vedel, že som v tom bare?" spýtala som sa ho a zadrkotala zubami.

"Svoj telefón si nechala na pulte a barman bol taký ochotný, že zavolal tvoj prvý kontakt núdze, čo som len tak náhodou ja," odvetil a preložil cez moje plecia svoju bundu.

"Nechcela som ti spôsobiť starosti," kajala som sa.

"Poď so mnou, niekam spolu pôjdeme a tam mi aj povieš, čo ťa donútilo dostať sa do tohto stavu," chytil ma za ruku a odviedol naspäť do auta. Bol naozaj hlúpy nápad vyjsť vonku v takejto kose.

"Prečo sme tu? Snažíš sa ma zabiť?" spýtala som sa ho, keď zastavil na odľahlom mieste.

"Keby som ťa chcel zabiť, urobím to už dávno," zasmial sa.

"No to ďakujem."

"Poď si sem sadnúť," vystúpil z auta a rukou potľapkal kapotu auta.

"Čo budeme robiť na kapote?"

"Nepýtaj sa už toľko otázok a poď!"

"Už idem!"

"No povedz, nie je to krásne!" roztiahol sa pozdĺž kapoty, ruky si dal za hlavu a pozrel sa hore na oblohu.

"Nádhera!" zajasala som a nasledovala som ho.

"Hviezdy sú takto v noci najkrajšie. Keď som bol malý, vždy som si vymýšľal rôzne tvary, na ktoré sa mi hviezdy podobajú."

"Prečo sme sem neprišli už skôr?"

"Pretože si povedala, že je to príliš sentimentálne."

"Občas som naozaj hlúpa."

"Molnárová, tak už mi konečne povieš, čo sa stalo? Tipujem, že konverzácia s Rusnákom nedopadla najlepšie."

"Rozišiel sa so mnou," zašepkala som a len tak-tak som potlačila slzy.

"A do frasa! Ten Rusnák je idiot!" nervóznil sa Sam.

"Alebo som idiot ja..."

"Ani sa nesnaž obviňovať sa. Si najúžasnejšia žena na svete a každý chlap by bol šťastný, keby ťa mohol mať!"

"Očividne nie každý..."

"Kašli na neho. Nezaslúžil si ťa!"

"Všetci chlapi sú na hovno!"

"Ja nie!" bránil sa Sam.

"Ty si výnimka!"

"Ešteže tak!"

"Nikto nechápe, že priateľstvo medzi chlapom a ženou môže existovať bez toho, že by medzi sebou niečo mali!

"Hlúpe sterotypy!" súhlasil so mnou Sam.

"Čo ak si nikdy nikoho nenájdem...?"

"Tak uzavrime dohodu. Ak si do štyridsiatky obaja nikoho nenájdeme, zoberieme sa!" snažil sa ma rozveseliť Sam.

"Platí!" zasmiala som sa cez slzy.