Kapitola 30
Ubehli dva týždne a ja ani Sam sme sa k tej noci už ďalej nevracali. Sam možno kvôli tomu, že si to vôbec nepamätal, ja kvôli tomu, pretože som jeho slová nebrala vážne. Keby na tom bolo niečo pravdy, už by mi to predsa povedal, nie?
Elu som šla na autobusovú zastávku vyzdvihnúť sama, pretože Sam mal "neodkladnú prácu", v posledných týždňoch sa snažil Daisy naučiť nejaké triky a nedá sa povedať, že by to zatiaľ prebiehalo úspešne.
"Ela, vitaj!" zakričala som na ňu, keď vystupovala po schodoch z autobusu.
"Ešteže v tom autobuse bola klíma a wifi, inak si neviem predstaviť, ako by som to prežila!" frflala.
"A ja ťa rada vidím, sestrička!"
"Och, prepáč. Len neznášam cestovanie!"
"Už toľko nefrfli a objím ma!" karhala som ju a objala okolo pliec.
"Kde si to môžem odložiť?" ukázala prstom na svoje kufre.
"Ela, ty sa sem sťahuješ? Môj Mini Cooper ledva unesie dvoch ľudí a nieto ešte toľko batožiny!"
"Nepreháňaj, sú to len dva kufre. Len tie najpotrebnejšie veci."
"Len dva? Som zvedavá, ako ich tam uložíme!"
"Takto!" povedala a oba kufre strčila na zadné sedadlá, čím nám vpredu ostávalo minimum priestoru.
"Už aby sme boli doma!" zaželala som si a nejakým spôsobom sa zastrčila do priestoru ostávajúcom pri volante.
"Nie je to až tak zlé. Navyše pre tvoju výšku ideálne," doberala si ma.
"Naspäť ťa už odvezie Sam!"
"S tým nemám problém!" zasmiala sa.
"Dúfam, že tá masáž a nákupy platia?"
"Jasné, že platia. Keď niečo poviem, tak to aj dodržím."
"No veď za to!" s nadšením vykríkla Ela a zapla rádio, v ktorom práve hrala pesnička od Spice Girls, Wannabe.
"To nie!"
"Spievaj so mnou!" prosila ma Ela.
"Fajn!" nechala som sa prehovoriť.
Yo, I'll tell you what I want, what I really, really want
So tell me what you want, what you really, really want
I'll tell you what I want, what I really, really want
"Nemôžem uveriť, že poznáš tie slová!" divila sa Ela.
"Náhodou je to skvelá pesnička! A vtedy ešte ani Victoria Beckham nemala svoj kamenný výraz!" žartovala som a celou cestou sme spievali ďalej. Ešte šťastie, že nás nikto nepočul, pretože by nám zakázali spievať do konca života.
Domov sme dorazili o desať minút.
"To bola pecka!" jasala Ela a vyťahovala si kufre zo zadného sedadla.
"Šťastie, že za nami nikto nebol. Mysleli by si, že sme práve ušli z blázinca!"
"Čo nás po druhých, hlavne, že sme sa bavili!" chytila ma okolo pliec a ťahala za sebou veľký ružový kufor, pričom druhý modrý som mala v rukách ja.
"Konečne sme tu! Som neskutočne unavená!" zívla si Ela a ľahla si na moju posteľ.
"Nesprávaj sa ako dôchodkyňa!"
"No dovoľ! Mám za sebou dlhú cestu!"
"A ako vlastne zvládaš rozchod s Erikom?" opýtala som sa, keďže ich rozchod bol stále čerstvý.
"Super, správal sa ako decko. Urobila som správnu vec, keď som sa s ním rozišla. A neuveríš, ale už si našiel aj náhradu. Nikdy nepochopím, čo som na ňom videla!"
"To je ale sviňa... Nezaslúžil si ťa!"
"A teba si nezaslúžil Max!"
"Nepreberajme opäť túto tému, Max je minulosť," len čo som tieto slová dopovedala, do mojej izby si to s nadšením namieril Sam s Daisy.
"Molnárová, toto ti musím ukázať! Neuveríš, čo Daisy konečne dokázala!"
"Zdravím ťa Sam," snažila sa upozorniť na seba pozornosť Ela, keďže Sam si ju sprvu nevšimol.
"Ach, dve Molnárové v jednej izbe. Vitaj!" pozdravil ju a rukou jej rozstrapatil vlasy, čo Ela vrcholne neznášala.
"Vieš, že to nemám rada! Ty si hrozný!"
"A čo si nám to chcel ukázať?"
"Ukázať?" nechápavo sa spýtal.
