"Nemusíš sa tváriť tak otrávene," povedala som Maxovi v aute. Síce som dávala pozor na cestu, ale dokázala som si predstaviť, že z nášho dvojitého rande nie je nadšený.

"Bela, idem tam len kvôli tebe."

"A to si vážim. Ale možno keby si Sama trochu spoznal, mal by si na neho iný názor."

"Budem na neho milý, neboj sa," pošepkal mi do ucha a pobozkal mi ruku, keď sme dorazili na parkovisko blízko bistra.

Vo vnútri nás už pri stole čakali Sam a Alex a mávali na nás.

"Ahojte," pozdravil nás Sam a podal Maxovi ruku, ktorú mu Max s nevôľou podal späť. Chapi sú občas skutočne ako malé deti.

"Ďakujeme za pozvanie," ozvala som sa.

"Čudujem sa, prečo sme to neurobili už skôr," pýtala sa Alex.

Po týchto slovách nastalo kratšie ticho, ani jeden z nás nevedel čo povedať. Túto trápnu pauzu prerušila až servírka, ktorá sa prišla spýtať na našu objednávku.

"Sam, Bela. Vitajte! Dnes ste si priniesli aj spoločnosť. A ja som si fakt myslela, že vy dvaja ste spolu," Mária nás už dobre poznala a nikdy nám neverila, keď sme jej povedali, že sme len priatelia. Ale pravdepodobne túto tému radšej nemala vyťahovať, pretože trápne ticho sa znásobilo.

"Čo si dáte mládež alebo ste zrazu všetci onemeli?" žartovala.

"Dáme si to čo obvykle," povedala som za všetkých.

"A mne prines aj extra veľké hranolky, pretože táto mi z nich vždy ujedá," pokračoval Sam.

"Keď na nich vždy dostanem chuť len keď ich vidím u teba," obhajovala som sa.

"Tak si ich objednaj vtedy!"

"Ale zjesť môj celý brownie ti už nevadí, však?"

"Vždy sa šťažuješ, že už ho do seba nevládzeš dostať. Mám ho tu snáď nechať len tak?"

"Títo dvaja sa naozaj niekedy správajú ako starý manželský pár!" vyhlásila Mária.

"A čo znamená "to, čo obvykle?" opýtal sa Max, keďže tu sedel s nami po prvýkrát.

"Veľký cheeseburger a milkshake," odpovedala mu Mária.

"Dal by si si niečo iné?" spýtala som sa ho previnilo, ani som mu nedala šancu aby si sám objednal.

"Nie, to je v pohode. Dám si to, čo vy."

"Dobre, takže štyrikrát cheeseburger, jedny extra veľké hranolky a štyrikrát čokoládový milkshake. Hneď sa to nesie," zopakovala našu objednávku Mária.

"Chodíte sem často?" opýtala sa Alex, ale z jej pohľadu bola táto otázka skôr mierená Samovi.

"Stáli zákazníci. Chodíme sem každý týždeň. Pretože ani jeden z nás nevie variť. Všakže, Bela?" povedal s úškrnom.

"Viem variť. Ale nemám na to čas."

"Jasné," naznačil prstami úvodzovky.

Mária nám po chvíli priniesla naše jedlo a okamžite sme sa do neho pustili. Max jedol pomaly a už len pohľad na jeho tvár ma presvedčil o tom, že z cheeseburgerov nezdieľa rovnaké nadšenie ako my so Samom.

"Nechutí ti to?"

"Je to fajn, ale nie som naučený na takýto štýl stravovania. Je to hrozne mastné."

"Chlape, podľa mňa to chutí skvelo. Ale každý máme iné chute," zapojil sa do konverzácie Sam.

"Presne, každý máme iné chute," zopakoval sarkasticky a provokatívne Max.

Samove hranolky mi opäť raz robili chute a tak som mu dve rýchlo ukradla.

"A zase mi ich berie, vidíte! Objednaj si vlastné!"

"Nebuď dieťa, ešte ich tam máš takmer všetky."

"Bela, mám ti objednať hranolky?" spýtal sa ma Max a jasne nepochopil naše doťahovanie.

"Nie, netreba. Sam len žartuje," vzala som si z jeho taniera ešte jednu.

Po zvyšok večera sme preberali rôzne témy, Alex chcela vedieť, ako sme sa s Maxom zoznámili a či sa niekam chystáme na vianočné sviatky. A keďže som o nej takmer nič nevedela, niekoľko súkromných otázok som sa opýtala ja. Napríklad som sa dozvedela, že má rada motorky rovnako ako Sam a že zakladá dievčenskú ligu pretekárok v našom meste. Ku Samovi sa skvelo hodí, pomyslela som si.

Ku koncu večera sa ešte chlapci hádali, kto zaplatí účet. Neviem čo je to s chlapami a platením účtov. Pravdepodobne ich ego. Bože chráň aby platila žena. Nakoniec sa dohodli na kompromise a obaja zaplatili polovicu.

"Počkajte na nás vonku, ešte si zájdeme na toaletu," nakázala som im a po chvíli som si uvedomila, že to asi nebol najlepší nápad, keďže sa tí dvaja neznášajú. Ale čo, sú to chlapi, nebudem sa do nich miešať.

"Vieš, to na tej párty, keď si sa ma pýtala, či sme so Samom obaja na rovnakej strane, čo sa týka nášho vzťahu, ako si to myslela?" spýtala som sa Alex, pretože aj keď som to chcela v hlave všemožne potlačiť, stále som na to nejakým spôsobom myslela.

"Bela, bola som opitá. Polovicu z toho večera si nepamätám. Prepáč, ak som ťa tým nejako rozrušila."

"To je v pohode. Aj tak som to nebrala vážne," zaklamala som, ale jej odpoveď ma ukľudnila.

"Mohli by sme si to zopakovať aj nabudúce."

"To určite. Rada som sa o tebe dnes dozvedela niečo nové."

"Tiež mi bolo potešením. A navyše, dobrý právnik sa vždy zíde." so smiechom odpovedala Alex.

* * * * * * * *

"Vidíš, prežil si to. Nebolo to až tak zlé."

"Poviem to takto, dalo sa to vydržať. Ale bol by som radšej, keby sme tam boli len my dvaja."

"Takže by si už na ďalšie dvojité rande s nami nešiel?"

"Moja malá Bela, netlač na pílu. Uvidíme. Zajtra by som ale chcel stráviť deň len s tebou."

"Zajtra už máme plány so Samom, budú to jeho posledné preteky v tomto roku. Ale pozajtra som len tvoja, dobre?"

"Pozajtra idem na pracovnú cestu a vrátim sa len neskoro večer." smutne odpovedal Max.

"Ak chceš tak môžem zavolať Samovi, že zajtra neprídem."

"To je v poriadku. Tak spolu niečo podnikne o tri dni."

"Si si istý?"

"Áno, som," zašepkal a pobozkal ma. Bolo som šťastná z toho, že je tak ohľaduplný a že náš vzťah so Samom chápal.

"A čo keby si dnes prespal u mňa?" navrhla som mu.

"Bude mi potešením," a pobozkal ma ešte raz.