S Maxom sme tvorili pár už takmer tri mesiace a boli sme do seba až po uši zamilovaní. Dokonca v lete sme spolu cestovali domov. Naši rodičia boli touto správou nadšení a hovorili, že náš vzťah predpovedali už dávnejšie. Bola som šťastná, s Maxom sme mali veľa spoločného, mali sme radi rovnaké veci, asi kvôli tomu nám to šlo spolu tak dobre.

A aj Sam si našiel priateľku. Síce on sa tváril, že sa spolu len nezáväzne zabávajú, ale ja som tomu neverila.

S koncom leta sa blížili aj moje dvadsiate štvrté narodeniny. Sam a Max sa hádali, kto pre mňa usporiada oslavu a keďže som si medzi nimi nemohla vybrať, navrhla som, aby ju usporiadali spoločne. Max z toho nebol nadšený, nejakým spôsobom sa mi zdalo, že Sama nemá rád, ale snažila som sa to prehliadať.

Max bol toho názoru, že dvadsiate štvrté narodeniny sa musia osláviť vo veľkom a preto chcel pre mňa usporiadať veľkú oslavu. A Sam chcel zas naopak menšiu oslavu v kruhu najbližších, ale na rovnakom mieste kde sme oslavovali moje narodeniny minulý rok. Nakoniec urobili kompromis, Max pozval veľa ľudí a oslava sa konala na lúke vedľa jazera.

"Happy birthday to you! Happy birthday to you, milá Bela!" spievali mi k narodeninám všetci prítomní hostia. Ak mám byť úprimná, niektorých ľudí som ani nepoznala, ale pravdepodobne to boli Maxovi kolegovia z práce.

"Všetko najlepšie, moja malá Bela!" poprial mi Max a pobozkal ma na líce.

"Ďakujem, je to tu nádherné," vyzeralo to vskutku krásne. Všade boli zavesené pestrofarebné lampióny, pod stromami pastelové retro lavičky a na tráve piknikové koše na dekách.

"Som rád, že sa ti tu páči. Mám tu pre teba aj tvoj darček," povedal Max a do rúk mi vložil veľký darčekový kôš, v ktorom bol plyšový macko, rôzne sladkosti, víno a nejaká kozmetika a veľkú kyticu ružových ruží v boxe.

"Max, to je nádhera! To si nemusel. Ďakujem," postavila som sa na špičky a pobozkala ho späť.

"Všetko najlepšie, Bela Molnárová!" podišiel ku mne Sam, objal ma a na Maxovej tvári sa na chvíľu zjavili známky naštvanosti.

"Sam, ďakujem!"

"Wau, Rusnák ti daroval veľa vecí. Neviem, či sa mu môžem v tomto vyrovnať," povedal Sam a vložil mi do rúk pomerne veľký zabalený obraz, na ktorom boli všetky naše spoločné fotografie urobené na Polaroide, nad ktorými bolo napísané FRIENDS, aka názov nášho obľúbeného seriálu presne v rovnakom fonte ako v úvodnej zvučke.

"Sam! Toto je úžasné! Ty si génius!"

"Takže sa ti to páči?"

"Veľmi!" povedala som a objala som ho ešte raz.

"Všetko najlepšia, Bela. Dúfam, že nevadí, že som tu," povedalo neznáme dievča.

"Ozaj, úplne som vás zabudol predstaviť. Alex, Bela, Bela, Alex."

"Teší ma," odpovedala som a podala som jej ruku. Alex bolo dievča, s ktorým Sam už asi mesiac randil.

Všetko najlepšie mi potom prišli popriať aj všetci prítomní hostia a dokonca aj tí, ktorých som vôbec nepoznala, mi niečo priniesli. Bola to krásna oslava. A aj Max sa cítil príjemnejšie, keď videl, že Sam má tiež priateľku.

* * * * * * * *

"Tipujem, že tento rok ideš na Halloween s Maxom, že?" spýtal sa ma Sam, keď sme sa vracali z útulku.

"Áno, ale ešte stále nemám tušenie, za koho tento rok budem."

"My s Alex už vieme, za čo pôjdeme."

"Tak s Alex, hm? Začína to byť medzi vami vážne."

"Drahá Bela, len si užívame. V tejto chvíli nehľadám nič vážne."

"A Alex s tým súhlasí?"

"Ona bola tá, ktorá mi to navrhla. Tiež nechce záväzky."

"Len dúfam, že si takto šťastný." povedala som mu, v poslednom čase sa mi totiž zdal trochu zdržanlivejší. Ako keby si odo mňa držal odstup.

"Mám sa dobre. Nerob si starosti. A čo ty a Rusnák?"

"Ide nám to. Max je stále pozorný, pekne sa o mne stará."

"To je dobre. Naozaj som za teba šťastný, Bela."

"Mimochodom, až teraz ma napadlo, že som sa ťa nikdy nespýtala ako si sa vlastne dostal do útulku?"

"Poslali ma sem rodičia za trest. Ako tínedžer som sa nechcel učiť, striedal priateľku za priateľkou, nechodil do školy. Proste typický zlý chlapec."

"Popravde, keď som ťa prvýkrát zbadala, tiež som si myslela, že si len namachrovaný frajer."

"A vidíš ako si sa mýlila. No ale ak sa vrátim k téme, tak môj starý otec bol zo mňa veľmi sklamaný a ako už vieš, on pre mňa znamená veľmi veľa. Zmenil som sa kvôli nemu. Ale zo začiatku som nebol nadšený, že sem musím chodiť. To musím priznať."

"Ale teraz si už nevieš predstaviť, že by si toto miesto nepoznal, však?"

"Presne tak," odpovedal mi Sam a usmial sa na mňa.

Keď sme dorazili domov, pred panelákom ma už čakal Max.

"Ahojte," pozdravil sa a pobozkal ma tak, aby to Sam videl.

Cesta vo výťahu bola napätá, snažila som sa nejako rozprúdiť konverzáciu, ale bolo to márne. Sam a Max sa jednoducho nemajú radi.

"Vážne s ním musíš tráviť každú nedeľu?" opýtal sa ma doma Max.

"Max, už sme to niekoľkokrát preberali. Sam je môj dobrý kamarát a navyše chodíme len do útulku. Tie zvieratá potrebujú našu pomoc."

"A prečo tam nemôže chodiť pomáhať so svojou priateľkou?"

"Pretože útulok je naše miesto a ja tam chodím rada."

"Nechcem sa chovať ako žiarlivec, ale proste..."

"Nemáš na čo žiarliť, ľúbim len teba," povedala som a sadla som si mu na nohy.

"A ja ľúbim teba."

"Čo keby sme konečne našli nejaký kostým na Halloween? Máme posledné dva týždne, nemôžeme to nechať na poslednú chvíľu."

Po týchto slovách som otvorila notebook a začala hľadať nejaké kreatívne masky alebo kostýmy, až kým som nenašla jednu fotku.

"Mám to!" zakričala som hlasnejšie ako by som mala a Simbo a Lucky sa strhli zo svojho pokojného spánku.

"Bela, niektorí ľudia už spia," povedal Max ospalo rozťahujúc sa na mojej posteli.

"Tuším, že som pre nás našla tú perfektnú masku. Pôjdeme za Kate Middletonovú a princa Williama!" vyhlásila som víťazne.