"Prekvapenie! Gratulujeme!" zakričali sme všetci, keď sa otvorili dvere bistra. Sam ostal v pomykove a neskrýval prekvapenie.

Keď si po chvíli uvedomil, čo sa to deje, začal sa vítať s každým hosťom a ďakoval im, že prišli.

"Tak veľká kopa práce, hm?" prišiel Sam asi po hodine ku mne.

"Musela som ťa sem nejako dostať, nemohla som zničiť prekvapenie. Gratulujem ti!" povedala som ešte raz a objala ho.

"Mama mi povedala, že si to celé organizovala ty."

"To áno, ale všetci mi s tým pomáhali. Sama by som to nedokázala."

"Ďakujem ti! Veľa to pre mňa znamená! A týmto ťa oficiálne pozývam aj na svoje promócie."

"Och, taká česť!" zasmiala som sa. Bola som za Sama veľmi šťastná.

Dva dni po Samovej oslave bol deň mojich narodenín. Nikdy som nebola človek, ktorý z narodenín robil veľkú vedu, obvykle som to oslavovala len so svojimi rodičmi a sestrou pri spoločnom obede a posledné štyri roky som ich oslavovala sama v jednej reštaurácii. Preto som v kútiku duše dúfala, že sa ma Sam nebude snažiť prehovoriť na nejakú párty.

Hneď zrána mi rodičia s Elou zablahoželali cez videohovor.

"Nemôžem uveriť tomu, že naša malá princeznička už má dvadsaťtri rokov!"

"Ocko, vieš, že tvoja princeznička budem stále," povedala som s úsmevom.

"Darček sme ti poslali už včera, takže zajtra by si ho tam mala mať. Dúfame, že sa ti bude páčiť. Vyberali sme ho všetci spolu."

"Viete, že ste si nemuseli robiť starosti. Stačí mi, že vás vidím."

Videohovor trval potom ešte ďalších tridsať minút, kým som nepočula klopanie na dvere. Sam.

"Všetko najlepšie!" zakričal, pričom na hlave mal takú tú párty čiapku a píšťalku.

"Obliekaj sa, niekam ideme!" rozkázal mi.

"Vieš, že si neželám žiadnu párty!"

"Kto povedal, že ideme na párty? Obleč sa, čakám ťa v aute."

"Tak už mi konečne povieš kam ideme?" opýtala som sa Sama v aute.

"Nechci všetko vedieť, milá Bela, budeš skoro stará."

Po chvíli sme dorazili na krásnu trávnatú plochu blízko jazera. Vyzeralo to tam nádherne. Na strome boli povešané lampióny, blízko stromu krásna červená lavička a piknikový kôš položený na červenej deke.

"To si urobil pre mňa?"

"Vidíš tu snáď niekoho iného? Chcel som, aby to bolo špeciálne. Dúfam, že sa ti to páči."

"Ešte nikto pre mňa neurobil nič takéto krásne. Ďakujem!" pevne som ho objala.

"Tak sa pustime do jedla, mám tu tvoje obľúbené ovocie, džem, croisanty, ružové víno, makrónky."

"Ty si naozaj myslel na všetko."

Všetko to bolo krásne, Sam vymyslel niečo, čo som si vždy želala. S rodičmi sme zvykli chodievať na pikniky, keď som bola malá, ale po nejakom čase sme prestali. Vyvolalo to vo mne krásnu nostalgiu.

"Zavri oči," povedal mi Sam.

"Prečo?"

"Bela, aspoň raz urob niečo bez toho, aby si vedela o čo ide."

Zavrela som teda oči a cítila som v rukách akýsi predmet. Keď som ich otvorila, uvidela som, že je to náhrdelník, na ktorom bolo vyryté moje meno.

"Ten je nádherný!"

"A ešte tu mám pre teba toto!" povedal Sam a dal mi do rúk nejaký predmet zabalený v darčekovom papieri.

"Polaroid! To od teba nemôžem prijať. Je to príliš drahé."

"Bela, viem, že si po ňom túžila. Navyše som na neho dostal zľavu. Je tvoj!"

"Ako vieš, že som po ňom túžila? Nikdy som ti o tom nehovorila..."