"Veď si sa sem rútil s krikom, že Daisy niečo dokázala?"
"Och, jasné. Daisy, podaj labku!" prikázal jej a Daisy sa zvalila na podlahu s vystretými labkami nechápajúc, o čo ju žiada.
"Krásne, naučil si Daisy ležať! Bravó!" posmešne som vykríkla a obe sme vybuchli do smiechu.
"Prisahám, že pred chvíľou mi ju podala. Nesmejte sa! Hovorím pravdu!" bránil sa.
"Jasné, Samko. Hotový cvičiteľ psov!" stále som si z neho robila srandu.
"Vy ste poriadne harpie! Poď Daisy, ideme si od nich preč!" vybral sa na odchod, ale Daisy sa nepohla ani o milimeter, čo v nás vyvolalo ďalší záchvat smiechu.
"Zdá sa, že ťa vôbec nepočúva," rehotala som sa.
"Daisy, poďme!" prikázal jej ešte raz, ale tentoraz sa už pohla.
"Asi sme ho urazili. Nemali sme si z neho robiť takú srandu."
"Nemali. Budeme si ho musieť udobriť. Zájdeme do bistra kúpiť jeho obľúbenú večeru?" navrhla som.
"Poďme. Tiež už som hladná a škvŕka mi v bruchu."
V bistre sme si objednali tri cheeseburgery, hranolky, veľkú kolu a ako bonus pre Sama veľký kúsok čokoládového brownie.
"Donáška pre Samuela Friedmana!" kričala som pri dverách a tvárila sa ako roznášač jedál.
"Nič som si neobjednal!" kričal od dverí Sam.
"Sam, no tak, pusti nás dnu!"
"Za to, aké ste boli na mňa zlé? Nepustím!" urazene kričal.
"Mám tvoje kľúče, takže idem dnu aj bez povolenia!" zastrčila som kľúč do kľúčovej dierky a spolu s Elou sme vošli dnu.
"Máme tu pre teba cheeseburger, hranolky a brownie!" zozadu som k nemu podišla a pred nos mu položila vrecúško s kúpeným jedlom.
"Jedlo si zoberiem. Ale hnevám sa na vás stále!" zobral mi vrecúško z ruky.
"Ale musíš uznať, že to bolo vtipné. Aj ty by si sa smial!"
"Možno tak trochu..." zašepkal.
"Daisy jednoducho nie je typ psa, ktorý má rád príkazy."
* * * * * * * *
Na druhý deň sme si s Elou urobili babský deň a zašli na sľúbenú masáž.
"Ach, to je tak príjemné!" jasala Ela.
"Neskutočne uvoľňujúce. Musíme to robiť častejšie!"
"A ešte si mi ani neprezradila, či ťa prijali na vysokú školu?"
"Ešte stále čakám na oficiálne prijatie, ale myslím, že je takmer isté, že od septembra nastupujem na Pedagogickú fakultu Mateja Bela v Banskej Bystrici!"
"Som šťastná, že si ideš za svojím cieľom. Len ma mrzí, že od seba budeme tak ďaleko."
"Mala som v pláne podať si prihlášku aj sem do Košíc, ale nakoniec bola táto fakulta moja prvá na zozname."
"Mamka musí mať obrovskú radosť, že ideš v jej šľapajách."
"Popravde, ona ma inšpirovala. A je to aspoň takto pekne vyvážené. Ty si právnička rovnako ako ocko a ja, možno raz, budem učiteľka tak ako mamka."
"Nie možno! Určite ňou budeš!" snažila som sa ju podporiť.
"Ďakujem, že vo mňa veríš," otočila sa smerom ku mne a natiahla ruku k tej mojej.
Po zbytok dňa sme ešte zašli na manikúru a pedikúru. Proste babský deň ako vyšitý.
"Užili ste si to bezo mňa?" spýtal sa večer Sam.
"Veľmi!"
"Keď som tam nebol ja, nemohlo to za veľa stáť!"
"Čo by si robil ty na manikúre?" vyvalila som na neho oči.
"Strážil vám kabelky," vtipkoval.
"Berieme ťa za slovo!"
"Inak, túto sobotu mám preteky, prídete sa pozrieť?" túto otázku skôr namieril na Elu, ja som bola totiž už stálym návštevníkom a dokonca som aj vedela celý jeho program sezóny s dátumami pretekov.
"To si píš! Ešte som ťa nevidela v akcii. A navyše skvelá možnosť na spoznanie nových chrumkavých chalanov."
"Len prednedávnom si sa rozišla s Erikom!" upozornila som ju.
"Kto povedal, že hľadám vzťah? A ja mám trochu právo sa zabaviť!"
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top