"Možno som videl tvoju nástenku snov v tvojej izbe. Bolo tam ešte získanie titulu, udobrenie sa s rodičmi a sestrou a ešte Polaroid. Čo bola jediná vec, ktorú som ti mohol z tvojho zoznamu splniť."

"Si vážne skvelý."

"Nenúť ma rozplakať sa."

"Ty si hrozný. Ale naozaj, veľmi pekne ti ďakujem, dnešok bol skvelý!"

O týždeň na to sme si v deň jeho promócií na mojom novom Polaroide urobili spoločné fotky, naše úplne prvé spoločné.

* * * * * * * *

"Blíži sa Halloween, začo pôjdeme?" opýtal sa ma Sam, keď sme spolu pozerali Priateľov.

"Ty choď za čo chceš, ja Halloween neoslavujem," čo bola pravda, v kostýme som nebola už od svojich desiatich rokov. Ten sviatok mi prišiel úplne zbytočný, navyše ho Slováci len prebrali od Američanov.

"Nepôjdeš? To ma v tom chceš nechať samého? Nie, Bela, ak bude treba, tak ťa tam odvlečiem aj nasilu!"

"Nemám rada Halloween, bodka!"

"Mala by si ísť za konzervu!" povedal Sam so smiechom v hlase.

"Prečo za konzervu?" nechápavo som sa spýtala.

"Pretože si KONZERVA-tívna," tentoraz už vybuchol smiechom.

"Haha, veľmi smiešne," tvárila som sa urazene, ale bola to pravda. Nenávidela som vystúpenie z mojej komfortnej zóny.

"Je to pravda. Neurážaj sa."

"Dobre, tak pôjdem, ty veľké decko! A za čo chceš ísť?"

Po chvíli som túto otázku ľutovala, Sam mi povedal asi desať rôznych návrhov na párové kostýmy, ktoré som všetky zavrhla.

"A čo keby sme šli za koňa? Ty budeš hlava a ja zadok."

"To v žiadnom prípade! "

"Tak ja už neviem. Vymysli niečo sama!" v tom momente sa Sam zapozeral na obrazovku, kde boli zapnutí Priatelia a oči sa mu zablysli ako vždy, keď si myslel, že má dobrý nápad.

"Budeme Phoebe a Joey!"

"To vážne? Phoebe a Joey?"

"Čo máš proti ním dvom? Navyše sú rovnako dobrí priatelia ako my dvaja. Párkrát sa síce pobozkali, ale nikdy medzi nimi nebolo nič vážne."

"Súhlasím. Ale len preto, že už ma z tvojich nápadov bolí hlava!"

"Vynikajúce! Hneď zajtra sa môžeme pustiť do hľadania kostýmu!"

"Obidvaja cez týždeň pracujeme a ja mám v sobotu školu."

"Ach, to je pravda, otec by sa nahneval, keby som hneď v druhý mesiac pracovania neprišiel." povedal Sam. Po promóciách mu jeho otec navrhol pracovanie v ich rodinnej firme.

"Veď máme internet! Všetko podstatné, čo potrebujeme, nájdeme tam."

"Ja si musím kúpiť tmavú parochňu a ty zas blond."

"Phoebe je ale s Joeym v rovnakej výške."

"Tak si zoberieš podpätky."

"Aj s podpätkami ti budem maximálne po plecia."

Ešte v ten večer sme sa pustili do hľadania. Našťastie sa mi takmer hneď podarilo nájsť parochňu, ktorá aspoň trochu pripomínala vlasy Phoebe. A bola aj v celkom dostupnej cene. Hľadanie Samovej parochne nám zabralo niekoľko dní, nikde sa nám nepodarilo dostať vyhovujúcu farbu alebo tvar. Nakoniec sme ale našli jednu na zahraničnej stránke, ktorú sme ale museli dať upraviť kaderníkovi. Mali ste vidieť výraz kaderníčky, keď sme tam doniesli tú parochňu a Joeyho fotku.

S outfitmi to už bolo ľahšie. Ja som sa rozhodla pre oranžový chlpatý kabát a hnedé dlhé šaty a hnedé čižmy na hrubom podpätku. Všetky veci som pomerne ľahko našla v sekáči. A čo sa týka Sama, ten sa rozhodol pre sivé tričko, čiernu koženú vestu a džínsy.